- Dátum: 04.10.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.53 MB
Plná poľná, 4. októbra 2024
ROZHLAS | Dátum: 04.10.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Od Karpatsko-duklianskej operácie uplynie v nedeľu 80 rokov. Napriek množstvu publikácií, výpovedí priamych účastníkov, historici ešte stále pátrajú po nových faktoch či udalostiach, napr. aj vojenský historik Jozef Bystrický.
- Doslova doposiaľ neprebádanou studnicou sú sprístupnené archívy, tzv. žurnály, nižších jednotiek sovietskej armády zapojených do operácie. Čo prezrádzajú, aj nato sa ho budeme dnes večer pýtať.
- Keďže opakovanie je matkou múdrosti, pripomenieme si chod udalostí, ktoré predchádzali samotnej Karpatsko-duklianskej operácii.
- V závere relácie si nenechajte ujsť ani pozvánku na spomienkové stretnutia na Dukle a pri Múzeu Karpatsko-duklianskej operácie vo Svidníku. Ako sľubuje hlavný organizátor osláv 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie Ministerstvo obrany, program v nedeľu 6. októbra to bude mimoriadne bohatý.
- S vojakmi z 11. brigády Vzdušných síl z Nitry a členmi Vojenskej spoločnosti Karpaty sme boli medzi žiakmi Základnej školy v Jelenci.
- V seriáli Boli pritom vám šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko predstaví ďalšieho povstalca.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Doménou bádateľskej a publikačnej činnosti vojenského historika Jozefa Bystrického je najmä Karpatsko-duklianska operácia, dnes je hosťom Plnej poľnej.
redaktor
Výročie na tento týždeň
Miroslav Minár, moderátor
Možno na úvod, pán Bystrický, by sme si mali povedať, prečo sa uskutočnila a s akým zámerom.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
Táto operácia bola len jednou zo súčastí operácie Východokarpatskej, druhou súčasťou bola Karpatsko-užhorodská operácia. Celá tá bojová činnosť vo Východných Karpatoch, tzn. v rámci Východokarpatskej operácie prebiehala na fronte v šírke viac než 400 km. Tá samotná Dukla nám z toho predstavuje pomerne malú časť a Karpatsko-duklianska operácia, ak hovoríme o jej hlavnom vlastne vykonávateľovi, to je 38. armáda prvého ukrajinského frontu s prvým československým armádnym zborom, tak tá na začiatku operácie Východokarpatskej a teda i Karpatsko-duklianskej stála na fronte širokom zhruba 68 km, ktoré ale postupne narastal takmer do 100 km, tak ako jej vojská postupovali smerom na územie Slovenska.
Miroslav Minár, moderátor
Poďme teda k tomu zámeru Karpatsko-duklianskej operácie.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
Všeobecne je známe, že vlastne táto operácia vznikla ako reakcia najvyššieho velenia Červenej armády na žiadosť o pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Je treba si spomínanúť na to, že vlastne v akej situácii tieto vojská k blízkosti slovenských hraníc prišli. Prišli tam počas /nezrozumiteľné/ operácie, kedy prekonali niekoľko 100 km vzdialenosť, vojská vyčerpané bez materiálnych a ľudských doplnkov, potreba operačnej prestávky a do toho prišla táto československá požiadavka na pomoc. Podľa pôvodného plánu, operácia mala trvať krátky čas. Bola plánovaná na 5 dní s tým, že do tých piatich dní mali vojská 38. armády postúpiť zhruba k Prešovu. Čo by pri tomto optimálnom variante určite tomu postaniu pomohlo ďaleko výraznejšie, že ako potom to poznáme z toho jej reálneho priebehu.
