- Dátum: 25.10.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 40.73 MB
Plná poľná, 25. októbra 2024 N1
ROZHLAS | Dátum: 25.10.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte. Začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Na zahraničných misiách a vo vojenských operáciách slúži mieru vyše 400 slovenských vojakov a vojačiek.
- Čo tam robia a prečo je ich prítomnosť dôležitá v krízových oblastiach? Aj to sa dozviete z výpovedí niektorých našich mierotvorcovNa svoje začiatky v protifašistickom odboji si zaspomína aj zosnulý priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.
redaktor
Plná poľná.
Miroslav Minár, moderátor
Dnes sme sa rozlúčili s priamym účastníkom Slovenského národného povstania Karolom Kunom. Skonal v nedeľu 20. Októbra vo veku 96 rokov. Jeho príbeh v seriáli "Boli pri tom" zaznamenal šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Mladý Lipták, Karol Kuna z Bobrovca, počas Slovenského národného povstania pôsobil v partizánskej skupine Za slobodu Slovanov ako spojka. V podstate vždy, keď dostal rozkaz doručiť informáciu a to často cez obsadené územie, mohol skončiť ako zajatý či zastrelený alebo keď sa so správou, určenou partizánskej skupine, na druhom brehu Váhu, pokúsil prebrodiť rieku, no dravý prúd ho začal unášať aj s koňom. Vtedy len 16-ročný Karol našťastie prežil. Prežili aj utečenci z koncentračných táborov, sovietski vojaci, kpt. Alexander Škrobotko, npor. Peter Andruščenko či npor. Ivan Seršeň, ktorých Kunovci skrývali u nich doma. A prežilo aj 8 ľudí zo židovských rodín Singerovcov, Dojčovcov, Weissovcov a Amsterovcov, ktorým Karolov otec vykopal na jeseň 1944 hlboko v horách bunker a obaja, otec aj syn, ich zásobovali potravinami.
Miroslav Minár, moderátor
Mal som tú česť sa s pánom Karolom Kunom viackrát stretnúť. Pri jednom takomto stretnutí si zaspomínal na obdobie svojich začiatkov v odboji.
Karol Kuna, priamy účastník Slovenského národného povstania
No ja do odboja som sa zapojil vlastne ako malý chlapec, pretože rodičia boli legálni pracovníci a mňa zapájali do tejto činnosti veľmi skoro, ako mladého chlapca. Som robil takého poslíčka medzi tými ilegálnymi pracovníkmi, že som odnášal odkazy, dáke časopisy, noviny a podobne. No neskoršie táto spolupráca potom prešla do takej činnosti, už keď začali prichádzať sovietski vojaci, utečení z táborov. Tak celý rad sa ich u nás skrýval. Na Liptove to bolo. Oni prechádzali väčšinou z Oravy cez Kvačiansku dolinu do Kvačian a tam bolo, to bol taký 1 známy ako tiež ilegálny pracovník, no a ten ich posielal k nám a my sme ich zase posielali ďalej, pretože nemohli sa zdržovať dlhšie, pretože sa chceli dostať bližšie k frontu.
Miroslav Minár, moderátor
Boli ste mladým chlapcom. Nebáli ste sa vtedy?
