- Dátum: 27.09.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.42 MB
Plná poľná, 27. septembra 2024
ROZHLAS | Dátum: 27.09.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- gen. Daniel Zmeko sa stretol so študentmi a žiakmi bratislavských škôl, ocenil pritom iniciatívu Vojenskej spoločnosti Karpaty.
- Vojenský historický ústav si pripomína 30. výročie svojho vzniku, téma rozhovoru s jej riaditeľom plk. Miloslavom Čaplovičom.
- Príďte do Brezovej pod Bradlom s vojakmi osláviť nielen ich deň, ale sa im aj poďakovať za pomoc, ktorú poskytli pri nedávnych povodniach.
redaktor
Týždeň v armáde
Miroslav Minár, moderátor
Vojenská spoločnosť Karpaty má za sebou ďalšie úspešné podujatie. Pôvodne sa mal náčelník Generálneho štábu našich Ozbrojených síl gen. Daniel Zmeko stretnúť so žiakmi a študentmi bratislavských škôl pred týždňom, Slovensko však zasiahli rozsiahle povodne a kvôli veľkej vode na Dunaji bolo prerušené aj vyučovanie na školách. Napriek nabitému programu, generál svoju účasť neodmietol, dokonca si o deň odložil odchod na služobnú cestu a s vyše 250 mladými ľuďmi a ich pedagógmi sa v Stredisku kultúry na Vajnorskej ulici v Bratislave stretol.
redaktor
Týždeň v armáde
Miroslav Minár, moderátor
Pán generál, aké dojmy si odnášate z tohto výnimočného stretnutia so študentmi stredných a základných škôl odtiaľto z Bratislavy?
Gen. Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OS SR
Vo mne prevláda vďačnosť tej Vojenskej spoločnosti Karpaty, že takéto stretnutie zorganizovalo a voči celému ctenému pedagogickému zboru, ktorý uvoľnil svojich študentov na ten nevyhnutne nutný čas, na túto besedu. A čo sa týka komunikácie s mladou generáciou, bola to pre mňa výborná príležitosť si ozrejmiť, ako dneska vlastne mladí ľudia rozmýšľajú, čo ich zaujíma v rámci tých Ozbrojených síl alebo poťažmo smerom k Ozbrojeným silám a troška prispieť aj k tomu spopularizovaniu Ozbrojených síl a spopularizovaniu povolania profesionálneho vojaka, ktoré momentálne si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme čo najviac občanov povzbudili, aby zobrali na svoje plecia toto poslanie a druhá vec je, zároveň aj vysvetlili, o čom dneska moderné Ozbrojené sily sú, že to teda nie je otázka ani tankového práporu, ani čiernych barónov, ale že sme úplne niekde inde a žijeme inú dobu a trošku sa porozprávať aj o histórii, aj o bezpečnosti teraz, aby sme vysvetlili, ako to so sebou všetko so všetkým súvisí, aby sme si uvedomovali, že štát a jeho bezpečnosť je to to prioritné.
Miroslav Minár, moderátor
Tie bezprostredné reakcie, pomerne častý potlesk pri vašich odpovediach naznačovali, že to bolo pozorné publikum, vnímavé.
Gen. Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OS SR
Nepodceňujem mladú generáciu a neni ani hlúpučká, ani naivná, len sa hľadá v tomto veľmi komplikovanom svete, kde aj pretlak rôznorodých informácií častokrát je pre toho mladého človeka veľmi obtiažne si nájsť, že čo je pravda, čo je teda polopravda, čo je vyslovená lož, hej a zorientovať sa v tom je omnoho náročnejšia ako možno pred 20, 30 alebo v rokoch, kedy ja som bol v ich veku, hej? Takže veľká vďaka za to a teším sa, že takýchto akcií bude čo najviac.
Miroslav Minár, moderátor
Bude, ubezpečili veliaceho generála predstavitelia Vojenskej spoločnosti Karpaty. A môžu sa na ne tešiť aj žiaci na Českej ulici v Bratislave.
Elena Moravčíková, riaditeľka Základnej školy s Materskou školou, Česká 10, Bratislava
Miroslav Minár, moderátor
Boli tu aj so svojimi žiakmi. Ako vy vnímate tú besedu, ktorá bola s najvyšším veliteľom Ozbrojených síl, s náčelníkom Generálneho štábu?