Miroslav Minár, moderátor
Veľa sa hovorí o tom, že to boli zbytočné straty, ktoré potom táto Karpatsko-duklianska operácia priniesla.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
Ja sa na to dívam z vojensko-odborného hľadiska, a povedať o zbytočných stratách v súvislosti s operáciou, či už samotnou Karpatsko-duklianskou alebo celou Východnokarpatskou je neopodstatnené, pretože treba brať do úvahy to, čo už som povedal, je to bojová činnosť na fronte širokom 400 km, resp. KDO na fronte takmer 100 km po dobu 51 dní. Je to operácia v horskom teréne a bojová činnosť v horskom teréne okrem toho, že je mimoriadne náročná na samotné vojská z hľadiska teda ich riadenia, fyzickej prípravy, výzbroj, technika a pod. Je charakteristická aj tým, že sú tam ďaleko výraznejšie straty než v operáciách, ktoré prebiehajú v rovinatom teréne. To sú predovšetkým straty, ktoré narastajú ničivými účinkami, napr. úlomkov skál, drevín a pod. Táto operácia napriek tomu, že nebol splnený pôvodný plán, ten rýchly postup na Slovensko, reálne pomohla Slovenskému národnému povstaniu tým, že už v prvých dňoch stiahla značný počet nemeckých vojsk práve na dukliansky front z frontov proti Slovenskému národnému povstaniu a ten druhý smer, ktorý je treba proste ukázať pri spomínaní alebo definovaní strát a ich významu je, že Karpatsko-duklianska operácia v polovici septembra nadobudla ďaleko širší rámec, než je samotná pomoc Slovenskému národnému povstaniu, a to v súvislosti s bojovou činnosťou vojsk 2. ukrajinského frontu na území Rumunska, kedy viazala značné sily, ktoré nemohli Nemci použiť v protiútoku, ktorý zorganizovali v polovici septembra práve na rumunskom fronte v priestore Transylvánskych Álp. Ešte jednu poznámku, ak si pozrieme napr. straty, ktoré boli v iných operáciách v rámci druhej svetovej vojny, nikto si asi nedovolí povedať, že boli zbytočné straty, napr. vo vyloďovacej operácii v Normandii. Vieme, že začala táto výsadková operácia 6. júna, v podstate do konca augusta trvali boje, ktoré sú s ňou spojené, ale v deň D, tzn. v ten prvý deň tejto operácie vieme, že bolo vysadených okolo 156 000 spojeneckých vojakov a postupne boli doplňované ďalšími. Počas tých bojov, ale si do konca augusta vyžiadali straty na strane spojeneckých vojsk 37 000 mŕtvych príslušníkov pozemných vojsk a k tomu treba pripočítať 16 700 príslušníkov letectva. Okrem toho, ale napr. v porovnaní práve s to vyloďovacou operáciou je tu ešte ďalší aspekt strát, ktorý u tej Dukly v takomto rozmere ani len nepoznáme.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Vojenský historik Jozef Bystrický bol aj v minulosti častým hosťom Plnej poľnej, aj pred desiatimi rokmi, keď sme mu položili takúto otázku: Majú stále čo vojenskí historici v oblasti Východných Karpát objavovať?
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
No myslím, že majú čo objavovať, ale majú aj čo vysvetľovať. Keď počúvame a čítame, čo všetko sa píše o dejinách bojov tu na východnom Slovensku, resp. vo vrchoch Východných Karpát, tak zisťujeme, že sú niektoré veci, ktoré síce už boli kedysi rozpracované, ale zapadli proste do mimo pozornosti normálneho bežného človeka, ale dokonca aj mimo pozornosti historikov, ale sú veci, ktoré sa dajú znovu objavovať alebo po prvýkrát objaviť. Vychádza totiž množstvo archívnych materiálov ruských, kde je obrovský počet proste informácií, ktoré sa týkajú či už nášho Armádneho zboru, 38. armády alebo celého 4. ukrajinského frontu. Ale to, čo som spomínal, tých súvislostí s bojmi na iných úsekoch frontu, bolo vydané nariadenie Putina ešte ako prezidenta Ruskej federácie odtajniť všetky materiály, ktoré sa týkajú druhej svetovej vojny, takže logicky sa objavujú veci, ktoré prislúchajú k tomuto nášmu problému.
