- Dátum: 26.01.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.27 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 26.01.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota, vitajte. Začína sa plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Československá vojenská rozviedka pred rokom 1989. Zaujímavosti známe i menej známe.
- Špeciálna propaganda v čase studenej vojny.
- Osemdesiate výročie Slovenského národného povstania, boli pritom, dnes príbeh Jozefa Brunovského.
- Spomienka na plk. Štefana Ivana, obete havárie letu AN-24.
- Netradičná spolupatričnosť detí so slovenskými vojakmi v Lotyšsku.
Redaktor ,
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Vojenská spoločnosť Karpaty má za sebou ďalší diskusný klub. V pondelok bol jeho hosťom autor publikácií o vojenskej rozviedke Miloslav Púčik. Diskusia prilákala početnú odbornú a laickú verejnosť. Nečudo, očakávali, že sa dozvedia známe i menej známe fakty o tom, ako fungovala vojenská rozviedka v rokoch 1918-1989. Pýtali sme sa aj my, napríklad to, ako vznikala vojenská rozviedka v časoch vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Miloslav Púčik, autor publikácie
Samozrejme, vojenská rozviedka bola za Habsburskej monarchie, vznikol taký spolok Mafia alebo tajný výbor pod vedením Tomáša Garrigua Masaryka, ktorí monitorovali odposluchy, robili, zachytávali rádiokomunikáciu a telefonickú komunikáciu medzi rakúskym generálnym štábom a nemeckým. Poskytovali v podstate informácie aj tej druhej strane. Čiže nemôžme ešte vtedy hovoriť ako o nejakom vytvorení organizačného prvku klasického spravodajska, lebo tie vznikajú až po vzniku Československej republiky, kedy podľa vzoru francúzskeho bolo vytvorené druhé oddelenie, ktoré malo tú ofenzívnu a defenzívnu zložku a bolo podarené hlavnému štátu.
Miroslav Minár, moderátor
Ten vývoj bol mimoriadne búrlivý, podliehal aj tým spoločenským politickým zmenám v bývalom Československu, kedy nastal ten taký najväčší rozmach rozviedky na území bývalého Československa?
Miloslav Púčik, autor publikácie
Tak tie počiatky, samozrejme, do roku 1945 boli veľmi obtiažne, pretože po 1948 roku, kedy došlo k mocenskému prevratu vo februári 1948, mnohí skutočne skúsení spravodajci odišli do emigrácie a odišli do exilu a spravodajské zložky boli doslova personálne zdevastované. Veľmi výrazne úbytok počtu ľudí, taký ten boom po päťdesiatych rokoch, ktoré boli pomerne neúspešné, keď sa tá rozviedka hľadala a dochádzalo pod vplyvom práve sovietskych poradcov k budovaniu určitých prvkov agentúrnych, ktoré boli vysielané do záujmových priestorov, ktoré mala československá strana určené. Taký najväčší boom je potom tie šesťdesiate roky a za obdobia pána generála Burdu, ktorý bol po problémoch generála Racka ustanovený do funkcie našej spravodajskej správy a niektoré skutočné spôsobilosti spravodajské začínali budovať sa až v tomto období. Určitý zlom nastáva aj kvôli tomu, že Československá ľudová armáda podľa rozhodnutia hlavného štábu Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy musela pôsobiť ako samostatný front, čiže si musela spravodajsky zabezpečiť tu frontovú operáciu hlavne v záujmových priestoroch nemecká spolková republika vtedajšia, Francúzsko a Rakúsko.
Miroslav Minár, moderátor
Existovali rôzne modely, najmä teda na cvičeniach Varšavskej zmluvy, ktoré predpokladali konflikt medzi Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou, ale vy spravodajci ste tieto informácie z týchto námetov, týchto cvičení čítali inak.
