Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná, 26. júla 2024

  • Dátum: 26.07.2024
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru: 24.67 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 26.07.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná

Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.

Vitajte, začína sa Plná poľná.

Do jej obsahu sme dnes zabalili:
  • Nová éra v ochrane slovenského vzdušného priestoru sa začína. Na Slovensko prileteli prvé stíhačky F-16. Dopravnému priemyslu na Slovensku svitá na lepšie časy.
  • Rezort obrany robí dynamické kroky k tomu, aby sa prinavrátila jeho sláva.
  • Prelomenie Hrona v marci 1945 spustilo bratislavsko-brniansku operáciu. Už o týždeň vám vo Veľkých Kozmálovciach niektoré epizódy operácií pripomenú kluby vojenskej histórie.
  • Trikrát unikol smrti. Anton Lovásko je posledným žijúcim príslušníkom 2. československej paradesantnej brigády.
  • Letné olympijské hry v Paríži sa začínajú. Vysoké ambície majú vojenskí športovci. Plnej poľnej to potvrdil riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a pplk. Matej Tóth.
  • Tradičným turistickým pochodom si pripomenú 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. V sobotu môžete byť pritom aj vy.

redaktor
Modernizácia Ozbrojených síl

Miroslav Minár, moderátor
Slovensko sa dočkalo. Cez Atlantik prileteli na leteckú základňu v Kuchyni prvé dve stíhačky F-16. Veru, že to v pondelok 22. júla bola na Záhorí veľká sláva, napokon celý ceremoniál. Ste si mohli vychutnať naživo sledovaním priamych televíznych prenosov. Svoje vnútorné pocity pri tejto historickej udalosti podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister obrany Róbert Kaliňák pre Plnú poľnú vyjadril nasledujúcimi slovami.

Robert Kaliňák, vicepremiér a minister obrany SR /Smer-SD/
Začína vznikať nová stena, ktorá Slovensko bude schopná ochrániť. Viete, že sme hovorili, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy je veľmi zaujímavý, ale pre mňa je prioritou článok 3, najprv musíme byť schopní sa ochrániť sami, potom môžeme čakať pomoc od ostatných. Pretože v čase globálnejšieho konfliktu sa ukáže, že vám vlastne nebude mať kto pomôcť. A je rozhodujúce, že aj tieto lietadlá a aj všetka ďalšie výzbroj a modernizácia Ozbrojených síl smeruje k tomu, aby naše Ozbrojené sily mohli byť hrdé, aby mohli byť správnym spôsobom sebavedomé a z toho potom vyplýva aj ďalší úspech. Ak zoberiete, že chceme, aby tieto stroje boli servisované vo VOP Trenčín, tak asi nebudeme mať taký problém ako doteraz, nájsť nových študentov Strednej leteckej školy, kde študujú leteckí mechanici. Ak budete dávať ľuďom najmodernejšiu techniku, budete lákať vlastne aj mladú generáciu. To sa ukázalo vo viacerých odvetviach a platí to vždy. Čiže hrdé a sebavedomé Ozbrojené sily, to je budúcnosť.

redaktor
Pridaj sa, staň sa profesionálnym vojakom

Miroslav Minár, moderátor
Nuž a písať novodobú históriu našich Ozbrojených síl môžete aj vy.  K benefitom, ktoré vám rezort obrany ponúka, bude určite patriť aj náborový príspevok v hodnote 5.000 EUR. Príslušná legislatíva uzrie svetlo sveta už čoskoro.

redaktor
Modernizácia Ozbrojených síl

Miroslav Minár, moderátor
Prinavrátiť lesk a slávu slovenskému obrannému priemyslu. Od proklamácií obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica pristúpil rezort obrany k praktickým krokom. Začal v štátnej spoločnosti ZŤS Špeciál v Dubnici nad Váhom. Hovorí minister obrany Robert Kaliňák.