Karol Kuna, priamy účastník Slovenského národného povstania
No nebáli som sa. Som nikdy nepodliehal nejakým depresiám alebo dajakému strachu. To bolo tak, on prišiel, u nás prespali 2-3 dni alebo koľko, kým mama ich oprala, očistila. Najzložitejší problém bol s obutím týchto ľudí, pretože, samozrejme, väčšinou mali roztrhané aj šatstvo, ale aj topánky. Šťastie bolo, že v Mikuláši existovali fabriky požiarske a boli tam robotníci, ktorí dostávali ako deputát, pretože topánky boli na prídel. My sme určitým spôsobom vymieňali za potraviny, teda to, čo sa urodilo, také zemiaky a tak, tuto kožu a bol tam 1 obuvník, ktorý potom opravoval tie boty alebo dokonca to aj spravoval. Otec nadviazal určité spojenie s jedným pracovníkom okresného úradu, ktorý mal na starosti v Mikuláši evidenciu obyvateľstva. On začal vydávať týmto občanom Ruska povolenie k pobytu. Čiže v roku 1943 veľká časť týchto utečencov dostala legalizovaný pobyt. Pracovali na poľnohospodárstve alebo pri dajakej výrobe miestnej. A tak väčšinou som sa pohyboval v civile, menej nápadný. Oni potom sa rozhodli, že už nepôjdu ďalej na východ, ale že zorganizujú partizánsky oddiel, konkrétne aj sídlo si spravili v Matiašoveckej doline. To nebolo ďaleko. Ešte ja som im obstaral asi 2 pištole, 150 Sk, lebo koľko stála tá, jedná tá pištoľ. A bol tam aj ten 1 dôstojník sovietskej armády, Kirijev sa volal, a oni potom založili tú partizánsku skupinu, pretože ale nemali zbrane. Tak 8. alebo 9. augusta v štyridsiatom štvrtom roku, to je známe z histórie, odzbrojili tú pracovnú rotu v Demänovskej doline. Zobrali tam tých 70, lebo koľko pušiek a topánok. Nechali iné, pretože potrebovali obutie, hej? To bolo najdôležitejšie. Kuriózna záležitosť, to sa v histórii nedozviete ani nič, bola taká, že oni nemali, boli asi pätnásti, lebo koľkí tam prišli, v noci, a teraz mali tie 2 pištole a možno po 2 náboje, lebo po koľko. No a keď ich zobudili, tak ten 1 vojak tam spanikáril. Vyskočil z okna, no a ten 1 po ňom strelil. Strelil ho. No tak krik a tí začali vyskakovať. Viete, ako. Poplach, tak a tí ich v noci tu mal kúsok drievka v ruke, ruky verch, ich nahnali do tých barákov naspäť a zobrali túto výzbroj. No tak to bolo. No chcem povedať, že okrem tej ilegality v našom dome, pretože rodičia ako ilegálne pracovali, sa skrývali aj 4 rodiny židovské. Neviem, ako prišli k nám. To nemôžem povedať, to asi cez tie ilegálne siete, ako prišli niekedy v júli, lebo kedy, keď už začínalo byť. Oni žili tam dosť niektorí na tú výnimku, čo mali od tej vlády, pretože boli bezprostredne potrební pre rozvoj výroby. Ja som sa potom aj toho Žida pýtal, ako je to možné, že vy ste, čo ja viem, vyštudoval vo Viedni, žil ste v Prahe a tak. No a on hovoril, v tridsiatom deviatom roku, keď vznikol Slovenský štát, Slovenský štát potreboval obnoviť výrobu niektorých tých závodov, ktoré boli zatvorené. No a jeho otec bol väčšinový vlastník tej fabriky v Mikuláši. No a on si dal podmienku, že áno, súhlasí, ale že dozor nad technológiou, výrobou musí mať svoj. Syn bol chemický inžinier, tak ho vlastne vysunul do tejto fabriky a ešte jedného. Tak syn bol šéf laboratórií a ten druhý bol vedúci výroby.
Miroslav Minár, moderátor
Kde vás zastihol koniec vojny?
Karol Kuna, priamy účastník Slovenského národného povstania
Mňa zastihol koniec vojny potom pri rodnej obci. Ja som potom ako nastúpil do partizánskeho oddielu, najprv jedného, kde som takisto bol v tej rozviedke. Dobre som jazdil na koni, tak som aj doprevádzal toho veliteľa. Potom neskoršie som bol presunutý do Veľkej Fatry, k Martinu a tam sme bojovali až do likvidácie Slovenského národného povstania v Nízkych Tatrách a potom zase v Západných Tatrách. Koniec vojny mňa vlastne zastihol 3. marca 1945 pri susednej obci Bobrovec, Jalovec. Vlastne pri rodnej obci. Ja som prišiel, akurát vtedy bola taká výmena maďarských a nemeckých vojakov a my sme chceli prejsť, ale už sme neprešli ešte s jedným. Toho, ten bol ranený a tak sme potom už stvrdli. Potom som sa ešte skrýval 1 mesiac do prechodu fronty.