Miroslav Minár, moderátor
Nie je to žiadne tajomstvo, pán Bystrický a nakoniec to potvrdzujú rôzni vojenskí stratégovia, že najťažším bojom počas druhej svetovej vojny bol boj v zalesnenom teréne v horách.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
Kto chce niečo vedieť o tejto operácii Východokarpatská ako celku alebo o bojoch na Dukle, tak musí v prvom rade poznať, kde to prebiehalo, tzn. v teréne aké špecifické zvláštnosti bojová činnosť v horách má. A v tomto prípade myslím, že nejde len o skúsenosti, ktoré tu získala vtedajšia Červená armáda, náš Armádny zbor, ale to sú skúsenosti, ktoré získal aj vojská iných spojencov, napr. angloamerické vojská v Taliansku, kde v podstate sa viedla bojová činnosť takmer identicky, pokiaľ ide o výškové pomery v podmienkach ako tu na Slovensku a sú zaujímavé výroky práve amerických generálov, ktoré hovoria o tom, že stačila jedna výšina, ktorá bola bránená jedným práporom a neraz mohla zastaviť postup celej armády a tu vo Východných Karpatoch, podľa môjho názoru, je takých výšin desiatky.
Miroslav Minár, moderátor
Kalinov bol oslobodený 21. septembra, bolo to súčasťou už prebiehajúcej Karpatsko-duklianskej operácie?
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
Ja by som nepovedal, že súčasťou Karpatsko-duklianskej ale už Východokarpatskej tak, jak je postavená téma veľká, pretože to už sú boje, ktoré prebiehali v podstate v druhej polovici septembra, kedy sa už do bojvej činnosti Karpatov zapojil celý 4. ukrajinský front, nielen časť predtým pôsobiacej 1. gardovej armády. Takže to už patrí do situácie, kedy už ani pôvodný plán Karpatsko-duklianskej operácie, tzn. prejsť cez Duklu na pomoc povstaniu, už nebol v tej podobe realizovaný, ale sa začal realizovať v súvislosti s tým, že mala byť poskytnutá pomoc vojskám 2. ukrajinského frontu bojujúcim v Rumunsku, viazať sily a prostriedky protivníka, nedovoliť im proste manévre pozdĺž frontu. Prvá oslobodená obec nebola 6. októbra, ale bola práve 21. septembra, ciže prvé vojská prišli 20. septembra cez naše hranice. Ja tu poviem jednu vec. Vznikla situácia, že zákonom sme sfalzifikovali dejiny, pretože ak si spomínate, ako bol uvedený zákon o protikomunistickom odboji, ktorý navrhoval.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, práve sa hovorí 6. október 1944.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
A s tým, že proste v tento deň vstúpili na územie Slovenska vojská Červenej armády. No tak asi už to uvedenie samotné je zlé, už nehovorím o tej stránke politického obsahu, ani priamej bojovej činnosti, ale to svedčí o tom, že tá história nám akosi nie je známa. Ak dokážeme posunúť miesto 21. septembra oslobodenie prvej obce na 6. október a vstup miesto 20. septembra na 6. október a ešte vojsk Červenej armády, tak asi moc o tej histórii stále nevieme. V Ruskej federácii boli odtajnené mnohé materiály, počínajúc frontom až po jednotlivé divízie, ktoré sa zúčastnili bojov Karpatsko-duklianskych operácií. To svojím spôsobom nám umožňuje úplne preklasifikovať niektoré tradične používané fakty o Karpatsko-duklianskej operácii, napr. pokiaľ ide o boje v tzv. údolí smrti. Ale tých poznatkov je pochopiteľne ďaleko viac, pretože ide aj o to, akým rozsahom sa využívajú archívy, ktoré sú uložené v Českej republike, mám na mysli fondy 1. československého armádneho zboru, kde v podstate ja som vydal dva také materiály, zborníky dokumentov, kde je jednak vojnový denník 1. československého armádneho zboru a potom sú tam zápisy, hlásenia, ktoré podával veliteľ zboru, či už náčelníkovi vojenskej misie v Moskve Píkovi alebo ministrovi obrany do Londýna Ingrovi. Žiaľ, musím povedať, že nie sú moc využívané autormi, ktorí proste príležitostne k tématike Karpatsko-duklianskej operácie píšu, obzvlášť napr. by som poukázal na súvislosti okolo odvolania veliteľa zboru generála Kratochvíľa, kde dostatok materiálov na to, aby sme mohli definitívne a jasne povedať, že nešlo o žiadny nepremyslený zásah veliteľa 1. ukrajinského frontu, ale išlo o normálne proste veliteľské opatrenie, ktoré vychádzalo z chýb, ktorých sa dopustil veliteľ 1. československého armádneho zboru v tých dňoch. A tak by sme mohli ukázať aj na niektoré ďalšie záležitosti, napr. boje pri Liptovskom Mikuláši, rozpis denných strát, ktorý je možné urobiť v jednotlivých teda operáciách na území Slovenska, nielen v Karpatsko-duklianskej operácií.