Elena Moravčíková, riaditeľka Základnej školy s Materskou školou, Česká 10, Bratislava
Ja veľmi pozitívne. Ja sa so žiakmi v škole venujem proste rôznym oblastiam, aj ochrany obyvateľstva, aj prvej pomoci, absolvujeme so žiakmi súťaž Mladý záchranár civilnej ochrany, kde sme aktuálni majstri Slovenska, na čo som patrične pyšná, je to veľmi.
Miroslav Minár, moderátor
Blahoželáme.
Elena Moravčíková, riaditeľka Základnej školy s Materskou školou, Česká 10, Bratislava
Ďakujeme. Je to veľmi náročná súťaž, pozostáva teda z množstva teoretických a praktických zručností, či už ide o dopravnú výchovu, topografiu, civilnú ochranu, požiarnu ochranu, zdravotníctvo, a dokonca teda žiaci aj strieľajú zo vzduchovej pušky na terč, takže je to veľmi náročná súťaž aj na teóriu, aj na prax, tak som veľmi šťastná, že moji ju tak zvládli super.
Miroslav Minár, moderátor
Bol som pri tom, keď ste sa rozprávali s náčelníkom Generálneho štábu, s pánom gen. Danielom Zmekom a nielen teda vzájomní sympatie k tomu, čo robíte, ale možnože aj taká výzva spolupracovať s armádou?
Elena Moravčíková, riaditeľka Základnej školy s Materskou školou, Česká 10, Bratislava
To neviem, či vyslovene s armádou, my spolupracujeme s Vojenským spolkom Karpatií v rámci účelových cvičení, ktoré poriadam 2× do roka v škole, kde žiaci majú aj teoretickú prípravu, aj praktickú, kde súťažia triedy medzi sebou v rôznych teda tých oblastiach, takže možno takto využiť, aby tie deti vedeli, že aj niečo také na Slovensku funguje a ako to funguje a prečo je to dôležité pre ochranu toho obyvateľstva.
Miroslav Minár, moderátor
Zdá sa, že pri organizácii obdobných stretnutí našli organizátori a v budúcnosti aj Generálny štáb nových zanietených partnerov.
Dominik Hamaj, pomoc stredoškolákom na trhu práce
Dominik Hamaj. Pomáhame vlastne stredoškolákom prísť na to, že aké sú rôzne trendy na trhu práce a aké majú príležitosti na tom trhu práce po tej strednej škole.
Miroslav Minár, moderátor
Takže dostatok informácií je aj na tejto besede o tom, že teda čo robia Ozbrojené sily a možnože spolupracovať s Ozbrojenými silami pri realizácii tých vašich predsavzatí.
Dominik Hamaj, pomoc stredoškolákom na trhu práce
Takto úprimne, že vo mne to až vzbudilo takú emóciu, lebo som si spomenul tiež na dedka a podobne, keď som pozeral tie prvé vaše videá tuto na tejto besede a vidím tam akože veľkú príležitosť, lebo podľa mňa, že vie takto vzbudiť tú emóciu, takáto beseda v ostatných študentoch, ktorí by možno ani najskôr nad tým, že nerozmýšľali, že ísť do armády, ale keď to u nich takto vzbudí emóciu, nejako podobne ako napríklad že u mňa, tak vie to ich ako keby odkloniť na tento smer.
Miroslav Minár, moderátor
Vy máte za sebou aj množstvo stretnutí so študentmi.
Dominik Hamaj, pomoc stredoškolákom na trhu práce
My každoročne vlastne spolupracujeme s okolo 25 000 stredoškolákmi, čiže maturanti, sú to stredné školy, okolo 45 % stredných škôl, každoročne vlastne interagujeme s nimi prostredníctvom teda našich aktivít.
Miroslav Minár, moderátor
Toto sa dozvedel aj náčelník Generálneho štábu gen. Daniel Zmeko a zrejme už čoskoro vás uvidíme na Generálnom štábe, na nejakom stretnutí, kde si stanovíte možnože aj nejaké parametre spolupráce.
