PESCO
Stále štruktúrovaná spolupráca (PESCO)
Stála štruktúrovaná spolupráca (Permanent Structured Cooperation – PESCO) predstavuje nástroj na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany v EÚ. PESCO je otvorené pre tie členské štáty EÚ, ktorých vojenské kapacity spĺňajú vyššie kritériá, vzájomne sa silnejšie zaviazali plniť najnáročnejšie misie a operácie a budú si podľa vývoja bezpečnostnej situácie a záväzkov EÚ pravidelne stanovovať výšku investícií do obranného a vojenského vybavenia. Tento cieľ sa pritom budú snažiť napĺňať cez spoluprácu v budovaní obranných a vojenských spôsobilostí, adekvátne investície do obrany, vrátane výskumu a vývoja, harmonizáciu obranného plánovania, posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a nasaditeľnosti ozbrojených síl, odstraňovanie nedostatkov v obranných spôsobilostiach, ako aj cez spoluprácu v európskych programoch vyzbrojovania.
Zúčastnené členské štáty EÚ
Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írska republika, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.
Čo je PESCO?
Stála štruktúrovaná spolupráca (Permanent Structured Cooperation, skr. PESCO) predstavuje nástroj na posilnenie spolupráce v oblastiach budovania obranných a vojenských spôsobilostí, výšky investičných výdavkov v oblasti obrany vrátane výskumu a vývoja, harmonizácie obranného plánovania, posilnenia dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ozbrojených síl zúčastnených členských štátov, odstraňovania nedostatkov v obranných spôsobilostiach, ako aj spolupráce v európskych programoch vyzbrojovania.
Právny základ
PESCO vychádza z čl. 42.6 a čl. 46 Zmluvy o EÚ a jeho právny základ tvoria Rozhodnutia, Odporúčania a Závery Rady prijímané zúčastnenými členskými štátmi PESCO. Tieto právne akty obsahujú pravidlá a základné informácie o iniciatíve PESCO a podľa potreby sú priebežne aktualizované:
| Dokument | |
|---|---|
| Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov |
|
| Rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/909 z 25. júna 2018, ktorým sa stanovuje spoločný súbor pravidiel riadenia projektov PESCO |
|
| Rozhodnutie Rady (SZBP) 15529/18 z 27. októbra 2020 o pravidlách zapojenia tretích štátov do projektov PESCO |
|
| Závery rady z (SZBP) 13188/20 z 20. novembra 2020 k Strategickej revízii PESCO |
|
| Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/995 z 22. mája 2023, ktorým sa mení a aktualizuje rozhodnutie (SZBP) 2018/340, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO |
|
| Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1015 z 23. mája 2023 o potvrdení účasti Dánska na PESCO a o zmene rozhodnutia (SZBP) 2017/2315 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov |
|
Záväzky PESCO
Súčasťou rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/2315 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov je zoznam ambicióznych a väčších spoločných záväzkov, ktoré sa zúčastnené členské štáty EÚ prostredníctvom členstva v PESCO zaviazali plniť:
- Pravidelné zvyšovanie rozpočtov na obranu s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele.
- Postupné strednodobé zvyšovanie investičných výdavkov v oblasti obrany do výšky 20 % celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota) s cieľom vyplniť medzery v strategických spôsobilostiach účasťou na projektoch v oblasti obranných spôsobilostí v súlade s Plánom rozvoja spôsobilostí (CDP) a Koordinovaným ročným hodnotením obrany (CARD).
- Zvyšovanie počtu spoločných a „kolaboratívnych“ projektov zameraných na strategické obranné spôsobilosti. Takéto spoločné a kolaboratívne projekty by sa mali podporovať prostredníctvom Európskeho obranného fondu, ak je to potrebné a vhodné.
- Zvyšovanie podielu výdavkov vyčlenených na výskum a technológie v oblasti obrany s cieľom priblížiť sa k podielu 2 % z celkových výdavkov na obranu (spoločná referenčná hodnota).
- Zavedenie pravidelného preskúmania týchto záväzkov.