Miroslav Minár, moderátor
Vráťme sa teda k tým odtajneným dokumentom z centrálneho archívu Ruskej federácie, čím vás tak najviac prekvapilo?
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
Okrem iného, napr. sú tam rozbory Východokarpatskej operácie, to je najmä bojové činnosti 4. ukrajinského frontu odborné, ktoré robili komisie na vyhodnocovanie bojových skúseností hneď, ešte v priebehu vojny, kde v podstate sú rozobrané všetky základné záležitosti, ktoré sa týkali prípravy operácie, či už Karpatsko-duklianskej ako jej jednotného celku alebo potom tej širšej operácie Východokarpatskej, takže tam sa môžeme dozvedieť v podstate všetky tie základné závislosti, ktoré boli spojené s priebehom bojov, napr. početné stavy vojsk, výzbroj, prípravu vojsk, pretože napr. 4. ukrajinský front robil rozsiahlu prípravu na boj v horách a pod. No a potom sú to samozrejme dokumenty, ktoré mňa upútali najviac a to sú materiály, ktoré boli sprístupnené, ako sú to žurnály bojovej činnosti, napr. 38. armády, ktorá vlastne realizovala Karpatsko-dukliansku operáciu, ale zároveň aj bojové žurnály, či už zborov alebo divízií tejto 38. armády a práve, keď budeme čerpať a oprieme sa o tieto materiály, tak je možné skutočne upraviť niektoré zaužívané tvrdenia o priebehu, o silách a o výsledkoch bojovej činnosti.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu, hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Nedalo nám to, aby sme sa aj za vás vojenského historika Jozefa Bystrického neopýtali, či sa bojová činnosť 1. československého armádneho zboru a postupujúcich vojsk sovietskej armády nedala viesť iným smerom, než krvavým Karpatsko-duklianskym priesmykom.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
No nemohol byť, pretože keď zoberiete situáciu, ktorá bola na fronte koncom augusta 1944, tak zistíte, že skutočne najbližšie k tomu centru povstania, zhruba tých, k tej východnej hranici povstaleckej bol práve ten prvý ukrajinský front tým ľavým krídlom 38. armádou, čiže Duklianske priesmyky alebo Karpatské priesmyky v tomto priestore boli ideálnym miestom, kde sa pokúsiť preniknúť na Slovensko. I keď celú tú dobu prípravy letného ťaženia v Európe od apríla 1944 nikto nepočítal s tým, že by sa útočilo cez Karpaty. Boli tu skúsenosti z prvej svetovej vojny, ktoré charakterizovali tieto priestory ako veľmi ťažké prevedenie bojovej činnosti a naviac tie hlavné smery strategické viedli úplne inými smermi, to bol ten smer Varšava - Berlín a potom ten podunajský-viedenský, budapeštiansko-viedenský smer. Niekedy a to sa mi stáva pri tom, keď proste diskutujeme o problematike, či bolo možné alebo nebolo možné niekde inde, tak niektorí autori zase tvrdia, že prečo nešli z juhu? No keby sa pozreli na priebeh bojovej činnosti od augusta pod /nezrozumiteľné/ operácie, tak uvažovať o možnosti z juhu nebolo možné, pretože v septembri napr. na území Rumunska došlo k veľkej protiofenzíve nemeckých vojsk, ktorú najprv museli odraziť, potom museli pokračovať hore Transylvánskymi Alpami. A všetci vieme, teda aspoň predpokladám, že prvé sovietske vojská z 2. ukrajinského frontu, ktoré postupovali tým južným smerom, sa dostali na územie východného Slovenska až v polovici decembra 1944, a to už povstanie bolo dávno skončené. Takže ten priestor bol jediný v danej historickej situácii, ktorý mohli využiť a pokúsiť sa o prienik na Slovensko.