Dominik Hamaj, pomoc stredoškolákom na trhu práce
Tak to ja budem iba rád, pokiaľ budeme vedieť byť nejakým štýlom prínosní, mne samotnému je táto téma blízka a ak budem vedieť nejak pomôcť, tak budem len rád.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu, hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Nuž a v ďalšej časti dnešnej relácie vás pozývame vypočuť si rozsiahly rozhovor s riaditeľom Vojenského historického ústavu plk. Miloslavom Čaplovičom. Dozviete sa napríklad aj to, kedy budete môcť navštíviť exponáty v novučičkej výstavnej hale vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Načo teperiť staré železo do Bratislavy? Nuž pri rozdelení majetku bývalej Československej ľudovej armády si aj takéto rozhodnutia museli vypočuť tí, ktorí boli zodpovední za vybudovanie nielen Vojenského historického ústavu, ale aj Vojenského múzea a tak cenné zbierky nielen bojovej techniky, ale aj bojových zástav či iných artefaktov, zostali v Prahe. Čím všetkým si za svoju 30-ročnú existenciu prešiel Vojenský historický ústav a akým výzvam čelí dnes, aj to sa dozviete práve teraz. Hosťom Plnej poľnej je totiž riaditeľ tejto významnej inštitúcie plk. Miloslav Čaplovič.
redaktor
O stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Hovorí sa, pán riaditeľ, že Vojenský historický ústav vznikal na zelenej lúke, ale ono to nie je až celkom tak, pretože vojenskí historici na Slovensku pôsobili aj pred tým rokom 1994.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Áno, je to pravda. Ústav síce vznikol 1. mája 1094 rozkazom ministra obrany ako vedecké múzejné archívne zariadenie rezortu obrany, ale poviem, história vojenstva alebo história vojenských historikov a vojenských múzekov sa na Slovensku začala písať omnoho skôr, a to je rok 1967, keď boli položené základy aktívnej vojenskej historickej vedy na Slovensku, keď vzniklo vtedy oddelenie vojenských dejín Slovenska, teda pražského Vojenského historického ústavu v Bratislave, ktorý zakladal plk. Scholz a pritom založení boli ďalší významní historici a neskorší takí naši bardi vojenskej histórie, osobnosti ako Vojtech Dangl, Marian Hronský, neskôr Ervín Pauliak a ďalší a ďalší Hanúsek a podobne. V tomto istom období tak isto tá vojenská história sa etabluje aj na východnom Slovensku, kedy vzniká v roku 1969 Duklianske múzeum, ktoré v tom čase spravuje Krajský národný výbor v Košiciach, Duklianske múzeum, ktoré mapuje dejiny Karpatsko-duklianskej operácie a dnes to múzeum má už úplne iné poslanie.
Miroslav Minár, moderátor
Poďme teda k tým rokom 89, 90, 92, kedy vzniká Slovenská republika, tak ako to bolo s tým známym výrokom, že na čo ťahať železo do Bratislavy?
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Pri rozdelení štátu sa počítalo s tým, že sa bude delimitovať, ako aj Vojenský historický archív podľa prominencie fondov, tak aj sa budú delimitovať historické zbierky z Vojensko historického ústavu Praha. Samozrejme boli k tomu urobené aj príslušné úkony a pripravili sa delimitačné protokoly, ale vtedajšie slovenské politické vedenie a hlavne musím povedať aj to rezortné, nemali k tomu vzťah, jednoducho potrebovali mať tu počet, hlavný počet tankov a iných, iné techniky, ktoré museli previesť z Čiech a na toto sa zabudlo, na toto historické dedičstvo a my sme všetko museli v tomto smere, dá sa povedať, budovať takmer na holej lúke, tak isto musím povedať jednu zásadnú vec, keď som spomínal Duklianske múzeum vo Svidníku, tak v roku 1990 nemalo to múzeum pána, to znamená, že nikto ho nechcel, prišla nová doba, samozrejme, to múzeum bolo budované v ideologickom duchu, ale prišla nová doba a teraz sa všetko začalo popierať a jednoducho toto múzeum prevzalo Vojenský historický ústav v Prahe ako ďalšiu svoju pobočku v tom čase, v tých rokoch 90, 92. Základ toho Vojenského historického ústavu sa začal budovať dvoch zložiek, z Duklianskeho múzea vo Svidníku a z oddelenia vojenských dejín Slovenska, ktoré sídlilo v Bratislave.