Miloslav Púčik, autor publikácie
Samozrejme, bol pokus vypracovávať generické scenáre, sa robili spolupráci s operačnou správou, kde sa skutočne museli na základe informácií, ktoré boli priamo zo záujmových priestorov, to boli hlavné zaujímavé priestory a boli pomocne záujmové priestory, sa hodnotili, kde sú ozbrojené sily sústredené, kde sú letiská a zvlášť potom v šesťdesiatych rokoch bola priorita monitorovať, kde sú rozmiestnené odpaľovacie prostriedky jadrové, kde sú sklady jadrovej munície na území Nemeckej spolkovej republiky vtedajšej, čiže to bola priorita a tieto hlavné záujmové objekty z hľadiska armády Bundeswehru bolo potrebné v tých vlnách likvidovať, boli prepočty urobené v tých generických scenárov, vždy bol ten scenár, že zaútočí Severoatlantická aliancia, čo bol nezmysel, na Varšavskú zmluvu a aj civilná obrana, aj generálny štáb potom obete prepočítavali, kde budú vedené jadrové údery, na ktoré mestá a tak ďalej a to isté samozrejme sa robilo v prípade postupu, čo mala Československá ľudová armáda s tými vyčlenenými jednotkami Varšavskej zmluvy, tak zase boli údery vedené na tie vyhodnotené hlavné záujmové objekty bez ohľadu na civilné straty, bohužiaľ. Chvalabohu, že tento scenár sa nikdy nepodarilo naplniť, nebol reálny, ale ten jadrový konflikt skutočne sa predpokladal a stále to bola ako jedna z tých priorít vzniku tohto konfliktu, že tu bude jadrový, ktorý bude viesť k totálnemu zničeniu ... strán. A ešte jedna poznámka, tie dokumenty, ktoré sú zverejňované zo strany CIA, tak potvrdzuje to, že v podstate bola nadhodnotená bojová spôsobilosť vojsk Varšavskej zmluvy. Aj americkí kolegovia, keď som bol v rámci projektu ... vo Washingtone, tak sami hovorili, že to bolo aj zámerné klamanie sa z hľadiska obranného rozpočtu, zvyšovania výdajov.
Miroslav Minár, moderátor
Vojenskí špecialisti, ktorí v časoch spoločného štátu Čechov a Slovákov pracovali na úseku špeciálnej propagandy, síce pod spravodajskú službu priamo nepodliehali, no ich činnosť a výstupy mali mimoriadnu vážnosť a dosah. Jedným z týchto špecialistov bol aj podplukovník vo výslužbe Jozef Bufa. My sme sa, pán podplukovník, stretávali na jednej chodbe. Ešte veľmi, veľmi dávno z čias studenej vojny, kedy sme spoločne pôsobili na západnom vojenskom okruhu. Vtedy nebolo príliš žiaduce predstavovať ten odbor alebo proste tú oblasť, v ktorej ste pôsobili. No a práve táto téma, československá rozviedka v rokoch 1918-1989 je vám teda blízka.
Jozef BUFA, podplukovník vo výslužbe
Mali sme vedľa seba dvere. Dneska už môžem povedať, my sme mali odposluchové pracovisko, kde sme sledovali v rámci psychologických operácií určité verejné vysielače, rádiové, ale aj rádio-ďalekopisné agentúry atď. Analyzovali sme prejavy v troch jazykoch, špeciálna propaganda sa to nazývala. Pracoval som v tejto oblasti. My sme boli síce zakrytí pod inou správou, a potom v 1989 nás vrátili teda spravodajcov, ale výstupy naše išli aj pre velenie západného vojenského okruhu, aj pre velenie spravodajskej správy.
Miroslav Minár, moderátor
Jedna z tém, ktorá tu odznela v prednáške Miloslava Púčíka, bola aj téma možné modely alebo scenáre konfliktu medzi Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou.
Jozef BUFA, podplukovník vo výslužbe
Západný vojenský okruh bol predpokladaný smer útoku. Predpokladalo sa, že budeme napadnutí. To bolo ťažisko Československej armády a po zastavení nepriateľa a protivníka ich zaženieme na vlastné územie. Čiže mali naplánované teritórium Bavorska a Bádenska-Wittenbergska, takže z týchto oblastí sme dostali denníky, dostávali sme štátne, celoštátne nemecké týždenníky Stern, Spiegel a v podstate každý to podľa svojej oblasti, za ktorú zodpovedal, študoval a robil z toho závery. Ja som tam slúžil, tak môžem povedať zodpovedne, že keď došlo k 1989 roku, tak som sa celkom potešil, pretože my sme robili prehľady presných vojsk, počty techniky a vydávali sme pravidelne informačky cez Prahu, kde boli veliteľské zostavy, životopisy veliteľov, psychologický, morálne, politický stav vojakov francúzskej, americkej, nemeckej, belgickej, holandskej armády. Tá práca bola veľmi zaujímavá a tie poznatky boli také, že naozaj tam bolo toľko železa sústredené a vojakov som bol rád, že to skončilo, pretože tam mohol vzniknúť konflikt z nepredvídateľnosti (?).
Miroslav Minár, moderátor
Nepredvídané udalosti to boli určite, pretože z tých výstupov, s ktorými ste vy pracovali, vyplývalo napríklad že tá druhá strana na západe si verila, že teda odrazia aj oni útok, lebo my na jednej strane sme boli teda Varšavská zmluva, obranná aliancia.