Miroslav Minár, moderátor
Spomínali ste bojové žurnály, no a tie prinášajú trošku iný pohľad, napr. na boje priamo na duklianskom bojisku v Údolí smrti. Tam už asi dochádza k istým rozporom medzi tým, čo je publikované a čo je teda verejnosti dostupné a medzi tým, čo bolo aj reálne v tých rokoch alebo v tom októbri, novembri 1944.
Jozef Bystrický, historik, Vojenský historický ústav
V tom sú práve cenné tieto bojové žurnály tých nižších stupňov, tzn. úrovni divízie, resp. brigád. Keď už hovoríme o samotnom Údolí smrti, tak tie údaje, ktoré poznáme dnes a bežne sa používajú, či už na rôznych konferenciách alebo v tlači publikovaných, tak sa ukazuje, že sú značne nepresné. Možno sa môžeme dneska dočítať na základe informácií, ktoré čerpáme z tých bojových žurnálov, konkrétne po dňoch, straty, ktoré tam boli, výrazne sú nižšie, než sa doteraz prezentuje, čo je neuveriteľná chyba, lebo vlastne degradujeme tým, tie vojská, ktoré tam boli, ukazujeme straty, ktoré nesúvisia priamo s tou činnosťou, sú odvodené od nejakých širších súvislostí. Takže keby sme podrobnejšie mali rozoberať napr. to Údolie smrti, tak vieme presne, ktorá divízia sovietska, odkedy, dokedy pôsobila na smere tohoto Údolia smrti, ktoré útvary bojovali, proste v tie záverečnej októbrovej fáze bojov a deň po dni môžeme sledovať ich straty a dôjdeme k úplne iným číslam, výrazne nižším než poznáme dnes.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
24. septembra sme s vojakmi nitrianskej 11. brigády Vzdušných síl a s členmi Vojenskej spoločnosti Karpaty, boli hosťami žiakov a pedagogického zboru v Základnej škole v Jelenci. Tak ako pred rokom to bolo vydarené, účelové branné cvičenie, ktoré zapadlo do projektu prípravy obyvateľov na obranu štátu. Mimoriadnu pozornosť pútalo vystúpenie vojenských kynológov z Viničného. Psovod čat. Kristián Juhoš nám prezradil aj meno svojho štvornohého parťáka.
čat. Kristián Juhoš, psovod, vojenský kynológ z Viničného
Bady, nemecký ovčiak. My používame len nemeckých ovčiakov.
Miroslav Minár, moderátor
Čo ste pripravili pre žiakov, aké ukážky?
čat. Kristián Juhoš, psovod, vojenský kynológ z Viničného
Poslušnosť a hryzenie.
Miroslav Minár, moderátor
Zdá sa, že je to deti zaujíma.