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, paralelne s vybudovaním Vojenského historického ústavu sa začalo budovať aj Vojenské historické múzeum v Piešťanoch.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Tie začiatky tiež neboli ľahké, pretože v čase, keď vznikol Vojenský historický ústav, tak sme boli dislokovaní v piatich posádkach. Vtedy ešte neboli Piešťany, ale bola tu Bratislava, kde bol Odbor vojenskohistorických výskumov, kde sídlilo riaditeľstvo, tej známej Kukurice, na desiatom poschodí, priestory, budova teda Vojensko-historického archívu nám vtedy poskytlo Vojenský archív - centrálna registratúra v Trnave, kde časť priestoru vyčlenil pre novobudovaný vo Vojensko-historický archív, v Novom Meste nad Váhom sme mali depozitáre malorozmerných predmetov, v bývalých kasárňach školy, ktorá tam bola vojenská, spojovacia a v Trenčíne tak isto sa použil základ toho riaditeľstva múzea takisto, tak dá sa povedať, podnájom, na letisku sme mali prvé zbierkové ako rôzne zbierkové predmety, ktoré začali zhromažďovať ľudia okolo Petra Turzu a Petra Kradleca a na východnom Slovensku tam bol ten základ, teda základ zbierkového fondu, v tom čase môžem hovoriť o počte 8500-9000 zbierkových predmetov, kde sme v počte 22 000. Možno sa to zdá, niektoré múzeá majú omnoho väčšie zbierky, ale viete, keď máte napríklad 130 lietadiel a 80 tankov, tak je to trošku niečo iné o toto sa starať a podobne. Dnes múzeum, ktoré sme začali budovať v Piešťanoch v roku 2004, teda sme tam 20 rokov po zrušení leteckej základne. V tých priestoroch bývalého Leteckého pluku 3 M. R. Štefánika budujeme nové expozície, depozitárne priestory, náš font military má 22 zbierok, ktoré sú rozdelené podľa členenia, by som hovoril o strelive, náložive, uniformách, optickom materiáli, tankoch, lietadlách, prizdušnej techniky a podobne.
Miroslav Minár, moderátor
Vy sa môžete pochváliť jedinečnou výstavbou múzejnej haly, ktorá vznikla po roku 1989, kedy môžeme pozvať prvých návštevníkov k pozretiu si ich výnimočných exponátov.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Dá sa hovoriť o husárskom kúsku. A ja preto ďakujem nášmu zriaďovateľovi, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, že sme našli naprieč vedeniami, sme našli postupne od roku 2019, keď bola schválená koncepcia rozvoja Vojenského historického ústavu na roky 2020-2030, pochopenie a v tomto čase práve prebieha kolaudačné konanie haly veľkorozmerných predmetov, je to účelová, prvá účelová múzejná hala postavená po roku 89, kde budú zbierkové predmety po roku 1945 až po súčasnosť. Keď sme začali budovať v roku 2004 v Piešťanoch prvú expozíciu, tak to bola expozícia Československej armády po roku 45. Neskôr teda rozširujeme tu už aj pre, je tam už expozícia, veľkorozmerné historické predmety aj v novodobej, či už Armády Slovenskej republiky alebo Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré už neslúžia svojmu účelu a je to múzeum, kde okrem tej leteckej techniky, vrtuľníkov, samozrejme máme pozemnú techniku, no a samozrejme sme tam už aj otvorili novú stálu expozíciu pred pár rokmi, a to je expozícia Slováci v rovnošatách 1848-2020. To znamená, že počet expozícií spred piatich-šiestich rokov z dvoch stálych sme už zdvojnásobili a pracujeme na ďalších. Pokiaľ ide o halu 4, tak po kolaudačnom konaní budeme riešiť obsah textový, multimediálny, filmový, tak, aby sme tých