Jozef BUFA, podplukovník vo výslužbe
Oni sú tiež obranná.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, aj oni sú obranná aliancia, ale táto strana na východe sa pripravoval na obranu, potom na útok, oni sa, samozrejme, že aspoň na tejto druhej strane to bolo prezentované, aby sme sa ubránili útoku. Takže ten morálno-politický stav tých jednotiek, ktoré vy ste poznali dokonale, pretože ste ich študovali, aký bol? Verili si?
Jozef BUFA, podplukovník vo výslužbe
Medzi vojskami na jednej strane a na druhej strane bol diametrálny rozdiel. Po prvé, vo všetkých tých vojskách Varšavskej zmluvy a to znamená nielen v tej severnej skupine, ale v strednej skupine sovietskych vojsk a tých štátov boli vojaci pravidelnej armády. Občania a tá práca s nimi bola jednoduchšia v tom, že oni išli brániť vlasť, kdežto na druhej strane boli profesionálne armády, i keď tam rozdiely boli, veď máte dneska vojakov, ktorí, napríklad americký vojak 30 rokov slúži a nikdy v živote neslúžil v žiadnej jednotke v Amerike. Rozumiete? Na tých 900 základniach. Takže ten morálne-politický stav u nás sa sledoval a tak ďalej. Pracoval som na ňom a oni mali samozrejme tiež vlastné metódy práce, kde ukazovali, v čom spočíva naše nebezpečie. A hlavná vec bola dokázať, že my sme agresívni a my zaútočíme prví a budeme, budú sa musieť brániť. My sme chodili aj letecky na prieskum hranice, aj v uniformách pohraničiarov, na hraničnú čiaru, kde sme sa navzájom sledovali a tak ďalej. Pretože to bola taká hra na vojakov, ktorá mohla skončiť veľmi nebezpečne pre jednu aj druhú stranu.
Miroslav Minár, moderátor
Bála sa Severoatlantická aliancia Varšavskej zmluvy?
Jozef BUFA, podplukovník vo výslužbe
Báli sa, pretože tu bola obrovská prevaha tankov. Viete, predsa len na tomto bolo založené a tie tankové vojská v podstate, veď keď si vezmete 250, 260 000 vojakov a ťažisko tých bojových jednotiek bol na západe. Východný okruh bol na úrovni možno, ja neviem, dvoch armád. Kdežto tam boli dve armády a každá armáda mala niekoľko divízií. A jedna divízia 25 000 vojakov a rozdelených, po prvé. Po druhé, viete, aj to teritórium obrany bolo pripravené, tak napríklad pri Chebe, že v prípade útoku, napadnutia, aby sa vyliala chebská nádrž, zabránila by. Takže celá tá hranica, ale samozrejme aj časť Rakúska bola sledovaná veľmi rozhodne obidvoma stranami.
Miroslav Minár, moderátor
Ako bolo vôbec podstata zberu tých informácií a aký bol ten konečný efekt.
Jozef BUFA, podplukovník vo výslužbe
Na našej strane zber tých informácií sledoval niekoľko cieľov. Prvý a hlavný cieľ bol čítanie dennej tlače. Z tých dennej tlače sa dali vytiahnuť informácie dôležité pre činnosť armády našej, prípadne na tom území Bavorska alebo Bádensko-Wittenbergska. Postavili novú cestu, spravili nejaký nový most a tak ďalej. Tie informácie sa posúvali hore a tam už potom prijali opatrenia, aby ich mohli preveriť, zapracovať a tak ďalej. Druhá vec, vydávali sa pravidelné publikácie, ktoré riešili tú oblasť a pomáhali ostatným vojakom sa vzdelávať. Vojaci, organizačná štruktúra jednotlivých vojsk proti stojacich, výzbroj a neviem, čo všetko, hej. A ďalšia vec, ktorá bola, si myslím, veľmi dôležitá, že sa sledovali v našej oblasti napríklad sa aj pripravovali operácie, kde sa imitoval pohyb vojsk pomocou rozhlasových reproduktorov a tak ďalej. V noci to je veľmi ďaleko počuť a na druhej strane, lebo aj jedna, aj druhá strana, aj počúvala. Mali postavené veže po hranici, sledovali vzdušnú situáciu, leteckú prevádzku a odpočúvanie tých najdôležitejších VKV a iných sietí veliteľských. Takže určite zmysel to malo aj na jednej, aj na druhej strane, že tí velitelia prvé, čo potrebuje, potrebujú reálnu informáciu. Samozrejme, že trošku rozdielny spôsob je zberu informácií a využívanie informácií. Američania sa sústreďovali na technické prostriedky, prieskum, vzdušný prieskum, poznáte U2 a tak ďalej, zber tých informácií. Rusi, lebo v Ruskej federácii bola veľmi prísna kontrarozviedna situácia. Tam strašne ťažko sa pracovalo prostriedkami, ... spravodajcami v priestore. Takže oni prenosovali aj tie technické predovšetkým a kdežto táto naša strana uprednostňovala spolupracovníkov, zber informácií na mieste a tak ďalej. Ako bolo podstatný rozdiel a samozrejme aj efektívnejšie.