Miroslav Minár, moderátor
Bolo mi cťou, pán Kuna, odpočívajte v pokoji.
redaktor
Rádio Regina.
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina, západ, stred a východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze sobotu, hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve, na webovej stránke ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom B. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk.
redaktor
Slovenskí vojaci v zahraničí
Miroslav Minár, moderátor
Na mierových misiách a vo vojenských operáciách slúži mieru vyše 400 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Desiatky z nich sa prednedávnom v rámci pravidelnej rotácie vrátili domov na rodné Slovensko. Oslovili sme niektorých z nich.
redaktor
Slovenskí vojaci v zahraničí
Miroslav Minár, moderátor
Nadrotmajster Judita Chlepková pôsobila v Ríme na veliteľstve misie s názvom IRINI.
Judita Chlepková, vojačka, misia IRINI
Misia IRIN je misia Európskej únie, ktorá v podstate má priestor operácie alebo priestor zodpovednosti v Stredozemnom mori. Avšak naši vojaci po sebe na hlavnom veliteľstve v Ríme, v Irini, ich úlohou je v podstate zber informácií, ktorý prichádza z priestoru operácie z lodí, ktoré sú tam z prispievajúcich krajín.
Miroslav Minár, moderátor
Aká je teraz situácia v Stredozemnom mori, kde teda operujú vojaci?
Judita Chlepková, vojačka, misia IRINI
Vojaci aj napriek tomu, že ohľadom migrácie personálu z afrického kontingentu je až treťoradou úlohou tejto misie, pretože prvoradou je vlastne dodržiavanie zbrojného embarga a druhoradou je v podstate takisto dodržiavanie alebo teda dohľad nad pašovaním pohonných hmôt, tak vo Veľkej väčšine sa, nechcem povedať, že táto misia venuje týmto migrantom, ale je, dotýka sa ich dosť veľa táto tematika a hlavne aj Talianska ako takého, pretože najbližší polostrov alebo ostrov, ktorý sa nachádza v blízkosti líbyjských hraníc, je práve ostrov Lampedusa, tam sa najviac ich vyloďujú.
Miroslav Minár, moderátor
Pochopiteľne, dodržiavanie embarga, to je mimoriadne dôležitá úloha. Darí sa teda napĺňať tieto ciele?
Judita Chlepková, vojačka, misia IRINI
Darí sa napĺňať, pretože okrem toho, že operácia má k dispozícii námorné prvky, má aj k dispozícii aj vzdušné prvky a v podstate takýmto spôsobom monitorujú celý priestor operácií.
Miroslav Minár, moderátor
Ale ešte môžeme povedať teda poslucháčom, že teda aká bola tá vaša pozícia, čo teda konkrétne ste robili a čo vám to prinieslo do vášho profesionálneho života?
Judita Chlepková, vojačka, misia IRINI
Moja pozícia, na ktorej som pôsobila, bola v rámci tzv. JOC-u, Joint Operations Centre, v rámci operačného veliteľstva v Ríme, a tam som pôsobila na pozícii asistent /nezrozumiteľné/. Čiže v podstate ja som všetky tie informácie, ktoré sme prijímali z toho priestoru operácie, zbierala nejakým spôsobom, ukladala do rôznych, do rôznych zložiek, vyrábala z toho rôzne štatistiky a posielalo sa to potom v podstate, samozrejme, priamo hore do Európskej únie. Čo mi dala táto misia, keďže pôsobím na výcvikovej jednotke vojenských misií, určite v prvom rade to, že môžem odovzdávať ľuďom adekvátne informácie z tejto operácie. Čiže z vlastnej skúsenosti môžem povedať, čo ich v tej operácii čaká.