čat. Kristián Juhoš, psovod, vojenský kynológ z Viničného
Áno, áno, áno, vidím, že sú otvorení tejto téme a každý má doma psíka aj cvičí doma psov.
Miroslav Minár, moderátor
Možno, že z týchto žiakov sa nájde niekto, kto vstúpi do armády, do Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako by sa mohol dostať k psovodom?
čat. Kristián Juhoš, psovod, vojenský kynológ z Viničného
Musí prejsť takisto všetkými psychotestami, zdravotnými a vstupnými testmi, samozrejme a potom sa môže dostať po vojenskej kynológii, čo je v Ronseku, po kurze by sa mohol dostať potom na pozíciu psovoda alebo kynológa.
Miroslav Minár, moderátor
Vás táto práca baví? Máte aj doma psíka?
čat. Kristián Juhoš, psovod, vojenský kynológ z Viničného
Áno, áno, mám doma 6 psov. Starať sa o nich, aj vycvičiť a každý pes samozrejme, ako u ľudí, každý má inú povahu a na každú povahu treba iný bič.
Miroslav Minár, moderátor
Na ktorého netreba?
čat. Kristián Juhoš, psovod, vojenský kynológ z Viničného
Jak u detí, treba dávať tie známky, aby vedeli, na čom sú, tak oni takisto dostávajú tie loptičky, pamlsky počas tej jazdy, jak sú učení z toho dôvodu, aby vedeli, že či sú dobrí alebo nie a vydvyhujú sa.
Miroslav Minár, moderátor
Vojenská spoločnosť Karpaty plní sľuby, ktoré dala náčelníkovi Generálneho štábu Ozbrojených síl gen. Danielovi Zmekovi a prišla aj do Jelenca podporiť spoločné záujmy. Hovorí člen spoločnosti Roman Choreň.
Roman Choreň, člen Vojenskej spoločnosti Karpaty
Kde sme pre deti pripravili 2 pracoviská, v rámci tých všetkých 8. Máme pripravené pracovisko, kde deti sa naučia baliť si evakuačnú batožinu v prípade vzniku nejakej krízovej situácie. No a druhé pracovisko, ktoré sme pripravili, je také súťažné, kde deti sa naučia pracovať v tíme, vo dvojiciach, prechádzajú vyhradeným priestorom, kde sú nastavené pasce, jeden teda ide naslepo a druhý ho musí navádzať, čiže a takto musia budovať v sebe aj dôveru a zároveň pracujú ako tím.
Miroslav Minár, moderátor
A potvrdilo sa to aj na pomyslenom bojovom poli plnom prekážok.
deti
Doprava, ešte trochu doprava, dopredu .
Miroslav Minár, moderátor
Chlapci, navigujte.
deti
Dopredu, dopredu, stop, rovno, doprava trošku, trošku doľava.
Miroslav Minár, moderátor
To je pani učiteľka?
deti
Áno.
Už len rovno.
Miroslav Minár, moderátor
Takže na vašich žiakov sa dá spoľahnúť.
učiteľka
Áno, ďakujem.
Miroslav Minár, moderátor
Dobre navigovali?
učiteľka
Áno, boli dobrí.
Miroslav Minár, moderátor
Bez zranenia prešli žiaci aj pani učiteľka týmto pomysleným mínovým poľom. A ideme na ďalšie pracovisko, tak tuto asi topografia.
vojak
Topografiu máme, áno. Čo sú tieto všetky čiaročky?
deti
Hory.
vojak
Áno, výborne, hory. Ako zbadám, že kde je tá hora vyššia, nižšia, kde je aké prevýšenie?
deti
Tam, kde sú menšie tie krúžky.
vojak
Tam, kde sú ďalej od seba, pozri. Tuto sú úplne nahusto na sebe, čiže tam bude veľká, veľká hora a tuto, tu bude pravdepodobne len taká planina alebo nejaká lúčka. Viete mi povedať, keď niečo zbadám na tej mape, že ako si viem pomôcť, keď neviem, čo to je? Nejakú značku alebo nejakú oblasť.
deti
Legendou.
vojak
Výborne. Na každej certifikovanej mape máme legendu, áno, tuto vľavo dole tam sú najťažšie veci. Toto je certifikovaná mapa vojenská, ale býva to aj, býva to aj na normálnych civilných, keď si kúpite hocijakú mapu v hocijakom kníhkupectve, tak tam bývajú legendy.