Redaktor ,
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS, v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie sa zoznámite s príbehom hrdinu Slovenského národného povstania gen. Jozefom Brunovským. Spomínať budeme na plukovníka vo výslužbe Štefana Ivana, ktorý bol jednou z obetí tragického letu vojenského leteckého špeciálu. AN-24 a zavítame aj do Lotyšska, kde už niekoľko rokov pôsobí slovenský vojenský kontingent. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
Redaktor ,
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Mnohí statoční muži a ženy, ktorí sa so zbraňou v ruke zapojili do Slovenského národného povstania, boli neskôr vo vykonštruovaných procesoch odsúdení a vystavení Nvýročie Slovenského národného povstania bol pritom, predstaví šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko.
Pavol VITKO, šéfredaktor Obrany
Jozef Brunovský patril k povstalcom, ktorým sa po nástupe totality nedostalo vďaky, ale skončili vo väzení. Za vykonštruovanú protištátnu činnosť dostal v roku 1952 až19-ročný nepodmienečný trest. V roku 1958 ho síce na amnestiu podmienečne prepustili, ale bola to obrovská krivda. Cez vojnu pritom na východnom fronte zbehol z Tisovej slovenskej armády. Absolvoval kurz ukrajinského Partizánskeho hnutia Sviatošine a bol vyslaný na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Napokon na západnom Slovensku, v druhej Československej partizánskej brigáde Stalina bol náčelníkom štábu. Keď jeho veliteľ Iľja Danielovič Dibrov padol od 14. októbra 1944 prevzal velenie on. Jednotka mala za sebou na slovensko-moravskom pomedzí viacero úspešných bojových a diverzných akcií po vojne Jozefa Brunovského najskôr povýšili na nadporčíka a kapitána. No 6. januára 1950 mu vojenskú hodnosť odňali a nasledovalo väzenie. Rehabilitovali ho síce v roku 1964, ale úplnej satisfakcie sa dočkal až v roku 1990. Vtedy ho prezident Československa menoval hodnosť generálmajor vo výslužbe.
Miroslav Minár, moderátor
Na celom Slovensku sme si v uplynulých dňoch pripomenuli pamiatku obetí tragickej leteckej havárie vojenského špeciálu AN-24. Tradične býva aj na cintoríne v Seredi, o čom nás informoval vojnový veterán a člen predsedníctva UN Veterán Slovakia podplukovník vo výslužbe Bernard Roštecký.
Bernard ROŠTECKÝ, člen predsedníctva UN Veterán Slovakia
V Seredi sa v pondelok 22. januára na miestnom cintoríne uskutočnil pietny akt uctenia si obetí tragickej havárie vojenského dopravného lietadla AN-24, pri ktorej zahynulo do 42 vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Žiaľ, osud tomu chcel, že rodnú vlasť už neuvideli. Medzi obeťami bol aj náš spolubojovník, vojnový veterán, účastník mierových misií UNPROFOR a KFOR plk. Ing. Štefan Ivan. Občianske združenie UN Veterán Slovakia, ktoré združuje vojakov mierových misií OSN organizuje tento pietny akt od svojho vzniku v roku 2012 na mieste posledného odpočinku Štefana. Aj tentoraz si pamiatku čestného člena nášho združenia prišli uctiť najbližší rodinní príslušníci, priatelia a kolegovia, s ktorými plk. Ivan prechádzal vojenskou službou. Štefana sme poznali ako svedomitého a obetavého vojaka, či už zo ženijných jednotiek, kde slúžil, z jeho pôsobenia v mierových misiách OSN, aj ako veliteľa nitrianskej výcvikovej základne mierových síl, či ako zástupcu veliteľa operácií na Generálnom štábe Ozbrojených síl. Práve z jeho iniciatívy a jeho zásluhou bol v nitrianskej základni vybudovaný pamätník našim vojakom, ktorí priniesli najvyššiu obeť v službe mieru, dnes je aj jeho meno na pamätníku vo vojenskom cintoríne Háj-Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Pietna spomienková udalosť v Seredi mala dôstojnú atmosféru. Po hymne Slovenskej republiky sa prítomným prihovoril prezident UN