návštevníkov vtiahli do príbehu tých dejín vojenstva po roku 45 a máme to rozdelené do takých štyroch historických celkov, že návštevník vojde do roku 45, prejde obdobím do roku 55. Je tam obdobie vzniku Varšavskej zmluvy, potom je tam obdobie po rok 1968, potom po okupáciu Československa intervenčnými silami Varšavskej zmluvy, potom je tam to obdobie, dá sa povedať, normalizácia alebo teda od roku 89 a potom je tam najnovšie obdobie, ktoré vlastne bude hovoriť o Armáde Slovenskej republiky, resp. Ozbrojených silách Slovenskej republiky s dôrazom aj na vojenské misie, na udržanie trvalého mieru vo svete pod hlavičkou NATO, Európskej únie alebo OSN, takže sústredíme sa aj na to a vytvárame si tam ešte priestor taký malý na to, aby sme získali ďalšie predmety, keď sa budú niektoré vyraďovať z Ozbrojených síl, aby sme ich mohli predstaviť verejnosti. To je náš cieľ a samozrejme okrem toho v tej hale 4 pripravujeme aj miestnosť reštaurátorskú, pre malorozmerné predmety, kde budú môcť návštevníci, keď budú veľké takéto dni, vidieť, ako vyzerá práca reštaurátorov, takže to celé zázemie, aby videli, ako, čo musí robiť ten reštaurátor, ja neviem, s chladnými zbraňami, s rovnošatami, aby si mohli aj návštevníci pozrieť, ako to vlastne vyzerá tá práca toho múzejníka, to nie je len práca, že niekde zapisujem a ošetrujeme techniku, ale oni musia bádať. Existuje druhostupňová evidencia, každý predmet musí byť popísaný a my sa snažíme, aby tie zbierkové predmety mali aj príbeh. Či už budeme hovoriť o tanku, ktorý bol Eritrea, silný jedinec, ktorý má svoj príbeh alebo budem rozprávať o lietadle, na ktorom lietal gen. Gombík alebo na ďalšom lietadle, na ktorom lietal kozmonaut Ivan Bella.
Miroslav Minár, moderátor
Alebo Ivan Hůlek, ktorý bol majster sveta na MiGu-29.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
No a samozrejme tým, že vlastne budujeme túto halu, kde bude vystavená pozemná technika, tak pracujeme aj na hale 1, na historickom hangári z roku 1928, ktorý bude slúžiť už iba leteckej technike a hangár alebo hala 2, ktorá dnes je tam ešte pásová technika, bude ukazovať v budúcnosti a to je náš cieľ, produkciu československú leteckú, čiže tam nájdu návštevníci Albatrosi, Delfíny, Vrtuľník HC-3 alebo Aero Morava a potom bude mať halu 3, ktorá bude tanková hala a potom príde delový prístrešok.
Miroslav Minár, moderátor
No a teda tá zásadná otázka, hala 4, kedy budú môcť návštevníci prísť a pozrieť si tie výnimočné exponáty?
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Tak naším cieľom je to, aby sme to zrealizovali do budúceho roka, čiže niekedy budeme hovoriť teraz v máji alebo počas leta. V budúcom roku je cieľ otvoriť múzeum v novej podobe.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Poďme teda ešte do roku 1994 a tam myslím si, že ste našli pomerne veľkú oporu vo vtedajšom ministrovi obrany Pavlovi Kanisovi, ktorý bol mimoriadne ústretový a skúsme poslucháčom Plnej poľnej priblížiť také tie historické míľniky, ktorými prechádzal Vojenský historický ústav.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Ten zásadný míľnik je rok 1994, keď bol zriadený Vojenský historcký ústav. Začiatky teda som už spomenul, kde všade sme boli, dnes už nie sme v toľkých posádkach, dnes už sme v troch hlavných posádkach, čiže sme v Bratislave, kde sídli Odbor vojenskohistorických výskumov, Vojenský historický archív presťahovaný, ktorý tiež si prešiel svoju anabázu. Čo bol zásadný míľnik, bolo to, že sa nám podarilo delimitovať napr. pokiaľ ide o Vojenský historický archív, fondy a spisové celky s pražským vojenským historickým alebo teraz Vojenským ústredným archívom, čiže na Slovensku sa nachádzajú zbierkové