- Dátum: 06.12.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 35.56 MB
Plná poľná, 6. decembra 2024
ROZHLAS | Dátum: 06.12.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Delostrelci si s hrdosťou pripomenuli sviatok svojej patrónky svätej Barbory. Hosťom relácie bude nestor delostrelcov, plukovník vo výslužbe Jozef Kavecký.
- Hrdým delostrelcom bol počas základnej vojenskej služby šéfredaktor obrany Pavol Vitko. *Pripomenieme vám, ako sa Petržalčanom žilo pri železnej opone.
- Máme pripravený aj príbeh jedného z posledne žijúcich veteránov Slovenského národného povstania.
- Pocta slovinským vojakom padlým v prvej svetovej vode. Ministri obrany Slovenska a Slovinska im odhalili pamätník.
- A na záver vás pozveme k počúvaniu večernej relácie Rádia Regina. V stredu päť minút po dvadsiatej bude jej hosťom vojnový veterán, veliteľ topoľčianskej 1. mechanizovanej brigády plk. Štefan Acsai.
redaktor
Výročie na tento týždeň
Miroslav Minár, moderátor
Patrónkou delostrelcov je svätá Barbora. Po spoločenských zmenách v roku 1989 si ju uctievajú aj naši vojaci. Nielen doma, ale napr. aj v takom Lotyšsku, kde so svojimi kanónovými húfnicami pôsobia delostrelci z Michaloviec, nestor vojenských delostrelcov, plukovník vo výslužbe Jozef Kavecký je dnešným hosťom Plnej poľnej.
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
Ja ešte keď som slúžil u delostrelcov, lebo delostrelec človek neprestáva byť, delostrelec je do konca života, tak som bol veliteľ 3. delostreleckého pluku a tento 3. delostrelecký puk sme koncom deväťdesiatych rokov reorganizovali na 1. delostreleckú brigádu. Bol som aj veliteľ 3. delostreleckého pluku, aj 1. delostreleckej brigády v Senici.
Miroslav Minár, moderátor
Pred rokom 1989 z pochopiteľných aj ideologických dôvodov sa sviatok sv. Barbory ako patrónky delostrelcov zvlášť nepripomínal, ale v súčasnosti delostrelci vzdávajú úctu tejto patrónke. Prečo práve svätá Barbora?
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
Svätá Barbora bola vždy patrónkou takých remesiel, takých ľudí, ktorí vlastne sa zaoberali takou nebezpečnou činnosťou a delostrelectvo, pokiaľ ho človek neovláda dobre a nevie s ním narábať, no tak je istým spôsobom je nebezpečné pre tých, kto obsluhujú a samozrejme tam, kde tie granáty padajú, tam je to tragédia, no ale delostrelci teda si ju uctievajú z toho dôvodu teda, že je našou patrónkou, chráni nás od takých nebezpečenstiev, ktoré by nám mohli pri používaní delostrelectva hroziť. V tejto poslednej dobe sme my nejak tak sa snažili o to, aby aj táto svätá Barbora bola takým symbolom a ochrankyňou, patrónkou delostrelectva a vedieme k tomu aj tých mladých delostrelcov. Ja by som chcel len na margo toho, je také občianske združenie, bola sa Česká a slovenská obec delostrelecká, ja som sa stal jej prezidentom tohto občianskeho združenia a vedieme k tomu týchto našich mladých delostrelcov, aby si ctili i tento deň 4. 12. kedy je svätá Barbora a už sa stalo tradíciou, je to asi piaty rok už, čo chodím do Akadémie Ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši a tam vlastne od tretieho ročníka sa začínajú tí študenti deliť na tie odbornosti a práve tretiaci sú vždy prijímaní do delostreleckého stavu práve na deň svätej Barbory býva taká slávnosť, vo väčšine prípadov alebo ešte sa nestalo, že by to bolo niekde inde, je to v aule akadémie za prítomnosti aj funkcionárov akadémie a aj prizvaných hostí, ktorí tam vždy niečo tým študentom povedia. Ja by som len teraz tak na margo a vlastne delostrelci, ak nás počúvajú, tak určite budú vedieť, že teraz taký tým vzácnym hosťom bude plk. doc. Ing. Libor Gašpierik, kandidát vied, ktorého pri tejto príležitosti budeme pasovať za rytiera delostrelectva.
