- Dátum: 29.11.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 34.13 MB
Plná poľná, 29. novembra 2024
ROZHLAS | Dátum: 29.11.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Aj vojaci majú srdce, cez svoju Vojenskú podpornú nadáciu, pomáhajú trpiacim deťom a ich rodinám.
- Vojenskú uniformu vyzliekli dvaja elitní generáli. Jeden z nich, gen. por. Ľubomír Svoboda, bude hosťom dnešnej Plnej poľnej.
- V Tokajíku majú jedinečné múzeum, ktoré návštevníkom pripomína, čo sa tu stalo 19. novembra 1944.
- Aj dnes vám predstavíme ďalší príbeh mladého chlapca, ktorý sa zapojil do Slovenského národného povstania.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Pavol Vitko, šéfredaktor rezortného časopisu Obrana, je aj členom Správnej rady Vojenskej podpornej nadácie, nuž a tá v spolupráci s Ústredím ekumenickej a pastoračnej služby v Ozbrojených silách a Ozbrojených zboroch vo štvrtok v koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu zorganizovala ďalší ročník charitatívneho koncertu s názvom Očami srdca. Jeho súčasťou bola aj vernisáž umeleckých diel.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Vojaci sú možno veľmi blízko aj chvíľam, ktoré nie sú celkom najšťastnejšie, vedia najmä v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, čo sú to veľmi veľké problémy, vrátane zranení. Niekedy sa stretávajú aj s tým najhorším a o to viac si vedia vážiť život a o to viac vedia aj ten život podporiť. No a podobné nadácie sú aj v iných krajinách, takže my sme sa rozhodli, že takpovediac vyvinieme činnosť na viacerých, na viacerých frontoch. Tou úplne najhlavnejšou je podpora vojakov a zamestnancov rezortov obrany, rezortu obrany, ktorí sa dostanú do ťažkostí, či už sú to zdravotné ťažkosti, niekomu sa narodí dieťatko, ktoré nie je celkom zdravé a potrebuje veľkú a opakovanú pomoc. Vyskytli sa prípady, keď mladá rodina prišla o dom, ktorý jej vyhorel atď., atď. No, ale vojaci vedia pomáhať aj iným, nielen v rámci svojej komunity, no a ako, hej? Takže vlastne ten spôsob je viacerými spôsobmi, napr. sú to rozličné zbierky ad hoc, keď sa niekomu niečo stane a potrebuje a za to chceme veľmi, veľmi poďakovať, pretože sú naozaj prípady, keď človek je jeden deň zdravý a druhý deň je na pokraji smrti a liečenia sú opakované a ďalšie a ďalšie a niekedy ten štát, ktorý teda niečo pokrýva, samozrejme a nepochybne, ale veľa vecí nepokrýva. No a čo sa týka koncertov očami srdca, tak to sme si definovali, že by mohla byť jedna z ďalších vecí, kde by sme mohli prísť k prostriedkom, aby sme ich redistribuovali tým, ktorí to potrebujú.
Miroslav Minár, moderátor
Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu privítalo účastníkov charitatívneho koncertu umelcov. Zbierka bola úspešná, k čomu bude použitá?
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Zbierka bude použitá pre deti. Už viackrát bola táto, takáto zbierka použitá pre deti, jeden raz to boli deti v núdzi na Slovensku, potom to boli aj deti, ktorým sme pomáhali tam, kde sú vojaci nasadení v operáciách a misiách, volá sa to vojensko-civilná spolupráca a tým vojakom sa lepšie slúži tam, kde nie je iba slovenský vojak, ale aj, a jeho služba, ale aj nejaká podpora materiálna, tzn., že napr. v Afganistane sme pomáhali pri výstavbe školy v Bosne ľuďom, deťom z veľmi chudobných rodín, ale aj samozrejme a jednoznačne aj slovenským deťom. Teraz z charitatívneho koncertu Očami srdca bude výťažok venovaný deťom a rodinám s onkologickými ochoreniami, tzn., že nepôjde to konkrétne ten výťažok na niektoré zdravotnícke pracovisko, trebárs v Bratislave alebo niektorom meste, ale pôjde to do tých rodín, pretože tie rodiny znášajú častokrát veľmi vysoké finančné nároky, ktoré sú sprievodným javom toho, že pre svoje deti chcú urobiť to absolútne najlepšie a dali by im všetko a chceme im v tomto pomôcť.
Miroslav Minár, moderátor
Tradične pri týchto charitatívnych koncertoch býva aj vernisáž umeleckých diel, no a bola aj tento rok. Vám sa podarilo osloviť umelcov, ktorí reagovali na vašu požiadavku, aká bola teda tento rok?