Miroslav Minár, moderátor
Obrovské skúsenosti získala na pozícii šéfky logistiky na misii UNFICYP na Cypre mjr. Mária Polenicová.
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky ?
Pôsobila som na veliteľstve misie UNFICYP v Nikózii a mojou hlavnou úlohou bolo zabezpečenie logistickej podpory celej misie, všetkých troch sektorov, nielen sektoru slovenského, ale aj britského, argentínskeho, všetkých.
Miroslav Minár, moderátor
Pomerne veľa práce.
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
Veľmi veľa práce a hlavne od mája nám v buferzóne pribudli migranti. Čiže ja ako hlavný logista som musela zabezpečiť kompletnú logistickú podporu všetkých migrantských táborov, ktoré sme nám tam postavili. Takže bolo to dosť náročné. Bola to extra práca.
Miroslav Minár, moderátor
Určite užitočná.
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
Áno.
Miroslav Minár, moderátor
Jednoznačne. Čím vás obohatila?
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
Najviac ma obohatila spolupráca s medzinárodnými organizáciami, ako je UNHCR alebo Red Cross, s ktorými sme riešili kompletnú logistickú podporu týchto utečencov. Naučila som sa veľké množstvo informácií, čo sa týka už ubytovania týchto migrantov, vzťahov medzi nimi. Bolo to pre mňa veľké plus.
Miroslav Minár, moderátor
Ako dlho ste boli na Cypre?
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
1 rok na veliteľstve.
Miroslav Minár, moderátor
Stačilo.
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
A tak určite by som aj rada zostala dlhšie, ale tak možno neskôr vyskúšam ešte.
Miroslav Minár, moderátor
Bola podpora doma?
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
Bola som tam so svojou rodinou, so svojou dcérou a sestrou. Takže o to to bolo jednoduchšie.
Miroslav Minár, moderátor
Sú pred vami ďalšie nejaké plány, nejaké predsavzatia?
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
Predsavzatia určite ešte mám na pláne vycestovať do zahraničia. Či už to buď štruktúry, prípadne opäť tento Cyprus, pretože táto funkcia má veľmi bavila, zaujala a napĺňala. Takže budem sa snažiť o opätovné vysielanie do zahraničia.
Miroslav Minár, moderátor
Tak nech sa darí.
Mária Polenicová, vojačka, šéfka logistiky
Ďakujem veľmi pekne.
Miroslav Minár, moderátor
/nezrozumiteľné/ Sarajevo aj Visegrád, to sú miesta, kde majú v Bosne a Hercegovine rozložené svoje hlavné stany naši vojaci. Z pôsobenia v operácii, ktorá má názov Alttea, sa vrátil mjr. Stanislav Andrejko.
mjr. Stanislav Andrejko,
Už samotná definícia tejto operácie hovorí, že sú uši a oči operačného veliteľa. Tzn., kontrolujú dianie v oblasti, monitorujú oblasť, akékoľvek narušenie tej, tej bezpečnostnej situácie v oblasti a podobne.
Miroslav Minár, moderátor
Bosna a Hercegovina, vieme, že teda je to národnostne zmiešané územie, Chorváti, Srbi, moslimovia. V podstate asi tam je potrebná tá neustála súčinnosť aj s miestnymi lídrami, s miestnymi komunitami.
mjr. Stanislav Andrejko,
Možno už len to, že sme tam, stačí na to, aby tá situácia bola kľudná. Tzn. show the presence. Tzn., ukáž svoju prítomnosť v tej oblasti.
Miroslav Minár, moderátor
A je pokojná tá situácia?
mjr. Stanislav Andrejko,
Z môjho pohľadu je relatívne kľudna. Záleží, samozrejme, od oblasti, kde sú strety tých etník a podobné veci, ale ja si myslím, že je relatívne stabilná.