fondy, armáda jednotiek, ktoré tu boli od Rakúsko-Uhorska v našom archíve, snažíme sa digitalizovať tieto fondy a myslím si, že archív úspešne si plní svoje úlohy aj v rámci ďalších mnohých projektov ako "Svet si pamätá", kde vytvárame databázu padlých z prvej svetovej vojny. No míľnik potom bol to, že v roku 98, že sa ústav transformoval na rozpočtovú organizáciu a potom hovorím, ten krok je to, že sme sa scelili v roku 2004, že prišlo múzeum do Piešťan, taký zásadný míľnik je rok 2019, keď sa nám podarilo presadiť kolégium ministra koncepciu rozvoja ústavu do roku 2030 a my sme vždycky, či to bol môj predchodca, pán riaditeľ Bystrický, docent Bystrický a vždycky sme kráčali, nikdy sme nestáli alebo stále bol tu nejaký rozvoj, niekedy bol rozvoj viac v oblasti vojenskej historickej vedy, niekedy napredovalo viac múzejníctvo, ale musím povedať, že posledné roky od tej koncepcie sme bežali, bežali sme v tom, čo všetko sa nám podarilo urobiť v rámci aj projektov investičných, infraštruktúrnych, aj o Dukle, keby som začal hovoriť, to je na samostatnú tému, ale takisto tam dokončujeme teraz práve budúci týždeň kolaudácia Vyhliadkovej veže na Dukle, ktorá je unikátna, kde sme vytvorili novú ďalšiu stálú expozíciu „Duklianske bojisko v premenách času“, kde návštevníci majú dnes možnosť zažiť interaktívne mínové pole, pripravujeme dole zákop vojenský, kde budú vlastne v tom, v takom priestore, ako bude sa to volať "Dobytie priesmyku", aby ten človek precítil, že čo tí tu vojaci museli strádať, keď bojovali za našu slobodu a hlavne sa musíme sústrediť a komunikovať s mladou generáciou.
Miroslav Minár, moderátor
Určite míľnikom v novodobej histórii aj Ministerstva obrany Slovenskej republiky je, že Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici prešlo pod gesciu priamo Ministerstva obrany.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Musím povedať, že naša spolupráca, či už bolo, či už je pod rezortom obrany alebo bolo predtým pod Ministerstvom kultúry, je dlhodobá a intenzívna vo všetkých oblastiach spolupráce, či už je to vedeckovýskumná činnosť, vytvorenie výstav spoločných, môžem hovoriť o veľkej výstave Armáda v povstaní, ktorá bola vystavená, dá sa povedať, že možno v ôsmich, deviatich mestách od Prahy až po Košice, tak isto spolupráca v publikačnej činnosti a musím povedať jednu vec, že my sme kolegovia, priatelia a som veľmi rád, že Múzeum Slovenského národného povstania, pretože môj názor je ten, že stále, keď budeme hovoriť o tom, že kto tvoril povstanie, čo to bolo najväčšie vystúpenie Slovákov v dejinách, samozrejme, ale kto ho organizoval? 1. československá armáda na Slovensku. My máme takmer identické zbierky, čo sa týka zamerania a samozrejme Múzeum SNP má aj svoje iné činnosti, ako je vzdelávanie a ďalšie krásne veci, čo robí a my v spolupráci sme, pred dvomi rokmi otvorilo aj projekt „Poďte s nami po stopách vojenskej histórie“, kde návštevníci vlastne od východného Slovenska, od Tokajíka, cez Duklu, cez Svidník, potom cez Kalište, Nemeckú, Banskú Bystricu, Piešťany až po Bratislavu, môžu vidieť naše spoločné expozície, ktoré sú budované v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Miroslav Minár, moderátor