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Hovorí sa, že inter arma silent Musae, znamená, že vo vojne mlčia múzy. U nás našťastie vojna nie je, ale zase bohužiaľ sme aj dosť blízko. No v každom prípade je to jediný taký slovenský projekt, ktorý prepája profesionálnych vojakov a profesionálnych umelcov, resp. väčšinou sú tí umelci naozaj profesionálni. Ja môžem povedať mená ako František Guldan alebo ako Rudolf Sikora alebo mimoriadne známa keramička Ivett Axamitová a ďalšie a ďalšie mená. A toto prepojenie vojakov a umelcov, spočíva v čom? Spočíva v tom, že my vyberieme 12 príbehov. Sú to ľudia z protifašistického odboja, ktorý sa priamo zúčastnili Slovenského národného povstania alebo bojov na Dukle alebo bojov na západnom fronte a týchto 12 príbehov ponúkneme týmto umelcom a oni, títo umelci inšpirovaní týmto príbehom, vytvoria umelecké dielo.
Miroslav Minár, moderátor
No, ale ja som si všimol, že nielen teda priami účastníci protifašistického odboja, ktorých stvárnili umelci, ale aj súčasných profesionálnych vojakov, ktorí pôsobili na zahraničných operáciách a misiách.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Áno, správny postreh, ja som skoro zabudol. Druhá polovica týchto vojakov sú vojenské osobnosti, ktoré niečím výrazným prispeli k rozvoju Ozbrojených síl od roku 1993, tzn. v ére samostatnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Napr. môžem spomenúť pani plk. Zuzanu Kraushuberovú, ktorá ako prvá žena velila celej brigáde, keď už sme pri ženách, spomeniem pani mjr. Ingrid Karáskovú, ktorá bola prvá veliteľka slovenského kontingentu v zahraničnej misii, bolo to na Cypre a ako prvá velila bojovej jednotke. Samozrejme, nie sú to len ženy, hej? Mohol by som spomenúť pána genmjr. Ondřeja Novosada, ktorý bol náš prvý veliteľ v operácii KFOR v Kosove a bol náš prvý veliteľ v operácii Iracká sloboda a bol náš prvý veliteľ Spoločného operačného veliteľstva, okrem všetkých iných funkcií, tzn., že vždy bol v tej prvej línii alebo sú to aj poddôstojníci. Nrtm. Michal Ščepko, ktorý je legenda medzi slovenskými potápačmi a absolvoval ako prvý a zatiaľ jediný Slovák US NAVY SEAL najprestížnejší americký výcvik tohto druhu, kde spomedzi niekoľkých stoviek ľudí ich skončilo asi 20. Plk. Ivan Húlek robil česť slovenským vzdušným silám, keď sa stal neoficiálny majster sveta v stíhacích bojových lietadlách, v akropacii stíhacích bojových lietadiel vo Veľkej Británii, to sa považuje za ekvivalent majstrov, majstra sveta. A bolo to v situácii, kedy sme to veľmi potrebovali, lebo to bolo v polovici deväťdesiatych rokov a mladá neznáma slovenská armáda sa potrebovala nejako prezentovať. No a ako posledného poviem Martina Boháčika, tiež je to poddôstojník, ktorý pracoval ako sústružník Martine, ale jeden priateľ ho pritiahol do armády, z Martina sa stal super vojak špeciálnych síl, bol veliaci poddôstojník, v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline bol šéf, veriaci poddôstojník všetkých slovenských špeciálov, pracoval na medzinárodných veliteľstvách, 3 alebo 4 razy bol nasadený v Afganistane, pracoval pre koaličné sily, pre amerických generálov. A teraz, keď odišiel do zálohy, okamžite dostal ponuku a ako prvý slovenský poddôstojník prednáša na vysokej škole určenej pre vojenských špeciálov, ktorá je pri NATO a je v Bruseli a prednáša nielen poddôstojníkom, ale aj plukovníkom, takže skutočné osobnosti.