Miroslav Minár, moderátor
Zvykne sa hovoriť, že delostrelci alebo delostrelectvo, to je Boh vojny, prečo?
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
No delostrelectvo je, samozrejme, Boh vojny. Teraz si mi tak trošku aj nahral a takto nejak premostím na ten druhý sviatok náš delostrelecký a ten je 15. január, a preto Boh vojny, to delostrelectvo je, lebo vlastne toho 15. januára pri poľskom meste Jaslo sa odohrala veľká bitka, ktorá zabezpečila postup vojsk aj 1. československého armádneho zboru, ale predovšetkým to z histórie vieme, 38. armády generála Moskalenka, smerom na Berlín, tam bola pomerne dobre vybudovaná nemecká obrana, no a keď sme ju chceli prelomiť, túto nemeckú obranu tými vševojskovými zväzmi a zväzkami, tak museli sa nám vytvoriť podmienky, no a preto je to delostrelectvo Boh vojny, lebo tí pešiaci by bez nás nespravili nič. Tam vlastne toho 15. januára v skorých ranných hodinách začala delostrelecká príprava našich piatich delostreleckých plukov, jeden z nich bol aj 3. delostrelecký puk potom, ktorý má históriu vlastne až do toho roku 96 a päť delostreleckých pukov sa podieľal na delostreleckej príprave a vytvorení podmienok pre postup vševojskových jednotiek, viacej ako hodinu v tom mraze 15. januára viedli túto delostreleckú prípravu. Pamätníci hovoria, že vlastne aj napriek tým -10 stupňovým mrazom si vyzliekali aj košele, aby teraz to tempo tej paľby udržali a výsledok tej paľby bol teda zničenie tej nepriateľskej obrany a zabezpečenie ľahkého postupu vševojskových zväzkov, útvarov tej 38. armády a 1. československého armádneho zboru cez túto obranu, preto teda je delostrelectvo Bohom vojny.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, vy na tieto tradície nadväzujete, ja viem, sme sa rozprávali už pred týmto rozhovorom, že do Jasla sa chystáte po novom roku.
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
No áno, stále sme sa o ňom učili, hovorili a slávili ho, ale ja som ho nikdy nevidel, nikdy som tam nebol, mali sme tam aj pekný pamätník postavený, bolo tam vystavené delo 152 mm húfnica s tabuľou na počesť našich delostrelcov, ale bohužiaľ, tak, ako to po osemdesiatom deviatom roku sa udialo, aj tieto pamätníky museli ustúpiť komerčným záujmom, že to sa, tak to bolo aj v Poľsku, v Jasle, takže my sme tam potom v roku 1992 už nemali nič, žiadny pamätník, žiadny pomník, kde by sme položili nejaké kytičky alebo vence vďaky týmto našim predchodcom, delostrelcom. No a preto sme sa rozhodli v prezídiu Českej a slovenskej obce delostreleckej, že niečo na toto okrúhle výročie, lebo to je tiež 80. výročie bitky u Jasla, že toho 15. januára tam niečo takéto odhalíme, aby aj tí naši mladí delostrelci, nástupníci naši, aby mali kde vlastne tie kytičky vďaky a pripomenutia si toho 15. januára, kde ísť. No preto som tam už niekoľkokrát vycestoval do Jasla, vytvárame podmienky pre to, aby sme mohli 15. január práve v tom Jasle spraviť takú slovensko-poľskú delostreleckú vojenskú slávu slávnostným odhalením tejto pamätnej tabule. Pri tej príležitosti si samozrejme pripomenieme aj 80. výročie bitky u Jasla, no a aj oslávime deň delostrelectva Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Miroslav Minár, moderátor
Samozrejme, vy na tieto tradície nadväzujete, organizujete aj ďalšie podujatia, ktoré už teda prebehli a stretli sa aj s pomerne dobrou odozvou.