Miroslav Minár, moderátor
Miestni obyvatelia vnímajú, že sú tam Slováci?
mjr. Stanislav Andrejko,
No už sme tam dosť dlho, takže máme vynikajúce meno. Rotujeme už niekoľko rokov na tých istých miestach. Takže pomáhame. Robíme granty a podobné veci. Tzn., ja si myslím, že máme vynikajúce meno, Sarajevo, Foča a vyššie v tých mestách.
Miroslav Minár, moderátor
Pomerne často sa tam vlastne dopravuje aj humanitárna pomoc zo Slovenska.
mjr. Stanislav Andrejko,
Áno, áno, jednotlivé roty organizujú túto humanitárnu pomoc, za čo samozrejme patrí vďaka Slovensku, lebo tá humanitárna pomoc ide zo Slovenska pre organizácie, ktoré ju najviac potrebujú.
Miroslav Minár, moderátor
Vy ste už pomerne skúsený dôstojník. Čo vám teda pôsobenie v Altee v Bosne a Hercegovine dalo?
mjr. Stanislav Andrejko,
No keďže je to moja piata misia, 3× Afganistan, 2× Bosna, a posledné moje misie boli na veliteľských štruktúrach a táto špeciálne, táto misia a táto funkcia je dosť obávaná, pretože musíte zvládať protokol pre najvyšších hodnostárov, hovorím, podal som si ruky s pár prezidentami, ministrami obrany a rôznych iných ministrov, hej, náčelníkov generálneho štábu, rôznych národností ani nespomínam. Takže toto bolo asi najviac také pre mňa, že ten protokol na tak vysokej úrovni, ja neviem, od naukladanie vlajok po jednotlivé, čo máte povedať, kedy máte povedať, kde máte stáť a čo máte robiť, a hlavne všetko v angličtine, samozrejme. Takže bol som pravá ruka veliteľa, za čo som bol samozrejme aj ním odmenený a hovorím, toto je asi najviac, najviac, najviac. Lebo ako náčelník štábu na prápore, na práporoch na Slovensku som sa s týmto nestretol. Klasický nástup a podobne, vojenský dril, hej? Ale toto, toto bol fakt naozaj protokol na najvyššej úrovni.
Miroslav Minár, moderátor
Jaké ciele, predsavzatia pred vami?
mjr. Stanislav Andrejko,
No, už chcem sa zamerať, samozrejme, na svoju kariéru a ešte ostať pár rôčkov v tej armáde a samozrejme odovzdať tieto skúsenosti v maximálnej možnej miere.
Miroslav Minár, moderátor
Toto by vám mohlo pomôcť v kariérnom raste.
mjr. Stanislav Andrejko,
No uvidíme, uvidíme. Viete, že v armáde sa hovorí, že je isté už len to, čo bolo. Aj to sa dá zmeniť v rozkaze úpravou. Takže dúfam, že mi to pomôže, áno.
Miroslav Minár, moderátor
V mnohonárodnej jednotke Severoatlantickej aliancie, ktorá pôsobí na území Lotyšska, sú aj delostrelci z Michaloviec a Rožňavy. Ako dobrú skúsenosť do ďalšej kariéry to oceňuje mjr. Ruman Bulák.
mjr. Ruman Bulák,
Úlohou palebnej batérie na Zuzanách 2 je pomáhať spojeneckým krajinám viesť spoločný výcvik na tie účely, aby sme sa dokázali brániť pred nepriateľom, ktorý momentálne v politickej situácii je východný. Každý výcvik bol iný. Na začiatku sme začali výcvikom, spoločným, bojová príprava vyhlasovania pohotovostných stupňov. Keď sme toto mali zvládnuté, tak sme začali cvičiť jednotlivo s niektorou krajinou a potom v závere tohto výcviku niekedy v období marec sme mali certifikačné cvičenie, môžme to tak nazvať, kde všetky krajiny spoločne cvičili a odrážali útok nepriateľa a potom v závere už boli krátke výcviky na udržanie tejto bojaschopnosti.