Miroslav Minár, moderátor
Aká bude púť týchto diel? Pretože jej oni nekončia len tou vernisážou v Slovenskom rozhlase, ale budú putovať aj na charitatívny ples.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Tieto diela sú skutočne výnimočné a môžeme byť len vďačné umelcom, že sa podujali na toto prepojenie vojenstva a umenia, ale zároveň, áno, ako hovoríte aj na tento charitatívny rozmer. Pretože tieto diela okrem toho, že budú nafotené, že ich budeme prezentovať a že boli aj súčasťou koncertu Očami srdca, kde v Slovenskom rozhlase bola ich vernisáž, tak tieto diela budú na tomto charitatívnom večere vydražené. A máme skúsenosti z prvého ročníka, že vojaci vedia byť aj štedrí, keď ide, keď ide na dobrú vec. V prvom ročníku boli tieto diela aj výťažok z týchto, z predaja z týchto diel pre, určený pre chudobné rodiny, chudobné deti s umeleckým nadaním, hej? Teraz to bude pre siroty, pre deti, ktoré prišli o rodičov v rámci rezortu obrany, to sú vojaci, to sú zamestnanci a nemôžeme si myslieť a naozaj to tak nie je, že keď niekto pracuje ako vojak alebo v rezorte obrany, že keď príde o živliteľa rodiny, že nejakým spôsobom ten štát sa postará, že má vystarané, to ani zďaleka tak nebýva. A poznáme už teraz ľudí a rodiny, ktorým Vojenská podporná nadácia sa snaží prispievať na letné tábory, prispievať na školy a podobné, pretože častokrát sa naozaj musia potýkať s veľmi vážnymi situáciami, najmä vtedy, keď človek nemá, ako sa hovorí, odslúžené a teraz tá strata jedného rodiča veľmi veľmi bolí, nielen teda emocionálne, čo je prvoradé a najsmutnejšie, ale aj materiálne.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu oslovíme odchádzajúceho zástupcu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky gen. por. Ľubomíra Svobodu, navštívime Múzeum tokajíckej tragédie v Tokajíku a Pavol Vitko predstaví príbeh 17-ročného povstalca. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa.
redaktor
Osobnosť na tento týždeň.
Miroslav Minár, moderátor
Po 48 rokoch sa so službou vlasti rozlúčil gen. por. Ľubomír Svoboda. Počas nášho rozhovoru si zaspomínal aj na svoje vojenské začiatky. Píše sa rok 1976, vy, pán generál, vtedy ste mali 14 rokov a rozhodli ste sa pre štúdium na vojenskom gymnáziu, vtedy Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Čo vás k tomu viedlo?
gen. por. Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR
14-ročný chlapec, ešte nevyzretá osobnosť, láka ho nejaké dobrodružstvo, no a mal som starších kamarátov, spolužiakov, ktorí rok predtým odišli na vojenské školy, niektorí odborné, na vojenské gymnázium tak isto. Rodičia mali pre mňa plán, že budem študovať na elektrotechnickej priemyslovke na Starej Turej, kde som vyrastal, ale z nejakého dôvodu som sa rozhodol, že pôjdem za nejakým tým dobrodružstvom, tak som si dal žiadosť na vojenské gymnázium do Banskej Bystrice, robil som prijímacie skúšky, prišlo mi, že som prijatý, tak som v auguste cez 1976 opustil domov a obliekol som sa do uniformy.
Miroslav Minár, moderátor
Čo na to rodičia teda, v konečnom dôsledku akceptovali vaše rozhodnutie?
gen. por. Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR
Rodičia, samozrejme, to považovali za taký pubertálny výstrelok a mysleli si, že keď to uvidím, o čo tam ide, tak že sa zase zbalím a pekne pokorne sa vrátim domov a držali mi teda ešte miesto na tej priemyslovke, minimálne pol roka. No ale ja zase som si povedal, nieže by som bol šťastný, že som tam ocitol, lebo nie všetko bolo také, jak som si prestavoval, samozrejme, tie podmienky boli dosť kruté. Keď si to beriete, že na internáte, v starom internáte pod pamätníkom, kde je dneska Spoločné operačné veliteľstvo, v malej izbe nás bolo 10, na poschodových posteliach, 1 stôl a pár skriniek a veľké skrine už boli na chodbe, takže tie podmienky boli skutočne také sparťanské, no a ja som si zase povedal, už keď som sa na to dal, tak nepovolím a vydržal som.