Robert Kaliňák, vicepremiér a minister obrany SR /Smer-SD/
Dlhé roky slovenský obranný priemysel hlavne prežíval a som veľmi rád, že s príchodom nového riaditeľa ZŤS Špeciál pána Sima ešte pred viac ako 7 rokmi sa začala aj táto fabrika postupne meniť. Keď sme v roku 2023 koncipovali programové vyhlásenie vlády, hovorili sme o tom, že rozhodujúce je, aby sme zásadným spôsobom posilnili obranný priemysel. Tých dôvodov je niekoľko nielen preto, že momentálne situácia na trhu mu mimoriadne praje. Aj samozrejme v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ale predovšetkým s prehodnotením priorít mnohých štátov, ktoré sa rozhodli viacej investovať do svojej vlastnej obrany. Aj z toho dôvodu sme stanovili, že tá podpora musí byť masívna a my sme ešte pred koncom roka vyčlenili 100.000.000 EUR, ktoré sme poslali na zvýšenie základného imania do spoločnosti DMD Holding, ktorá vlastne sa stará o štyri také, by som povedal, naše základné spoločnosti, ktoré tvoria chrbtovú kosť tej štátnej podpory v rámci obranného priemyslu. Pre každú z nich pripravujeme osobitný program, ktorý bude znamenať jej ďalší rozvoj a garanciu trvalých pracovných miest, ale čo je najrozhohujúcejšie, toto nie je montáž, toto je vlastne výroba s vysokou pridanou hodnotou. To znamená, je možné, aby sme tu počítali aj s postupným zásadnejším nárastom platov. Máme 3 časti na Slovensku, ktoré boli historicky známe svojou výrobou v zbrojárskom priemysle, či už to bolo Považie, Turiec alebo Detva. Chceme vrátiť život do týchto jednotlivých oblastí a chceme vrátiť aj vlastne starú slávu, ktorú slovenský obranný priemysel vždy mal.

Miroslav Minár, moderátor
Severoatlantická aliancia má vo svojich členských krajinách vybudované takzvané centrá výnimočnosti. Aj na Slovensku pod hradom Matúša Čáka, kde sídli takáto inštitúcia so zameraním na to, v čom je Slovensko výnimočné. Na likvidáciu nevybuchnutej munície? Ambíciou rezortu obrany však je vybudovať u nás ďalšie centrum výnimočnosti, tentoraz v oblasti nepriamej palebnej podpory s prioritou na delostrelectvo a mínomety, tento zámer už minister obrany Robert Kaliňák tlmočil aj novému generálnemu tajomníkovi NATO.