Veterán Slovakia plk. Štefan Jangl, ktorý so Štefanom Ivanom zdieľal vojenskú službu v útvaroch seredskej brigády i v mierových misiách. Pripomenul osobnosť, službu plk. Ivana i jeho zásluhy na budovaní jednotiek krízového manažmentu v rámci Ozbrojených síl. Duchovné slovo na cintoríne predniesol ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov, otec biskup mons. František Rábek, ktorý sa piety zúčastňuje už jubilejný desiaty rok. Vencami a kvetmi si pamiatku obetí tragickej havárie na cintoríne v Seredi uctili i zástupcovia Asociácie vojenských občianskych združení, Klub generálov Slovenskej republiky na čele s bývalým náčelníkom Generálneho štábu gen. Petrom Vojtekov, Zväz vojakov Slovenskej republiky, primátor mesta Sereď Ondrej Kurbeľ, za Ministerstvo obrany riaditeľka odboru sociálnej politiky Ľubica Fusková, vedúci oddelenia vojnových veteránov Richard Zimáni a ďalší hostia. Poďakovanie za organizáciu i zabezpečenie obradu patrí príslušníkom ženijného pluku Sereď i jeho veliteľovi plukovníkovi Jozefovi Kaslovi. Pietna spomienka potom pokračovala omšou v seredskom kostole Svätého Jána Krstiteľa, ktorú celebroval biskup František Rábek a pridanú duchovnú hodnotu piety znamenalo i vyznanie viery a prísaha vernosti na základe kanonického práva nového pána kaplána ženijného pluku poručíka Mareka Olčáka.
Redaktor ,
Slovenskí vojaci v zahraničí
Miroslav Minár, moderátor
Už niekoľko rokov pôsobí v Lotyšsku slovenský vojenský kontingent. V náročnej službe jeho vojakov podporujú nielen ich najbližší príbuzní, ale ako sa o chvíľu dozvieme, aj školáci.
František KRUŠINSKÝ, vojenský duchovný
Dobrý deň prajem poslucháčom Plnej poľnej. Volám sa František Krušinský. Ja som vojenským duchovným. Momentálne pôsobím ako kaplán alebo ako nás nazývajú, ako padre na misii NATO Enhanced Forward Presence alebo predsunutá prítomnosť v Lotyšsku. Mojou úlohou je postarať sa o duchovnú, ale aj psychickú stránku vojakov. Často však fungujem ako tlmočník či organizátor športových podujatí. Dnes vám chcem predstaviť jeden projekt, ktorý sa mi podarilo zrealizovať vo veľmi krátkom čase, hlavne preto, že tento projekt mal veľký úspech medzi vojakmi a vojačkami vyslanými na misiu. Keďže mi bolo jasné, že tu strávime Vianoce, Nový rok aj Veľkú noc, napadlo mi, že by bolo vhodné, ak by niekto vojakom a vojačkám ten vianočný čas spríjemnil. Vždy poteší, ak na vás niekto myslí v takýto špeciálny čas. Preto som ešte pred odchodom na misiu oslovil jednu moju známu učiteľku Moniku Dobrovskú a po odsúhlasení pani riaditeľkou sa začalo pripravovať prekvapenie pre vojakov a vojačky na misii v Lotyšsku. Deti z Cirkevnej školy svätého Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi pripravili vianočné pozdravy pre všetkých našich vojakov tu na misii v Lotyšsku. Mladšie deti niečo nakreslili a staršie napísali listy. Pod vedením učiteľov vznikli krásne pozdravy. Mojou myšlienku ešte vylepšili na hodine informatiky a vytvorili aj vianočné pozdravy v elektronickej podobe. Pozdravy som dal vojakom počas našej Štedrej večere. Spôsobilo to veľa radosti a kde tu sa objavila aj nejaká slza. Všetci boli vďační, že na nás žiaci Základnej cirkevnej školy svätého Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi mysleli aj počas Vianoc. Aj takto chceme poďakovať vedeniu školy, učiteľom a hlavne deťom za nádherné a nezabudnuteľné prekvapenie. Môžem vás, decká, uistiť, že vaše pozdravy majú mnohí vojaci ešte aj dnes vystavené vo svojich izbách. Veľká vďaka vám všetkým. Pozdravujeme všetkých na Slovensko z Lotyšska.
Miroslav Minár, moderátor
Ďakujeme za prácu a vzornú reprezentáciu Slovenska a jeho Ozbrojených síl. Na záver relácie vám patrí naša pochvala.
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