Miroslav Minár, moderátor
Rok 1989, novembrové udalosti, ktoré sme si pripomenuli prednedávnom, spôsobili aj to, že sa vám otvorila cesta k ďalšej kariére.
gen. por. Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR
Ja som prišiel do Piešťan v auguste, 28. augusta 89 a potom, samozrejme, na jeseň došlo k tým spoločenským zmenám. Nikto vtedy nevedel, jak sa to bude ďalej vyvíjať, samozrejme. Prvý veľký plus bolo, že odišli od tých útvarov tí ľudia, čo tam vždycky boli v civile, s autom, s civilnou značkou, to bola VKR, Vojenská kontrolná rozviedka, ktorí vlastne mali na starosti nejakú spravodajskú ochranou, ale hlavne ich starosť bola špehovať nás. Potom odišli politickí pracovníci, bol tam predseda strany, ktorý bol náš veliteľ. Títo ľudia niektorí boli fajn, niektorí boli, to preháňali, hlavne tí profesionálni a mne vadilo, že sa trošku montoval aj do súkromného života. Ako perličku si spomínam na jedného starého polytruka ešte na tom Mošnove, ten mal takú, takú priepovedku: "Áno, súdruhovia, keby sa na tom letisku nelietalo, koľko práce by sa dalo urobiť." To si dodnes na to spomínam, lebo ich práca bola skutočne všelijaké tie školenia v UMLI a ja neviem čo všetko. Takže toto zmizlo, tak sa nám nejakým spôsobom uľavilo. Druhý veľký prínos, ale ktorý teda trval, než sa dostal do života bolo, že v zákone bolo stanovené, že armáda alebo ozbrojené sily, armáda, vojaci ako takí, sú apolitickí. Nebolo to tak rýchlo, lebo než sa to nejakým spôsobom vyčistilo, než si tu ľudia zvykli a dlho potom vznikli všelijaké politické strany, niektorí ľudia si hľadali cez tú politickú stranu, tak jak predtým cez stranu s veľkým S si hľadali tú cestičku, jak sa niekam dostať. Dneska už môžem povedať, že a vážim si to a tvrdím, že to treba zachovať, že tie Ozbrojené sily musia byť apolitické, musia stáť mimo toho politického systému, nezapájať sa, rešpektovať teda demokratickú voľbu toho národa. Samozrejme, každý z nás sme dospelí ľudia, máme nejaký názor, ale v práci a to je podľa mňa veľké, obrovské plus a málokto už dneska z mladých kolegov si to uvedomuje, lebo ja si hovorím, ja som už veterán studenej vojny, pretože v tom osemdesiatom deviatom už som bol, už som bol kapitán a toto bol pre mňa, čo týka toho profesionálneho života, veľký prínos. Samozrejme, potom všetky tie politické zmeny spoločnosti a tak, ako ja to hodnotím kladne.
Miroslav Minár, moderátor
Pán generál, čo by ste našim, ale vlastne vašim Ozbrojeným silám Slovenskej republiky do toho ďalšieho obdobia chceli zaželať.
gen. por. Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR
Aby pokračovali tie trendy, ktoré sú nastolené, aby sme nakoniec tie moderné Ozbrojené sily vybudovali, pretože je to jeden z pilierov štátnosti, aby vždycky mali tieto Ozbrojené sily múdre vedenie, ktoré bude prijímať správne rozhodnutia. Všetkým vojakom želám len to dobré.
Miroslav Minár, moderátor
Viac sa o bohatej kariére gen. Svobodu dozviete v utorok v relácii Večerné reflexie, ktorú Rádio Regina vysiela 5 minút po dvadsiatej prvej. Ešte dodávame, že službu v Ozbrojených silách k 1. decembru ukončil gen. mjr. Róbert Tóth.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie.
Miroslav Minár, moderátor
Aj za účasti mnohých čestných hostí na čele s prezidentom Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim, si v Tokajíku uctili pamiatku tragédie, ktorá sa tu stala 19. novembra 1944. Plná poľná na tieto pamätné miesta často zavítala a ako vždy, oslovila aj starostku obce Janu Medvecovú.
Jana Medvecová, starostka obce Tokajík
Keď som nastúpila, bol rok 2002, december a keď som prišla tu, múzeum bolo prázdne, nebolo tu nič, boli tu akurát fotografie 32, čo boli zastrelení. Najmladší bol 16-ročný syn Michala Medvedza, ktorý akoby zázrakom prežil a Stropkovský, ako rozsudok bol vynesený za pomoc a podporu partizánom.
Miroslav Minár, moderátor
To bolo 19. novembra 1944.
Jana Medvecová, starostka obce Tokajík
Áno.
Miroslav Minár, moderátor
Tí zastrelení, boli nejaké dôkazy, že naozaj spolupracoval?. Myslím, že tu pôsobila partizánska skupina Čapajev.
Jana Medvecová, starostka obce Tokajík
Áno, pôsobila tu partizánska skupina Čapajev, aj Požarskij. Raz bola pani novinárka tu, Pravda, to boli noviny, to vám doteraz uchované a ona hovorila, že áno, pomáhali partizánom, dávali či jedlo, ako spolupracovali.