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
Áno, áno, my delostrelci dbáme o to, aby to tak, aby to tak bolo, aby sme si to pripomínali a myslím, že máš na mysli oslavy 80. výročia vzniku 3. delostreleckého pluku, ktoré sme oslávili 7. júna v meste Senica. Malo to skutočne veľmi pozitívny ohlas, bolo to na veľmi vysokej a dôstojnej úrovni. Tá jedna aktivita, ktorá je s tými tretiakmi študentmi na akadémii obrany, tak my ešte v júni, v júli chodievame tesne pred tým slávnostným vyradením, ktoré býva všetkých študentov, tak my ešte tam máme s tými našimi študentmi také stretnutie a sú všetci prítomní, všetci delostreleckí študenti a tí noví poručíci, ktorí sú vyraďovaní v tom roku, tak tým odovzdáme taký absolventský list, máme s nimi také posedenie, pohovoríme si, poprajeme im, aby sa im u útvarov darilo, aby tie delostrelecké tradície odovzdávali aj tej ďalšej generácii, sledujeme, ako sa im darí u útvarov napr. už teraz v júni tento rok, keď sme mali stretnutie s tými, čo končili akadémiu, tak už sme udelili napr. Kríž rytiera delostrelectva s tým, že už je rytier delostrelectva, poručíkovi Parajovi, ktorý sa veľmi osvedčil u delostreleckého útvaru jednotiek a bol navrhnutý, aby sa, aby sme ho menovali za rytiera delostrelectva a bol to už jeden z tých poručíkov, to pripomínam vlastne, ktorý sme pred štyrmi, piatimi rokmi vyprevadili do toho delostreleckého života, keď končil Akadémiu Ozbrojených síl. Mám takú radosť z toho, keď vidím, že tí mladí majú záujem, chcú byť dobrý delostrelci a že už aj po tých štyroch, piatich rokoch veliteľ navrhne, aby sme mu takéto vyznamenanie dali.
Miroslav Minár, moderátor
Mimochodom, mnoho týchto mladých absolventov Akadémie Ozbrojených síl generála Milan Rastislava Štefánika, delostrelcov, robí skvelé meno Slovensku mnohonárodnom zoskupení Severoatlantickej aliancie v Lotyšsku. Naši tam pôsobia so svojimi legendárnymi 155 milimetrovými kanónovými húfnicami. Zuzana. Udržiavate s nimi kontakt?
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
No áno, samozrejme napr. ten pán poručík Para je jeden z nich, ktorý tam pôsobil. Veľmi často komunikujeme, takým dobrým príkladom tej väzby na Lotyšsko a na, aj na ostatné armády Severoatlantickej aliancie, je vlastne taký počin pána pplk. Németha, veliteľa 21. samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec, ktorý nedávno, to je taká posledná aktivita, predtým ich bolo ešte niekoľko, ale teraz tu táto posledná bola taká, že vlastne sme udelili Kríž rytiera delostrelectva aj príslušníkom iných armád. Boli to Lotyši, Taliani, Poliaci myslím, že tam boli, takže prostredníctvom tohto pplk. Németha, ale aj iných, bol tam aj pplk. Uchaľ, s ktorým som ja vlastne prišiel prvýkrát do styku asi pred piatimi rokmi, kedy som bol v Michalovciach a sme odprevádzali tú delostreleckú jednotku do Lotyšska.
Miroslav Minár, moderátor
Pripomenuli sme si patrónku delostrelcov svätú Barboru, čo teda tej nastupujúcej delostreleckej generácii zaželať?