- Zohrávanie podstatnej úlohy pri rozvoji spôsobilostí v rámci EÚ, a to aj v rámci CARD, s cieľom zabezpečiť dostupnosť potrebných spôsobilostí na dosiahnutie stanovenej úrovne ambícií v Európe.
- Záväzok podporovať CARD v maximálnej možnej miere a zároveň uznávať dobrovoľnú povahu preskúmania a jednotlivé obmedzenia zúčastnených členských štátov EÚ.
- Záväzok k intenzívnemu zapojeniu Európskeho obranného fondu do mnohonárodného obstarávania, ktoré má preukázateľnú pridanú hodnotu pre EÚ.
- Záväzok vypracovať harmonizované požiadavky pre všetky projekty v oblasti rozvoja spôsobilostí, na ktorých sa dohodli zúčastnené členské štáty EÚ.
- Záväzok zvážiť spoločné využívanie existujúcich spôsobilostí s cieľom optimalizovať dostupné zdroje a zlepšiť ich celkovú efektívnosť.
- Zvyšovať úsilie pri spolupráci v oblasti kybernetickej obrany, ako sú výmena informácií, odborná príprava a operačná podpora.
- Pokiaľ ide o dostupnosť a možnosť nasadenia síl, zúčastnené členské štáty EÚ sa zaväzujú k:
- vytvoreniu útvarov schopných strategického nasadenia na realizáciu úrovne ambícií EÚ popri potenciálnom nasadení bojovej skupiny EÚ. Tento záväzok sa nevzťahuje na sily pripravené na okamžitú rekciu, stále vojenské sily, ani na pohotovostné síl.
- vytvoreniu solídneho nástroja (napr. databázy), ktorý bude prístupný len pre zúčastnené členské štáty EÚ a prispievajúce štáty a ktorý bude slúžiť na evidenciu dostupných a rýchlo nasaditeľných spôsobilostí s cieľom uľahčiť a urýchliť proces vytvárania síl a ich nasadenia.
urýchlenému prijatiu politického záväzku na vnútroštátnej úrovni, vrátane prípadného preskúmania svojich vnútroštátnych rozhodovacích postupov.
- poskytnutiu významnej podpory v medziach možností a spôsobilostí pre operácie (napr. EUFOR) a misie SBOP (napr. výcvikové misie EÚ) – personál, vybavenie, odborná príprava, podpora pri výcviku, rozvoj infraštruktúry alebo inak, o ktorej jednomyseľne rozhodla Rada bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie o príspevkoch k operáciám SBOP a bez toho, aby boli dotknuté ústavné obmedzenia.
- významnému príspevku do bojových skupín EÚ, a to tým, že sa potvrdia príspevky v zásade najmenej štyri roky vopred, pričom sa stanoví obdobie pohotovosti v súlade s koncepciou bojových skupín EÚ a povinnosť vykonávať cvičenia bojových skupín EÚ pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ (rámcová krajina) a/alebo zapájať sa do týchto cvičení (všetky členské štáty EÚ, ktoré sa zúčastňujú na bojových skupinách EÚ).
- zjednodušeniu a zjednoteniu cezhraničnej vojenskej prepravy v Európe, aby sa umožnilo rýchle nasadenie vojenského materiálu a personálu.
- V rámci posilňovania interoperability síl, zúčastnené členské štáty EÚ sa zaväzujú:
- dohodnúť sa na spoločných hodnotiacich a validačných kritériách pre ozbrojené zoskupenie bojových skupín EÚ v súlade s normami NATO a zároveň so zachovaním vnútroštátnej certifikácie;
- dohodnúť sa na spoločných technických a prevádzkových normách ozbrojených síl, uznávajúc potrebu zabezpečiť interoperabilitu s NATO.
- optimalizovať mnohonárodné štruktúry: zúčastnené členské štáty EÚ by sa mohli zaviazať k tomu, že sa zapoja do hlavných existujúcich a možných budúcich štruktúr zapojených do európskej vonkajšej činnosti vo vojenskej oblasti (EUROCORPS, EUROMARFOR, EUROGENDFOR, MCCE/ATARES/SEOS) a budú v nich zohrávať aktívnu úlohu.
- Zúčastnené členské štáty EÚ sa budú usilovať o ambiciózny prístup k spoločnému financovaniu vojenských operácií a misií SBOP nad rámec toho, čo bude definované ako spoločné náklady podľa rozhodnutia Rady o mechanizme Athena.
- Podieľať sa na prekonávaní nedostatkov v oblasti spôsobilostí identifikovaných v rámci Plánu rozvoja spôsobilostí (CDP) a CARD. Týmito projektmi v oblasti spôsobilostí sa zvýši strategická autonómnosť Európy a posilní európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB).
- Prioritne zvážiť prístup európskej spolupráce s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti spôsobilostí identifikovaných na vnútroštátnej úrovni a výlučne národný prístup použiť spravidla až po vykonaní takéhoto preskúmania.
- Zúčastniť sa aspoň na jednom projekte v rámci PESCO, ktorým sa rozvíjajú alebo poskytujú spôsobilosti identifikované členskými štátmi ako strategicky relevantné.
- Záväzok využívať agentúru EDA ako európske fórum pre spoločný rozvoj spôsobilostí a organizáciu OCCAR považovať za preferovanú organizáciu na riadenie projektov spolupráce.
- Zabezpečiť, aby všetky projekty týkajúce sa spôsobilostí, ktoré sa uskutočňujú pod vedením zúčastnených členských štátov, prispievali k väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu prostredníctvom vhodnej priemyselnej politiky, ktorá zabraňuje zbytočnému prekrývaniu činností.
- Zabezpečiť, aby programy spolupráce – z ktorých musia mať prospech len subjekty, ktoré preukázateľne prinášajú pridanú hodnotu na území EÚ – a akvizičné stratégie, ktoré prijali zúčastnené členské štáty EÚ, mali pozitívny vplyv na základňu EDTIB.
Projekty PESCO
Doposiaľ bolo v rámci PESCO počas piatich kôl spustených 68 projektov týkajúcich sa rôznych oblastí európskej obrannej spolupráce (pozemná, vzdušná, námorná doména, vesmír, kybernetická obrana). SR aktuálne participuje v ôsmich projektoch PESCO, z toho:
v štyroch ako člen:
v štyroch ako člen:
- Európske zdravotnícke velenie (EMC)
- Sieť logistických centier v Európe a podpora operácií (NetLogHubs)
- Obrnené bojové vozidlo pechoty/obojživelné výsadkové vozidlo/ľahké obrnené vozidlo (AIFV/LAV)
- Vojenská mobilita
v štyroch ako pozorovateľ:
- Stredisko odbornej zdravotnej prípravy síl pre špeciálne operácie (SMTC)
- Strategická letecká doprava pre nadrozmerný náklad (SATOC)
- Malý diaľkovo pilotovaný letecký systém novej generácie (NGSR)
- Koordinačné centrum pre kybernetickú a informačnú oblasť (CIDCC)
Účasť tretích štátov v projektoch PESCO je možná na základe súhlasu členských štátov EÚ zúčastnených v PESCO. Žiadosť tretieho štátu o účasť na danom projekte PESCO sa posudzuje na individuálnej báze. Pravidlá účasti tretích štátov v projektoch PESCO upravuje príslušné Rozhodnutie Rady.
Národný plán vykonovania účasti SR v PESCO
Plnenie záväzkov PESCO je každoročne aktualizované a vyhodnocované prostredníctvom tzv. národných plánov vykonávania, ktoré predkladajú zúčastnené členské štáty EÚ na jednotné kontaktné miesto PESCO (sekretariát). Fungovanie sekretariátu spoločne zabezpečujú Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vrátane Vojenského štábu EÚ (EUMS), a Európska obranná agentúra (EDA) pod vedením Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (HR/VP).
„Národný plán vykonávania účasti SR v PESCO“ je v podmienkach SR každoročne vypracúvaný zo strany Ministerstva obrany SR, pričom minister obrany SR ho predkladá vláde SR na vedomie. Národný plán SR sa okrem bezpečnostnej a obrannej politiky dotýka viacerých zásadných otázok vnútornej a zahraničnej politiky. Záväzky vyplývajúce z PESCO sú plnené priebežne a vyžadujú si intenzívnu medzirezortnú spoluprácu najmä s nasledujúcimi rezortmi:
„Národný plán vykonávania účasti SR v PESCO“ je v podmienkach SR každoročne vypracúvaný zo strany Ministerstva obrany SR, pričom minister obrany SR ho predkladá vláde SR na vedomie. Národný plán SR sa okrem bezpečnostnej a obrannej politiky dotýka viacerých zásadných otázok vnútornej a zahraničnej politiky. Záväzky vyplývajúce z PESCO sú plnené priebežne a vyžadujú si intenzívnu medzirezortnú spoluprácu najmä s nasledujúcimi rezortmi:
- Ministerstvo dopravy SR (posilňovanie vojenskej mobility / rozvoj dopravnej infraštruktúry);
- Ministerstvo hospodárstva SR (obranný priemysel);
- Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (obranný výskum a vývoj);
- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (zahraničnopolitický rámec).
Strategická revízia PESCO (PSR)
Implementácia PESCO je rozdelená na 2 časové fázy: 2018 - 2020 a 2021 - 2025. V roku 2020 prebehla Strategická revízia PESCO (PSR), ktorou bola ukončená prvá fáza implementácie PESCO a ktorá spresnila ciele a rámce druhej fázy PESCO do roku 2025. Výsledky tohto procesu boli zohľadnené v Záveroch Rady, ktoré boli prijaté na zasadnutí Rady pre zahraničné veci vo formáte ministrov obrany členských štátov EÚ (FAC/DEF) v novembri 2020.
Medzi hlavné priority a politické ciele pre druhú fázu implementácie PESCO patria:
- Pokračovať v napĺňaní záväzkov PESCO.
- Plne integrovať obranné nástroje a iniciatívy EÚ do národného obranného plánovania.
- Budovať spôsobilosti v súlade s Plánom rozvoja spôsobilostí EÚ.
- Zvážiť využívanie primárne európskej spolupráce pri budovaní nedostatkových spôsobilostí.
- Zaručiť, že všetky projekty budovania spôsobilostí zúčastnených štátov PESCO zvýšia konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a akvizičné stratégie zúčastnených štátov budú mať pozitívny dopad na Európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB).
- Zamerať sa pri projektoch PESCO na budovanie krátkodobých nedostatkových spôsobilostí a spôsobilosti novej generácie.
- Zlepšiť dostupnosť, pripravenosť a interoperabilitu strategicky nasaditeľných formácií pre naplnenie ambícií EÚ, vrátane preskúmania možností spoločného strategického plánovania a výcviku ozbrojených síl zúčastnených štátov PESCO.
- Zásadne prispievať do operácií a misií Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP) a ich veliteľstiev.
Účasť SR v PESCO
SR je členom PESCO od samotného spustenia iniciatívy v roku 2017 a podieľalo sa na jej kreovaní. Účasť SR vytvára podmienky pre ďalšie posilňovanie spolupráce Ozbrojených síl SR s ozbrojenými silami ďalších členských štátov EÚ zúčastnených v PESCO, napr. v rámci medzinárodného krízového manažmentu EÚ. Rovnako sleduje posilnenie spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, či obranného priemyslu.
SR môže uchádzať o získanie finančných zdrojov z európskych programov podpory a rozvoja obranného priemyslu. Za týmto účelom bude MO SR smerovať svoje úsilie na podporu slovenských subjektov do zapájania sa do výskumných a vývojových projektov s pridanou hodnotou pre rozvoj obranných spôsobilostí, ktoré majú ambíciu čerpať finančné prostriedky z EÚ (Európsky obranný fond).
SR môže uchádzať o získanie finančných zdrojov z európskych programov podpory a rozvoja obranného priemyslu. Za týmto účelom bude MO SR smerovať svoje úsilie na podporu slovenských subjektov do zapájania sa do výskumných a vývojových projektov s pridanou hodnotou pre rozvoj obranných spôsobilostí, ktoré majú ambíciu čerpať finančné prostriedky z EÚ (Európsky obranný fond).