Určite, keď sa rozprávame o 30. výročí Vojenského historického ústavu, nemôžeme opomenúť prácu jednotlivých pracovísk tu priamo vo vojenskom historickom ústave, ale aj publikačnú, vedeckú činnosť, ale aj vlastne vaše pôsobenie v medzinárodných štruktúrach a tu je čím sa pochváliť.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Samozrejme, tak, ako som spomínal, tých bárdov vojenskej histórie, ako bol doktor Vojtech Dangl, doktor Marián Hronský a mnohí ďalší kolegovia, ktorí tu sú ešte a tiež za svoje roky tu niečo dokázali, aj vo vedeckej oblasti, môžem spomenúť zatiaľ napríklad mená ako je doc. Vlado Segeš, Igor Baka, Janka Začková, Peťo Chorvát, Peťo Šumichrast, doc. Bystrický a doktor Pudek a mnohí ďalší. Napríklad v oblasti vojenskej symboliky musím povedať toľko, že ak sme si urobili takú rekapituláciu od vzniku tohto ústavu, tak vedeckí aj pracovníci alebo výskumní pracovníci, a to nielen teda Odbor vojenskohistorických výskumov, lebo my máme výskumných pracovníkov aj v archíve a tak isto máme aj v múzeu. V archíve sú to výskumníci, ktorí spracovali aj fondy, ale aj píšu práce odborné, podieľali sa na publikáciách alebo zase v archíve a tak isto v múzeu vychádzajú už konečne krásne veci, či už je to zo zbierok Vojenského historického múzea a ďalší sprievodcovia pre mladú generáciu, ale ten počet, hlavne Odbor vojenskohistorických výskumov, ľudia v ňom dokázali napísať, dá sa povedať, 1700 vedeckých článkov, odborných článkov, publikácií, hovorím teraz o, v tých počtoch tej vedeckej činnosti takmer 156, v 15 cudzích jazykoch na tých multeraterálnych a na tých historických konferenciách vojenských historikov, kde sme publikovali, no a samozrejme vyšli nám krásne veci, ako edícia Vojenských dejín Slovenska 7 zväzkov a pracujeme na prameňoch Vojenských dejín Slovenska. To všetko ešte voľakedy navrhol tú koncepciu doktor Vojtech Dangl, čím sa máme zaoberať. Povedali sme si, že budeme robiť syntézu, urobíme pramene, budeme robiť chronológiu, to sú také tie veľké veci, potom robíme, samozrejme, máme časopis od roku 1977, ktorý sa nám podarilo indexovať v štyroch medzinárodných databázach a v tomto roku sme v jednej z najvyššie hodnotených databáz vedeckých časopisov a to je Scopus, čo je krásna vec pre nás a otvára to priestor na publikovanie v mnohým historikom, či už zo Slovenska alebo zo zahraničia v našom časopise, takže myslím si, že je sa čím pochváliť. Kolegovia, každý svojím spôsobom k tomu priložil, teda v tej vedeckej oblasti, ako sa hovorí, ruku k dielu a boli napísané krásne práce. Mnohé získali ocenenia, či už Literárneho fondu Egona Erwina Kische, slovenskej historickej spoločnosti alebo archivárov, takže máme veľmi zaujímavé publikácie, ktoré vznikli, teda dá sa povedať nie, že komerčne, ale tak, aby oslovili čo najširšiu verejnosť a samozrejme musíme robiť aj tú vedeckú prácu.
Miroslav Minár, moderátor
Vojenský historický ústav, samozrejme, nezaspal na vavrínoch, kráča s dobou, digitalizácia zbierkových predmetov.
plk. Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave
Dá sa povedať, 10 rokov máme vytvorené aj našom webovom portáli www.vhu.sk e-bádateľne, či už Vojenského historického archívu alebo Vojenského historického múzea. Pokiaľ ide o Vojenský historický archív, tak tam sa nám už podarilo zdigitalizovať takmer celý fotoarchív, vyše 20 000 fotografií máme tam zdigitalizovaný fond krajské vojenské veliteľstvo alebo hlavné vojenské veliteľstvo, pripravujeme digitalizáciu ďalších fondov, ktoré sú najviac vyťažené v rámci bádania. A hovorím, každý návštevník sa môže vlastne prihlásiť, registrovať a môže prehliadať tieto dokumenty, ktoré potom môžu dostať reálne aj k dispozícii, tam sú presne stanovené úkony a musím povedať, že takisto sa nám podarilo, máme zdigitalizovaných, dá sa povedať, z tých 22 000 zbierkových predmetov takmer 3,5 tisíca, tých najpodstatnejších ako tých najvýznamnejších, máme to aj na virtuálnej e-bádateľni, kde si to môžu návštevníci pozerať, tak isto máme virtuálne prehliadky expozícií na webovom portáli, máme samostatnú, dá sa povedať, samostatnú aplikáciu v rámci webu mapu lokalít na Slovensku, kde všade zbierkové predmety zapožičané