Jozef Kavecký, plukovník vo výslužbe, nestor vojenských delostrelcov
To, ako aj nás to kedysi dávno učili, pripomínali, aby sme vždy sa snažili byť dobrý delostrelci, ovládať svoje zbrane a my sme vtedy tak nejak, ale v dobrom súťažili. Bol východný a západný vojenský okruh, takže to boli, to bola taká rivalita aj v tej delostreľbe a som rád, že v tom delostrelci pokračujú. My sme mávali pod záštitou prvého námestníka ministra obrany, súťaž v streľbe a riadení paľby napr. hej, a to bola strašná rivalita medzi západným a východným okruhom. Pochválim sa, raz sa mi podarilo túto súťaž v streľbe a riadení paľby vyhrať a bol som u pána námestníka ministra obrany v Prahe si prevziať odmenu, diplom a áno, boli aj nejaké korunky, samozrejme. No a som rád, že aj v dnešnej dobe títo naši mladí delostrelci takéto súťaže vedú a som rád, že aj im sa skutočne darí veľmi dobre. V dnešnej dobe to už nie je len o Čechov a Slovákov, že v dnešnej dobe súťažia aj Poliaci, Lotyši a mám také informácie, vlastne sa im vždycky týmto našim delostrelcom úspešne darí, dosahujú veľmi dobré výsledky, umiestňujú sa na popredných miestach, takže moje také želanie je, aby k tejto našej svätej Barbory, aby boli opatrní, aby si dávali pozor, aby pri obsluhe týchto našich zbraní boli opatrní, aby sa nezranili, nič sa im nestalo, aby sa ich naučili obsluhovať čo najlepšie, aby dokázali vždy ten granát poslať tam, kde chcú, aby dopadol. Prajem im veľa zdravia, pohody, sily, energie a aby boli hrdými delostrelcami, aby propagovali a ctili si tradície delostrelecké, ktoré naši predchodcovia, ako som uviedol napr. v tej druhej svetovej vojne, dosiahli.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. K delostrelcom počas základnej vojenskej služby pričuchol aj šéfredaktor rezortného časopisu Pavol Vitko. Pripomenieme si aj to, ako sa pred rokom 1989 žilo v blízkosti železnej opony. Zavítame aj na východ, kde ministri obrany Slovenska a Slovinska odhalili pamätník padlým vojakom v prvej svetovej vojne. A predstavíme vám aj príbeh jedného z posledne žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Možno ste ani netušili, že Paľo Vitko, šéfredaktor rezortného časopisu Obrana, si poctivo odkrútil 2 roky v zelenom, ba čo viac v elitnom delostreleckom vojsku. Kedy sa tak stalo?
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Dostal som povolávací rozkaz na jar roku 1984 a dislokácia znela poddôstojnícka škola pre delostrelcov Senica.
Miroslav Minár, moderátor
Fu, to bolo vtedy ešte, keď existoval celý taký ten systém poddôstojníckych škôl, napr. v Martine vodiči tankov a po mnohých týchto útvaroch, najmä teda východného vojenského okruhu, existovali tieto poddôstojnícke školy, ale vy ste sa tu na Slovensku neohriali.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Mne bolo spočiatku aj tak trochu ľúto, lebo pochádzam od Považskej Bystrice a iba tak blízko. Chalani sa hrdili, kde všade boli ďaleko, no, takže potom sa mi dostalo poriadnej diaľky a pôsobil som v motostreleckom útvare v Chebe, v delostreleckom oddieli a bol som v družstve náčelníka delostreleckého oddielu, volalo sa to, že družstvo velenia, hej? Takže vlastne ten hlavný útvarový delostrelec bol môj priamy veliteľ, tzn., že som ho sprevádzal na všetky delostrelecké cvičenia, či to bolo v lete, či to bolo v zime, v závejoch, predovšetkým vo vojenskom výcvikovom priestore Doupov. Tak áno, občas to teda poriadne dunelo.