Robert Kaliňák, vicepremiér a minister obrany SR /Smer-SD/
Keby sme sa porovnali s ostatnými krajinami, tento priestor, toto miesto, to, čo sa tu vyrába, ľudia, ktorí tu pracujú na týchto veciach, v zásade sú jedineční. A keď to spojíme s tým, že máme možnosť vyrábať kanóny od 30 mm do 155 mm, tak je naozaj tá škála obrovský široká a tým pádom sa stáva tá spoločnosť aj unikát. Preto som veľmi rád, že som mohol podpísať aj nový projekt na 10.000.000 EUR, ktorý bude znamenať vlastne kompletnú obnovu technológií na výrobu 100 až 155 milimetrových hlavní spoločnosti ZŤS Špeciál, čo prinesie samozrejme aj nové pracovné miesta, zvýšenie kapacity a snahu lepšie odpovedať na požiadavky trhu. Naše podstatné cesty v zahraničí ukázali, že o výrobky slovenského obranného priemyslu je mimoriadny záujem. Nakoniec stopy nájdete aj v ďalekej Ázii, pred niekoľkými mesiacmi som bol na otočku na stretnutí s ministrom obrany Malajzie, kde sme takisto našli stopy tejto fabriky v podobe modernizovaných tankov, ktoré im dodávalo Poľsko a kde boli vlastne naše zbraňové systémy aj spolu s hlavňou priamo zo Slovenska. A zase je to záujem k tomu, aby sa vracali či už nové výrobky, servis, oprava, generálne opravy, čo opätovne prináša prácu. Chceme rozširovať výrobu všetkých podnikov, ktoré spadajú pod Ministerstvo obrany. V rámci ZŤS Špeciál som teda predstavil, že v prvom kroku ideme obnoviť celú technologickú linku. To, čo vidíte tuto za mnou, je stroj technologický na obrábanie hlaví na vnútorného vývrtu, ktorý má možnosť obrábať (?) hlavne až do dĺžky desiatich metrov. Štandardná hlaveň na Zuzane je niečo cez 8 metrov. Ale teraz ako postupmi rokov sa hlavne predlžovali z pohľadu dĺžky dostrelu a z pohľadu presnosti streľby, tak ako sa zvyšujú nároky, nastávajú dlhšie a dlhšie hlavne. Už tento stroj umožní vyrobiť takzvanú 60-kalibrovú hlaveň. To znamená hlaveň, ktorá je dlhá tak viac ako 9,3 metra, čo už by bol jeden z tých unikátov. Také plány sú. Budeme spôsobilí odpovedať na všetky požiadavky trhu. Rovnako máme záujem o rozšírenie výroby v LOT Trenčín, kde vlastne budú dve hlavné úlohy pre servis a opravu stíhacích lietadiel F-16 nielen pre Slovensko. Momentálne diskutujeme s viacerými zahraničnými firmami o spoločnom podniku, ktorí by nám umožnili to, aby sme kvalitu týchto opráv a servisov vedeli vykonávať nielen pre slovenské Ozbrojené sily, ale aj pre zahraničie. Viete, že v našom okolí bude v najbližšom období niekoľko desiatok lietadiel F-16. Budeme sa uchádzať o to, aby sme boli úspešní na tomto trhu a rovnako by sme chceli aj mať spoločný podnik na opravu a servis v rámci vrtuľníkov UH-60 známych názvom Black Hawk, ktorých takisto vlastne bude v našom regióne omnoho viacej a mohol by pre tento podnik znamenať novú budúcnosť. Znamenalo by to aj lákadlo pre mladých ľudí na štúdium na škole, ktorá je súčasťou areálu LOT Trenčín, kde môžeme vychovávať nové generácie odborníkov, ktorí sú dôležití. Pretože táto firma môže mať peniaze, môže mať stroje, môže mať výborný manažment, ale keď nebude mať zamestnancov, ktorí práve tou svojou skúsenosťou a dlhoročnou praxou nebudú podávať výkony, sú všetky investované peniaze na nič. A práve tá starostlivosť o zamestnancov, ale hlavne aj nových mladých ľudí, ktorí budú starších skúsenejších postupne nahrádzať, ja veľmi dôležitá. Aj práve novými strojmi chceme prilákať novú generáciu. Záujem zákazníkov, ktorí majú o naše spoločnosti, sú od západnej Európy, cez východnú Áziu, Blízky východ. Naše výrobky sú nielen kvalitatívne veľmi vysoko, ale predovšetkým svojou spoľahlivosťou a dlhoročnou službou potvrdzujú ten záujem. Čiže v tejto chvíli vo výrobnom programe napríklad spoločnosti Konštrukta Defence máte výrobu Zuzán 2 pre slovenské Ozbrojené sily, ale aj pre zákazníka z Nemecka, Dánska, Nórska, ktorí vlastne objednali Zuzany, ktoré dodávajú na Ukrajinu. Tento rok na veľtrhu IDEB v Bratislave bol predstavený automatický mínomet kalibru 120 mm, o ktorý je mimoriadny záujem práve pre jeho samonabíjanie, čo je pri mínometoch veľmi nezvyklé. Je na podvozku. Ešte len bol predstavený a ten záujem o tieto výrobky je naozaj mimoriadny zo všetkých kútov sveta. Takže aj my sa budeme špecializovať vlastne na trhy, ktoré kedysi boli tradičné. V minulosti, ak si spomeniete, delostrelecký systém ..., z ktorého v podstate vychádzajú všetky moderné delostrelecké systémy, ktoré momentálne sú produkované v Slovenskej republike, tak sa ich vyrábalo približne 70 ročne, čiže dnes sme už vlastne na kapacitách delostreleckých systémov, na ktorých sme boli kedysi a aj tak si myslím, že to nebude úplne stačiť, ale je to rozhodujúce zvýšenie kapacity. Dnes je tých objednávok, ktoré ďaleko prevyšujú kapacitné možnosti.