Miroslav Minár, moderátor
Nielen zdolávanie prekážok, ale aj tu pri topografickej príprave sú žiaci pozorní a pomerne aktívne sa zapájajú do tohto účelového cvičenia. Čo vy hovoríte na to, že vojaci, aj teda Vojenská spoločnosť Karpaty prišla medzi vás a obohacuje aj výchovný proces, vzdelávací proces takýmto spôsobom.
Martin Jánošov, učiteľ
My ako učitelia sme spokojní, pretože jednak žiaci majú trošku zmenu, že niekto druhí im to odprednáša, jednak teda vidia, že sú to profesionáli, ktorí tomu rozumejú a zatiaľ, čo sme boli na tých stanovištiach alebo aj z tej minuloročnej skúsenosti, tak máme veľmi pozitívne ohlasy na to aj od žiakov, ale teda aj my ako učitelia to hodnotíme kladne.
Miroslav Minár, moderátor
A hovorím, s kým?
Martin Jánošov, učiteľ
Martin Jánošov.
Miroslav Minár, moderátor
Tak ako pedagógovia, aj vojaci netajili spokojnosť nad záujmom žiakov Základnej školy v Jelenci naučiť sa v rámci účelového branného cvičenia niečo nové. Pochvaľoval si to aj por. Breza z 11. brigády Vzdušných síl spod nitrianskeho Zobora.
por. Radoslav Breza, 11. brigáda Vzdušných síl Nitra
Každá trieda je svojím spôsobom špecifická. Samozrejme, niektorí sú takí, čo ich to baví viacej, niektorí menej, ale každopádne je to pre nich niečo nové a zaujímavé, tak tá zvedavosť u nich prevláda, takže zatiaľ držíme ich pozornosť na veľmi vysokej úrovni, čo nás veľmi teší.
Miroslav Minár, moderátor
Čo si pripravila 11. brigádach Vzdušných síl v Nitre pre žiakov Základnej školy tu v Jelenci? To sú vaši partneri, pretože často chodia ku vám do kasární, ale teraz ste prišli my sem za nimi.
por. Radoslav Breza, 11. brigáda Vzdušných síl Nitra
Tak samozrejme, na žiadosť pána riaditeľa sme reagovali pozitívne, že sme prišli a pripravili sme si pre nich hlavne príklad, riešenie logických hádanok, zdravotnícku prípravu, RCHBO prípravu, topografiu, vystrojené súčiastky, a samozrejme ukážky psovodov, na tých by som skoro zabudol, áno, tí boli ako prví, hej, toto sa stretlo s veľkým potešením, to sa žiakom páčilo najviac, lebo predsa ten psík predvádza dynamické ukážky aj s tým kynológom, takže tým deťom sa to páčilo.
Miroslav Minár, moderátor
Spokojnosť?
por. Radoslav Breza, 11. brigáda Vzdušných síl Nitra
Z mojej strany, áno, uvidíme, akú dostaneme spätnú väzbu od žiakov a pána riaditeľa, ale som presvedčený, že bude dobrá.