obci a mestám, občianskym združeniam, neziskovkám, máme po Slovensku, dá sa povedať, od Stakčína až po Bratislavu, kde môžu návštevníci vidieť, všade sa môžu stretnúť vlastne so zbierkovými predmetmi, ktoré máme ako multiplikátoch a takto vlastne propagujeme aj ten Vojenský historický ústav, aj vojenskú históriu. Archivári robia na tej databáze "Svet si pamätá", ktorý sme začali robiť 2020 s Kanaďanmi, je to medzinárodná databáza, kde kanadské Vojenské historické múzeum a pán Tomson pripravili projekt, dá sa povedať celosvetový, kde sa postupne napĺňajú obsahom všetkých padlých z prvej svetovej vojny, tie čísla dneska sú tam okolo vyše 6 000 000 ľudí. Vojenský historický ústav za Slovensko je tohoto členom, ale sme si povedali, dobre, my to digitalizujeme a posielame do Kanady, tam to bude zverejnené, ale my potrebujeme urobiť aplikáciu aj u nás, teda aby ľudia mohli prihliadať si svojich pra prastarých rodičov a pra pra prastarých rodičov. Dneska už je taká doba a je odstup vyše 100 rokov, takže sme v decembri 2023 spustili túto podstránku "Svet si pamätá" a je tam momentálne okolo 30, vyše 30 000 mien a ich bude približne, keď to dokončíme, okolo 80 000. V tej prvej vojne, keď si predstavíte Slovensko v rámci mnohonárodnej monarchie, v roku 1914, žilo na Slovensku okolo 2,4 milióna obyvateľov a z nich do tejto vojny narukovalo 400 000 až do veku 48 rokov, asi 400 000, a 70 000sa nikdy nevrátilo a sú pochovaní na bojiskách veľkej vojny od Talianska až po Halič alebo v Srbsku a takisto bolo ďalších 69 000 mrzačených, čiže predstavte si z 2,5 milióna, 130 000 ľudí, to je každá 1 rodina a my musíme byť, postupom času sa musíme snažiť históriu zaľudniť a priniesť poznanie aj pre hlavne mladú generáciu a ja vždycky mnohokrát rozprávam o tom, že históriu musia spoznávať mladí od seba, od svojej rodiny, od svojho regiónu a cez to vlastne poznať históriu mesta, regiónu, štátu alebo tohto priestoru stredoeurópskeho.
Miroslav Minár, moderátor
Dodajme ešte, že zrekonštruovaná Vyhliadková veža na duklianskom bojisku bude po oficialitách v nedeľu 6. októbra sprístupnená aj širokej verejnosti, otvorená bude v stanovených hodinách až do konca októbra.
redaktor
Čo je pred nami?
Miroslav Minár, moderátor
Príďte zajtra, tj. v sobotu 28. septembra, do Brezovej pod Bradlom osláviť s vojakmi ich sviatok a poďakovať sa im aj za pomoc, ktorú poskytli obyvateľom počas rozsiahlych povodní. Z oficiálnej tlačovej správy vydanej Generálnym štábom sa dozvedáme, že v dňoch od 13. do 23. septembra bolo v teréne nasadených vyše 2000 profesionálnych vojakov, ktorí mali k dispozícii cez 3 stovky prevažne prepravnej a ženijnej techniky. V pohotovosti boli na evakuáciu ľudí pripravené aj 4 vrtuľníky Ozbrojených síl, schopné prepravovať ľudí v podvese z miest, kam sa s inou technikou nedalo dostať. Vrtuľníky, ale aj stíhačky F-16 v inej úlohe uvidíte zajtra na veľkolepých ukážkach našich Ozbrojených síl. Najskôr sa na námestí gen. Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom uskutoční slávnostná ceremónia nastúpených vojenských jednotiek a potom sa všetci určite presuniete aj na pole pod Barancom. Tradičné dočasné výcvikové pole bude dunieť a organizátori ukážu k spôsobilosti našich Ozbrojených síl vám sľubujú, že sa rozhodne nebudete nudiť. Súčasťou pripravovaného programu bude aj kultúrne vystúpenie Petra Bažíka, zoskupenia Peter Cmorík Band, Čarovných ostrohov a ďalších. Pre rodiny s deťmi je zas pripravené maľovanie na tvár, prezentácia práce Vojenského historického ústavu, ako aj mnohé iné atrakcie. Vojaci a vojačky sa na vás už tešia, príďte medzi nich.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský, dopočutia o týždeň.