Miroslav Minár, moderátor
Aj ste si vystrelili z toho diela?
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Musím povedať, že som dosť závidel svojím kamarátom, ktorí boli zaradení predovšetkým na pozície predovšetkým veliteľov diel, ale ja som bol v tom veliteľskom družstve náčelníka delostrelectva, tak vlastne svojím spôsobom som sa mu staral o istý servis a hlavne som bol určený ako radista a spojár pre delostrelcov, takže ja môžem povedať, že áno, slúžil som u delostrelcov, bol som na delostreleckom útvare, aj na delostreleckej poddôstojníckej škole, ale z toho dela som priamo nestrieľal, bol som tesne vedľa a hlásil som, ako to lieta, ako to dopadá a zabezpečoval som to spojenie.
Miroslav Minár, moderátor
Mimochodom, sluch máte dobrý?
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Ach, moja manželka hovorí, že som po mame a ich rodina mala taký poslabší sluch, tak neviem, že či to súvisí priamo s tým delostrelectvom, ale určite mám na to veľmi, veľmi pekné vzťahy a jeden z tých delostrelcov, z tých veliteľov diel sa stal mojím celoživotným priateľom, bol som mu aj na svadbe svedok, dokonca teda musím priznať až 2×, no ale odniesol som si z toho Chebu veľmi veľa, neboli to len jednoduché chvíle, ale skutočne môžem povedať, že je to už veľmi dávno, v roku 1984-1986, ja som bol na vojne 2 roky pred vysokou školou a doteraz na to spomínam.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
30. novembra 1989 bolo uznesením vlády Československej socialistickej republiky prijaté rozhodnutie o odstránení zátarás na hraniciach s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom. Železná opona, ktorá oddeľovala občanov Československa od ozajstnej slobody, sa stala minulosťou. Nazreli sme do nášho bohatého archívu, aby sme vám priblížili, ako sa žilo pred ňou a v jej vnútri. Napriek tomu, že občania bratislavskej časti Petržalka videli na železnú oponu z oblokov svojich bytov, priblížiť sa k nej bolo veľkým rizikom. Hraničné pásmo bolo chránené nielen železným pletivom, ale aj pohraničníkmi a tí sa veru so žiadnym narušiteľom nepárali, spomína Staropetržalčan Rudolf Pelikán.
Rudolf Pelikán, Staropetržalčan
Tak toto miesto určite bolo pre nás, pre všetkých Petržalčanov tabu. Takto ďaleko sme sa dostali možnože 2-3 roky po revolúcii, dovtedy sme sa dostali najviac po Rusovskú a Viedenskú cestu. Ďalej už to bolo teritórium pohraničiarov, kde možnože obyvatelia, ktorí v tom pásme žili denne, keď chodili do Petržalky, museli sa preukazovať dokladmi, občianskym preukazom na ceste tam alebo na ceste naspäť. Keď Rakúšania chodili k nám, tak darčeky, ktoré nám vyhadzovali z okna áut, žuvačky, to bola téma medzi mojimi rovesníkmi. Švagra mám v Madride, čiže nie je to tak ďaleko, ako bola pre nás vtedy ešte Viedeň, ale dnes by som možno povedal, že tie ploty, ktoré sa strihali, tak možnože nie je ďaleko k tomu, aby sa znovu stavali.
Miroslav Minár, moderátor
V blízkosti hraničného pásma mali svoje sídlo nielen pohraničníci, ale aj ženisti. Tí železnú oponu stavali a začiatkom decembra 1989 aj odstraňovali. Slúžil tu aj Peter Rác.
Peter Rác, ženista
Je to veľmi dávno. Niektoré veci, by som povedal, sú dosť skreslené, len veci sú tak, že v tej dobe sme všetky veci riešili v zmysle platných zákonov.
Miroslav Minár, moderátor
Čo vtedy ženisti, aké úlohy mali pri zabezpečení a ostrahe štátnej hranice?