Miroslav Minár, moderátor
Nuž a s odstupom niekoľkých dní môžeme povedať, že tomu tak aj bolo.
redaktor
Boli pritom
Miroslav Minár, moderátor
Aj dnes má pre vás Pavol Vitko, šéfredaktor rezortného časopisu Obrana v seriáli k 80. výročiu Slovenského národného povstania pripravený ďalší príbeh odvážneho povstalca.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Ako povstalecký vojak bojoval Benjamín Strmeň zo Starých Hôr proti nacizmu hneď od vypuknutia Slovenského národného povstania. Nasadený bol s peším plukom 3 v priestore Malužinej, Nižnej a Vyšnej Boce, Čertovice či Kráľovej hole. Po potlačení povstania pôsobil v horách s oddielom veliteľa Daniela Chladného v rámci Partizánskej skupiny Pomstiteľ. "V januári 1945 sme na príkaz zatarasili cestu z Ružomberka do Banskej Bystrice, vo Veľkom Šturci a 8. marca sme rozbili fašistickú jednotku pod Dolným Jelencom. Koncom marca 1945, keď sa jeho partizánsky oddiel spojil s postupujúcimi osloboditeľmi, prezentoval sa do 1. československého armádneho zboru. Menovali ho za veliteľa pešieho družstva v pešej rote 1. brigády, bojoval pri Ružomberku a Žiline. Pri Strečne sa nám podarilo zajať 25 fašistov. Krátko pred koncom vojny ma neďaleko Holešova na Morave ranilo do ľavej nohy". Spomínal muž, ktorý so svojou jednotkou zažil aj atmosféru oslobodenej Prahy.
redaktor
Čo je pred nami?
Miroslav Minár, moderátor
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky si v nedeľu 6. októbra spolu so širokou verejnosťou pripomenie pri Pamätníku Československého armádneho zboru na Dukle a vo Svidníku 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie.
Súčasťou osláv pomimo spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok Ozbrojených síl a Vojenskej polície bude aj pestrý kultúrno-spoločenský a sprievodný program. Oslavy 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie sa uskutočnia aj za účasti prezidenta Slovenskej republiky a hlavného veliteľa Ozbrojených síl Petra Pellegriniho, podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka a ďalších predstaviteľov štátu. Svoj program prispôsobila oslavám aj Slovenská televízia a rozhlas, z vyhliadkovej veže tu bude napr. aj priamy prenos relácie O päť minút 12. Slávnostný program pri pamätníku Československého armádneho zboru na Dukle sa začne o trinástej hodine pietnym aktom kladenia vencov, ktorý budú sprevádzať prelety leteckej techniky Ozbrojených síl. Pokračovať bude príhovormi hostí a vystúpeniami Miroslava Dvorského, Lúčnice či Ivany Regešovej. Areál pri Pamätníku Československého armádneho zboru na Dukle sa pre verejnosť otvára o jedenástej hodine. Program bude pripravený aj vo Svidníku, kde bude areál tamojšieho Vojenského historického múzea pre verejnosť otvorený už od desiatej hodiny. Nainštalované tu budú aj veľkoplošné LED obrazovky, na ktorých budete môcť sledovať všetko podstatné, čo sa udeje na Dukle. Súčasťou pripravovaného programu bude aj kultúrne vystúpenie Čarovných ostrohov, Kandráčovcov, Folklórneho súboru Šarišan a ďalších. Pripravené sú ukážky boja zblízka, prezentácia vojenskej kynológie a návštevníci sa môžu tešiť aj na šou program Čestnej stráže Ozbrojených síl, ukážky vojenskej techniky a výzbroje Ozbrojených síl, či množstvo edukačných aktivít pre najmenších. Pre verejnosť bude v nedeľu 6. októbra zabezpečená kyvadlová autobusová doprava na trase Svidník - Dukla - Svidník, ktorá bude premávať v 15-minútových intervaloch v čase od desiatej do šestnástej hodiny. Rezort obrany ako hlavný organizátor osláv zároveň prosí všetkých návštevníkov, aby do areálu pri Pamätníku Československého armádneho zboru na Dukle prichádzali s dostatočným časovým predstihom, nakoľko každý návštevník bude musieť prejsť bezpečnostnou kontrolou.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
To už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský, dopočutia o týždeň.