redaktor
Rádio Regina

Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách. Stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS, v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Dnes si ešte pripomenieme udalosti, ktoré sa odohrali na brehoch Hrona v marci 1945. V seriáli k 80. výročiu Slovenského národného povstania vám predstavíme príbeh posledného žijúceho príslušníka 2. československej paradesantnej brigády. Riaditeľ vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica pplk. Matej Tóth vám povie, s akými ambíciami odchádzali na letnú olympiádu do Paríža vojenskí športovci. A na záver vás pozveme na turistický pochod, ktorým si jeho účastníci pripomenú 110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.

redaktor
Po stopách vojenskej histórie.

Miroslav Minár, moderátor
V sobotu 3. augusta si na brehu Hrona pri Veľkých Kozmálovciach pripomenú dôležitú operáciu z konca druhej svetovej vojny, takzvané prelomenie Hrona. Už piaty rok rekonštrukciu týchto bojov pre verejnosť pripravujú mladí ľudia, ktorí si v roku 2022 založili aj Klub vojenskej histórie s názvom Slovenska brána. Kolega Michal Herceg sa porozprával s dušou podujatia Lukášom Hercom najprv o bojovej situácii spred 80 rokov.

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
V decembri roku 1944 prechádzala tadiaľto ustupujúca nemecká armáda, nemecký Wehrmacht, ktorý v podstate na západnom brehu rieky Hron držal svoje obranné postavenia a na východnom brehu sa v tom čase držala vlastne sovietska armáda. Dlhé tri mesiace tu tento front stál a počas tohto obdobia obe armády sa pripravovali, dopĺňali nejaké zásoby, zbrojili, prebiehali nejaké menšie boje a až v marci roku 1945 sa začala taká masívna delostrelecká príprava sovietskej armády a začali bombardovať tieto nemecké postavenia, odvtedy sa vlastne sovietom podarilo prekročiť túto obrannú líniu a vlastne pokračovať ďalej smerom na západ.

Michal Herceg, redaktor
Ako oni tú rieku prešli, lebo viem si predstaviť, že Nemci tomu bránili všemožne, aké možnosti boli vôbec prekonať Hron suchou nohou v tom čase.

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Boli tu niektoré mosty, niektoré z nich boli vyhodené do vzduchu, niektoré z nich boli nanovo postavené drevené mosty. Vieme, že hore za rybníkom sa dokonca nachádzal mačací brod, kde bolo vlastne možné voľne prekročiť Hron, vlastne tam bola voda asi tak po kolená.

Michal Herceg, redaktor
V čom spočíval význam tejto vojenskej operácie, prelomenia Hronu pre toto okolie, ale možno aj pre celý priebeh druhej svetovej vojny?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Myslím, že veľký význam tu zohralo v tom, že prebiehalo predtým vlastne to zbrojenie, to doplnenie zásob a sovietska armáda vlastne bola posilnená, vlastne operoval tu druhý a štvrtý ukrajinský front. Vieme, že neboli tu len Rusi, ale tá sovietska armáda, tvorili ju v podstate aj Ukrajinci. Vieme, že tu boli Rumuni. Začiatkom tej bratislavsko-brnianskej operácii priamo tu na povodí rieky Hron sa začal sled udalostí a mesto za mestom, deň za dňom vlastne tá sovietska armáda postupovala smerom na západ a dobýjala vlastne a oslobodzovala v podstate tieto slovenské a české mestá.

Michal Herceg, redaktor
Čiže keď už prekonali tú rieku, už to potom išlo jedno za druhým rýchlo?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Ak by sme to tak nejako zjednodušili, tak nejako laicky povedalo, tak dá sa povedať, že prelomenie Hrona bolo niečo, čo vlastne spustilo sled týchto udalostí.