Peter Rác, ženista
V podstate technické zabezpečenie štátnej hranice komplexne, od budovania signálne steny, úpravy ciest, stavba pozorovateľne a všetky tieto veci s tým súvisiace, aj opravu železnej opony.
Miroslav Minár, moderátor
Má také dvojité súmerne rozložených plotov s ostnatým drôtom, ale medzitým je aj plocha, ktorá je vzorne zoraná, zrekultivovaná, by som povedal, upravená. Prečo to bolo?
Peter Rác, ženista
To je v podstate tzv. kontrolný pás, ktorý sa používal na vyhodnocovanie stôp, pokiaľ nejaký narušiteľ prekonal signálnu stenu. Udržiavali aj kontrolný pás príslušnými, teda technickými zariadeniami, pluhy, rotovátory, kombinátori pomocou teda traktorov.
redaktor
Boli pritom
Miroslav Minár, moderátor
V týchto dňoch oslávil krásnych 99 rokov, jeden z posledne žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania, Branislav Tvarožek. Jeho príbeh vám v našom seriáli predstaví Pavol Vitko.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Branislava Tvarožeka, rodáka z juhoslovenského Loku už ako stredoškoláka prichytila ľudácka hliadka pri zatieraní nacistických hesiel, za čo bol vo vojnovom Slovenskom štáte vylúčený zo všetkých škôl. "Keď sa nám s bratrancom Živodarom podaril dostať z Nového Mesta nad Váhom do povstaleckej Banskej Bystrice, otcov brat Tomáš, člen vtedajšej Slovenskej národnej rady, nám sprostredkoval, aby sme nastúpili do vysokoškolského strážneho oddielu", spomenul. Pripravovali sa strážiť veliteľov povstania generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, s bojom však dovtedy nemali nič spoločné. Povedal: "Takých vojensky negramotných nás bolo viacero, dali nám však krátky výcvik a pridelili mi ľahký guľomet BREN, ktorý priviezli Američania, keď doleteli na 3 duby pre svoj zostrelený letecký personál". Generálov strážili striedavo 3 čaty. Keď Nemci zajali veliteľov povstania, Branislav ustupoval ďalej do hôr. Len zhodou šťastných okolností sa mu podarilo uniknúť smrti alebo uväzneniu, statočného povstalca však vo vykonštruovanom politickom procese odsúdili na 5 rokov nepodmienečne po nástupe totalitného režimu.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie.
Miroslav Minár, moderátor
Podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky Robert Kaliňák spoločne so svojím slovinským náprotivkom Bojutom Sajovičom odhalil v obci Becherov na severovýchode Slovenska pamätník padlým slovinským vojakom, ktorí bojovali na našom území počas prvej svetovej vojny. Pietne miesto vzniklo z iniciatívy slovinského rezortu obrany a s podporou miestnej samosprávy. Celkovo je na Slovensku pochovaných 147 slovinských vojakov zo 47. pešieho fuku z mariborského regiónu, pričom 15 z nich je pochovaných práve v obci Becherov. V rámci svojho pracovného programu na východe republiky sa minister Robert Kaliňák spolu so svojím slovinským partnerom zúčastnili aj na špecializovanej konferencii, na ktorej poukázali na to, ako sa v súčasnej dobe drony ukázali ako osvedčený prostriedok moderného boja.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
Slovensko má záujem opätovne vyslať do Kosova svojich vojakov. 2× tam pôsobil aj súčasný veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch plk. Štefan Acsai. "Bola to dobrá skúsenosť preveriť si v medzinárodnom prostredí svoje spôsobilosti", povedal. Rozhodnutie vrátiť sa do známeho prostredia víta. No a nielen o Kosove, ale aj jeho niekoľkonásobnom pôsobení v Afganistane sa viac dozviete v stredu večer po dvadsiatej hodine v relácii Hosť rádia Regina.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelov
