Úloha spojeneckých síl

Žijeme v ére globálnych hrozieb — predovšetkým terorizmu a zbraní hromadného ničenia — ktoré nepoznajú hranice. Krízy je potrebné riešiť tam, kde vznikajú a nečakať, kým sa ich dôsledky prejavia u nás doma. Po vstupe do NATO a Európskej únie už navyše bezpečnosť Slovenska nemožno oddeliť od bezpečnosti našich spojencov.

Od založenia NATO ozbrojené sily spojeneckých krajín položili základ efektívneho odstrašovania a obrany proti hrozbe vojny, ktoré ostali hlavným dôvodom na znepokojenie v oblasti bezpečnosti Aliancie počas štyridsiatich rokov. Hlavnou úlohou naďalej ostáva zaručenie bezpečnosti a územnej celistvosti členských štátov Aliancie.

Úlohou ozbrojených síl NATO pri plnení poslania v rámci zachovania mieru a krízového manažmentu paralelne rástla s vývojom celkovej úlohy Aliancie v tejto oblasti. Zo všetkých výziev, ktorým musela Aliancia čeliť, v skutočnosti žiadna nevyžadovala viac odhodlanosti a jednoty, ako vyčlenenie svojich vojenských jednotiek v rámci mnohonárodného úsilia ukončiť konflikt a vytvoriť základ pre stabilnú a mierovú budúcnosť na Balkáne.

Meniaca sa úloha spojeneckých ozbrojených síl odráža aj záväzok Aliancie rozvíjať Európsku bezpečnostnú a obrannú identitu v rámci NATO. Tento proces teraz pokračuje ďalej v kontexte Európskej bezpečnostnej a obrannej identity, ktorú rozvíja Európska únia.

Z členstva v NATO a EÚ vyplývajú SR ambície a záväzky. V zmysle novej Obrannej stratégie SR je našou politicko-vojenskou ambíciou dosiahnuť pripravenosť ozbrojených síl na pôsobenie minimálne v dvoch súbežných operáciách v zahraničí, pričom prioritou bude nasadenie v operácii pod vedením NATO.

Hlavným záväzkom členstva je adekvátna účasť OS na širokom spektre operácií týchto organizácií. Na nové bezpečnostné hrozby reagujeme vytvorením síl rýchlej reakcie s cieľom včas reagovať na vznik a riešenie krízových situácií vo svete.

Celkový účinok zmien pôsobiacich na samotné ozbrojené sily NATO spočíval v transformácii ozbrojených síl NATO na obmedzenejšiu, ale pohyblivejšiu štruktúru. Počty pozemných síl poskytnuté pre Alianciu členskými krajinami prostredníctvom integrovanej obrany a plánovania ozbrojených síl sa znížili o 35 percent. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa počet veľkých námorných plavidiel znížil viac ako o 30 percent a bojových letiek vzdušných síl približne o 40 percent. Podstatné zníženie nastalo aj v počte ozbrojených síl udržiavaných na vysokom stupni pripravenosti. Vo všeobecnosti boli ozbrojené sily NATO reorganizované spôsobom, ktorý pomôže pri ich pružnej regenerácii a príprave vždy, keď to bude potrebné buď pre kolektívnu obranu, alebo krízový manažment, vrátane operácií na podporu mieru.