Michal Herceg, redaktor
Pozrime sa na to, ako ľuďom tieto historické udalosti predvádzate. V minulosti v Starom Tekove sa to odohrávalo trošku na inom mieste, kde to robíte vy, ako to miesto vyzerá, ako sa tam dostaneme?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Prelomenie Hrona usporiadavame vo Veľkých Kozmálovciach za dedinou pri Hrone. Vlastne je tam čistá príroda, žiadne rušivé elementy moderné a nachádza sa to v podstate na povodí rieky Hron medzi riekou Hron a Perecom. Keď sa dostanete už do Veľkých Kozmáloviec, tak tie šípky vás už na prelomenie Hrona určite dovedú, čo je, myslím si, že divácky veľmi prínosné. Je tam val, v podstate hrádza, ktorá vytvorila vlastne takú prirodzenú tribúnu pre všetkých divákov, to znamená, že keď diváci prídu, tak nestoja jeden za druhým, ale v podstate môžu sedieť na tom trávnatom vale alebo stáť, všetci môžu mať tú rekonštrukciu bojov akoby na dlani.

Miroslav Minár, moderátor
Ako dobrovoľníci upravili breh Hrona a čo predvedú v deň rekonštrukcie bojov, si povieme už o chvíľu.

redaktor
Po stopách vojenskej histórie

Miroslav Minár, moderátor
Dnes sa kolega Michal Herceg s Lukášom Hercom z Veľkých Kozmáloviec rozpráva o chystanej rekonštrukcii bojovej operácie Prelomenie Hrona. Dňom D je tento rok 3. august. Ako sme už povedali, na brehu rieky za dedinou majú ľudia na dianie výborný výhľad.

Michal Herceg, redaktor
Jedna vec je prírodná danosť terénu, ale druhá je to, ako ste museli breh Hronu upraviť, asi to tam nebolo pre vás pekne pripravené, vykosené?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Tam to bolo naozaj zarastené šípmi, tŕňami, boli tam rôzne náletové dreviny, bola to naozaj pracná robota, kým sme všetko vyčistili do takej podoby, ako sme si predstavovali, ale napriek tomu to bojisko tú hlavnú bojovú arénu my stále rozširujeme, stále niečo nové pridáme, tak isto tie zákopy každým rokom obmieňame tak, aby to bojisko vyzeralo a čo najviac pripomínalo dejisko tých bojov.

Michal Herceg, redaktor
Pozrime sa na ten deň D, ktorý ste si vybrali na vaše podujatie. Od rána do večera, čo sa tam bude všetko odohrávať, čo tam ľudia uvidia, zažijú, možno si aj vyskúšajú?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Brány otvárame divákom o deviatej do areálu a hlavný program sa začína od desiatej hodiny. Diváci budú mať možnosť vidieť ukážky Zboru väzenskej a justičnej stráže zo Želiezoviec a z Nitry v dvoch blokoch. Defilé všetkej zúčastnenej vojenskej techniky, ktorá bude na podujatí, dynamickú ukážku 13. mechanizovaného práporu z Levíc. Budeme môcť vidieť ako diváci hasenie vraku auta, následne také šantenie chlapcov s vozidlami BVP, ktorí toto auto budú demolovať. Tak isto diváci budú môcť sa previezť na vozidlách BVP, budú môcť previezť na štvorkolkách, na helikoptére a tak isto ten areál, okolie si pozrieť zhora. A samozrejme k 80. výročiu Slovenského národného povstania, ktoré tento rok budeme oslavovať, sme si pripravili aj takú menšiu ukážku z čias SNP, o pätnástej hodine to celé prepukne, kedy nás čaká hlavná bojová ukážka, teda prelomenie Hrona, prelomenie nemeckej obrannej línie na povodí rieky Hron v Levickom okrese?

Michal Herceg, redaktor
Kto sú tí ľudia, ktorí nám to predvedú? To asi nebude len z tunajších zdrojov?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Sú to vlastne kluby vojenskej histórie z celého Slovenska, ale takisto chodia k nám kluby vojenskej histórie z Maďarska, z Českej republiky a máme zastúpenie vlastne aj z Poľska- z Poľska vlastne prídu napríklad tento rok s novinkou už môžem prezradiť, čakáme nemecký tank Panter, takže to sem donesú vlastne chlapci, kolegovia z Poľska.

Michal Herceg, redaktor
Vy ste si v roku 2022 založili aj vlastný Klub vojenskej histórie Slovenska brána. S akým cieľom? Okrem toho, že pripravujete tieto rekonštrukcie, čo určite nie je jednoduché, máte aj nejaké ďalšie aktivity?

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Zúčastňujeme sa pravidelne na rôznych prednáškach, robíme rôznu osvetovú činnosť, či už je to v spolupráci s nejakými múzeami alebo so školami. Obohacujeme nejaké hodiny dejepisu, napríklad na základných školách a tým, že sa venujeme najmä regionálnym dejinám, tak zakladáme teraz postupne také malé regionálne múzeum v obci Rybník, ktoré bude spravovať náš klub, kde budú v podstate rôzne artefakty a rôzne predmety priamo z bojových polí z okolia Levíc v podstate.

redaktor
Lukáš Herc z Veľkých Kozmáloviec je hercom Divadla Jána Palárika v Trnave. Zaujíma sa o vojenskú históriu svojho regiónu a spolu s priateľmi každoročne organizuje rekonštrukciu bojovej operácie známej ako Prelomenie Hrona.

Lukáš Herc, Klub vojenskej histórie Slovenská brána
Na povodí rieky Hron sa začal sled udalostí a mesto za mestom, deň za dňom vlastne tá sovietska armáda postupovala smerom na západ a oslobodzovala tieto slovenské a české mestá.

redaktor
Herca Lukáša Herca vám predstaví Michal Herceg v nedeľu po pätnástej.

Boli pritom

Miroslav Minár, moderátor
Anton Lovásko trikrát unikol smrti. Avšak boj proti nenávidenému fašizmu nikdy nevzdal. Príbeh posledne žijúceho príslušníka 2. Československej paradesantnej brigády vám prerozpráva šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko.

Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Strieľali sme do vzduchu a kričali nadšením, ako keby sme sa zbláznili. Práve došla správa, či sa skončila vojna a my sme boli úplne opití od šťastia, že sme ju prežili. Spomenul si na deň víťazstva nad fašizmom Anton Lovásko, rodák z Báhone, keď so svojou čatou 8. mája 1945 v rámci 1. Československého armádneho zboru postupoval s cieľom vystriedať prvosledové jednotky pri Valašskom Meziříčí. Predtým však 3 razy len o chlp unikol smrti. Dvakrát počas bojov na Dukle a raz pri presune na územie Slovenského národného povstania. V povstaní bol nasadený pri Žiari nad Hronom, v Pitelovej, Dobrej Nive, Brezne či Čiernom Balogu. Spomedzi elitnej 2. československej paradesantnej brigády žije už ako posledný. Hovorí na stovkách besied so žiakmi a študentmi som zdôrazňoval, že hrdým Slovákom som aj preto, lebo som hrdý na povstanie. Na zverstvá, ktoré fašizmus robil aj u nás, nesmieme nikdy zabudnúť. Fašizmus skrátka musíme nenávidieť, nie je tolerovať. Prosím, pokračujte v tom aj vy, povedal hrdina Slovenského národného povstania Anton Lovásko.

redaktor
Olympijské hry, Paríž 2024

Miroslav Minár, moderátor
Letné olympijské hry v Paríži sa začínajú. Uspieť na nich chcú aj športovci z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. O ich ambíciách nám viac povedal riaditeľ centra pplk. Matej Tóth.

Matej Tóth, riaditeľ vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica
Na olympiádu sa veľmi teším. Je to moja šiesta olympiáda v rade, aj keď teda prvýkrát to bude v roli funkcionár, respektíve fanúšika. Ale tie očakávania sú veľmi podobné. Je to naozaj športový sviatok, na ktorý sa veľmi teším a to, čo som prežíval v minulosti, väčšinou iba so sebou, že som bol koncentrovaný na ten svoj výkon a tešil som sa z nejakého úspechu, tak teraz budem prežívať 16-krát. A pri všetkých vlastne športovcov vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a určite aj samozrejme o ďalších slovenských reprezentantov, lebo v rámci prípravy to môžme deliť na rezorty, ale akonáhle budú s tým dvojkrížom na hrudi, tak samozrejme budeme fandiť všetkým reprezentantom Slovenska. A tie ciele sú relatívne veľké na každej olympiáde. Budeme sa snažiť zachovať tú sériu, ktorú máme vlastne od Atlanty 96, keď sa členovia, športovci vojenského športového centra Dukla vždy vracali z olympiády s medailou aj napriek tomu, že na olympiáde je najmenšia výprava v histórii, len 28 športovcov, tak až 16 z nich tvoria dukláci, to znamená nadpolovičná väčšina, čo sa stalo prvýkrát v histórii? My v podstate na ostatných 5 olympiád sme mali zhruba tých 16-19 športovcov vždy, ale vždy to bola menšina výpravy, teraz prvýkrát v histórii sa stalo, že nadpolovičná väčšinu duklákov tam ide a navyše je to v ôsmich rôznych športoch, čo tiež je rekord u nás. Budeme mať atlétov, plavcov, cyklistku, boxeristku, džudistu, samozrejme, strelcov, zápasníka, vodný slalom, takže naozaj rozmanité športy, 8 mužov, 8 žien. No a určite tie naše pohľady a tie želiezka v ohni máme práve o vodnom slalome, kde tradične teda tie medaily pribúdajú, takisto naši strelci patria určite do svetovej špičky. Paťo Jany má vynikajúcu formu, verím, že ju zužitkuje aj na olympiáde. No a potom aj Tajmuraz Salkazanov, úradujúci majster Európy, ktorý v podstate je vicemajster sveta a ja verím, že sa mu podarí ten odvážny cieľ a aj na olympiáde získa medailu. No a potom sú tam také tie čierne kone alebo tie želiezka v ohni, ktoré možno nikto nepočíta s nimi a to môže byť napríklad džudista Márius Fízeľ alebo boxerka Jessica Triebeľová, kde, kde naozaj je to trošku aj v tom športovom šťastí, aby mali dobrý žreb, aby prvé 2 zápasy vyhrali a vlastne potom sa už bijú o medaily. Určite k spokojnosti budem potrebovať, aby sme neprerušili medailovú sériu. To je asi taký ten hmatateľný cieľ, samozrejme, ten náš cieľ sú 2 medaily, ale ja naozaj tá jedna je taká, že musíme a nerád by som prerušil túto sériu, no a samozrejme každý ten športovec má trošku iná ambícia a iné ciele a ja budem veľmi rád, keď všetkých tých 16 príde z olympiády s tým, že podali maximálny výkon, že sa naň dobre pripravili, že boli zdraví a že prídu spokojní. Takže to je ten, taký ten cieľ, ktorý má každý niekde inde nastavený.

redaktor
Čo je pred nami

Miroslav Minár, moderátor
Agilný klub vojenskej histórie Beskydy vás pri príležitosti 110. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny pozýva na tradičný turistický pochod k zvonici na bojisku prvej svetovej vojny na vrchu Skory. Podujatie sa uskutoční 27. júla, teda v sobotu v obci Hostovice okres Snina. Začiatok pochodu je pri obecnom úrade o ôsmej hodine ráno. Odtiaľ sa turisti odoberú po náučnom chodníku k zvonici na niekdajšom bojisku, tam sa uskutoční pietny akt, po ktorom sa turisti vrátia späť do obce. Organizátori upozorňujú, že trasa náučného chodníka vedie lesným terénom, a preto je nutná vhodná obuv a oblečenie. Príďte si uctiť obete prvej svetovej.

redaktor
Plná poľná

Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.