Miroslav Minár, moderátor
No vráťme sa k tomu, čo ste začali rozprávať, teda keď ste prišli sem, našli ste holé steny, našli ste iba fotografie tých mužov, ktorí boli zastrelení, ale dnes je to naozaj krásna expozícia, ktorá dokumentuje tu tragickú krvavú nedeľu, 19. novembra 1944.
Jana Medvecová, starostka obce Tokajík
Ja keď som nastúpila, prišla som, bolo prázdne múzeum, nič, iba 32 fotografií, čo viseli na stene a nič nebolo. V priebehu roka alebo môjho prvého volebného obdobia tu chodili ľudia, nebolo ich veľa. Raz tu bol otec s takým synom, možnože mal 7-8 rokov a pozerá a hovorí: "Oci a prečo tu nemajú žiadne pušky?" Proste to múzeum bolo prázdne, len tie fotografie. A on mu začal vysvetľovať, keď som mu ja povedala, ako to je, že pre nedostatok financií múzeum bolo zrušené, ale vďaka Múzeu v Banskej Bystrici a Vojenskému historickému ústavu Bratislava, chcem sa poďakovať, že máme expozíciu, aká je, hoci by som chcela, ešte ju vylepšiť.
Miroslav Minár, moderátor
No poďme sa pozrieť teda na tú expozíciu.
Jana Medvecová, starostka obce Tokajík
To je vzácny exponát a chcem sa aj touto cestou poďakovať pánovi, bol to nejaký lekár od Popradu a on mi sám od seba zavolal a povedal: "Pani starostka, ja som zdedil dom po svojom otcovi a na povale som našiel tento obraz pána Michala Medvedza, čo to prežil, tú tragédiu, môžem vám ho doniesť?" A ja, moja prvá otázka bola a koľko budete chcieť za to? A on hovorí: "Nie, ja ho darujem." A on osobne prišiel tu a priniesol mi ten obraz, takže veľké ďakujem aj jemu. Úplne cudzí človek niečím prispel, čo nemusel.
Miroslav Minár, moderátor
Ale to nie je ojedinelý prípad, pretože my sme sa rozprávali u vás v úradovni o tom, že bez ničoho, bez nejakých ďalších požiadaviek vám ľudia neznámy pomáhajú zveľaďovať toto múzeum.
Jana Medvecová, starostka obce Tokajík
Áno, mali sme tu mladého pána vysokoškoláka, čo žije vo Francúzsku. Dopredu prosil odo mňa nejaké brožúrky, aby vedel tým, tej návšteve pripomenúť, že čo je tu a po francúzsky napísať a nakoniec mi urobil, keď premietame ten film o Tokajíku, čo tí dvaja prežili, tak on mi to preložil do francúzštiny a do angličtiny a je to grátis, ako pre mňa je to také veľké plus a ďalší, tiež vysokoškolák študuje v Brne, zase mi pomôže s vernisážou žien, čo boli v koncentračnom tábore a prežili to.
redaktor
Boli pritom
Miroslav Minár, moderátor
Náš seriál k 80. výročiu Slovenského národného povstania obsahovo napĺňa šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
"Bolo to v augustovú nedeľu, ešte pred povstaním, keď u nás v Pohorelej v centre dediny zastavilo nákladné auto s partizánmi. Akurát sme vychádzali z kostola a oni, či niekto nejde s nimi? Viacerí sme prikývli. Aby mi neušli, pridal som sa rovno v tom nedeľnom kostolnom obleku." Spomenul pán František Kľučák, rodák z Pohorelej, ktorý mal vtedy necelých 17 rokov. Po krátkom výcviku v jasenských horách ho nasadili do prvého partizánskeho boja. S partizánskou brigádou pod velením kapitána Alexandra Semionoviča Jegorova zažil ostré boje pri Banskej Bystrici, v Zlatých Moravciach, v Topoľčiankach či Žarnovici. Keď sme sa ho spýtali, ako sa pozerá na niektorých ľudí, ktorí spochybňujú povstanie, odpovedal: Na Pohorelej cez vojnu nebolo hádam ani rádio, neboli skoro žiadne noviny, neodoberal ich takmer nikto a vidíte, ako sme sa zorientovali a vedeli sme, na akú stranu sa treba postaviť, kde je budúcnosť. "Spochybňovačov, o ktorých ste hovorili, nerozumiem. Podľa mňa, sú nejakí zaostalí."
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