Miroslav Minár, moderátor
Slovensko tam má so sebou legendárne Zuzany. Mali možnosť naši partneri aj vidieť proste, že toto je účinný delostrelecký prostriedok.
mjr. Ruman Bulák,
Áno, osobne som pozval hlavných predstaviteľov týchto krajín, ako bolo Albánsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a Kanada, aj ďalšie, na Streľby zo Zuzán, ktoré sme tam mali v rámci vlastného výcviku. Boli veľmi spokojní s týmito Zuzanami, ktoré strieľali. Bola to priama streľba, čiže videli aj efekt cieľovej plochy.
Miroslav Minár, moderátor
Toto bola vaša prvá misia?
mjr. Ruman Bulák,
Bola to už moja druhá misia. Bol som v roku 2012 v Afganistane.
Miroslav Minár, moderátor
Pochopiteľne, Afganistan, Lotyšsko, 2 rozdielne misie, 2 rozdielne svety.
mjr. Ruman Bulák,
Samozrejme, v Afganistane sme nemali možnosť ísť ani na dovolenku počas šiestich mesiacov. Tu sme mohli, samozrejme, to tiež malo nejaké obmedzenia. Áno, kde len 20 % vojakov môže ísť na dovolenku v danom období. 80 % musí byť vždycky v Lotyšsku, preto sme sa museli striedať. V Afganistane sme neopúšťali kemp, pretože bolo to určite nebezpečnejšie.
Miroslav Minár, moderátor
Tá základňa v Adaži, no skúsme ju priblížiť poslucháčom na Plnej poľnej, pretože nemajú predstavu o tom, že vlastne kde to tí naši pôsobia.
mjr. Ruman Bulák,
Tak je to asi 35 alebo 40 km od hlavného mesta Riga, smerom na východ. Nie je to úplne niekde pri hraniciach s Ruskom. Je to niekde v strede Lotyšska. Sú to nejaké také kasárne, trošku väčšieho rozmeru a každým dňom sa tam niečo nové buduje, pretože keď ja som odchádzal, tak z prápornej skupiny sa vznikala brigáda. Čiže nové budovy, nové priestory, bývanie na jedálni atď. Toto všetko sa tam buduje v tomto období. Výcvikový priestor, môžem porovnať s našou Lešťou, je trošku menší, ale ako prápor alebo oddiel je to pre nás vyhovujúci ako pri delostrelcov.
Miroslav Minár, moderátor
A je to trošku severnejšie. Čiže zrejme aj tie podmienky boli také?
mjr. Ruman Bulák,
Samozrejme, zažili sme v januári hneď prvý výcvik spoločný s lotyšskou stranou, ale aj so zahraničnými partnermi a mali sme tam -25 a pocitovo -27. Čiže i naša, nebudem klamať, ale samozrejme aj zahraničná technika nerobila to, čo má. Zamŕzala nafta a proste ľudia neboli na takéto podmienky dostatočne pripravení.
Miroslav Minár, moderátor
Napriek tomu ale teda naďalej tam zostávame. Kto vás striedal? Michalovce, Rožňavu?
mjr. Ruman Bulák,
Keďže túto misiu staviame na polovice Rožňava/Michalovce, teraz ma striedal plukovník Nemeth, ktorý to aj na začiatku v roku 2020 otváral túto misiu delostreleckú a teraz ju aj vlastne ukončuje, pretože od januára roku 2025 tam budú chemické odbornosti.
Miroslav Minár, moderátor
Čiže prápor chemickej a biologickej ochrany z Rožňavy väčšinou?
mjr. Ruman Bulák,
Áno, sú to oni, ale v sile čaty.
Miroslav Minár, moderátor
Slovenská vlajka aj naďalej veje na veliteľstve spojeneckých síl v irackom hlavnom meste Bagdade. Čo tam naši vojaci robia, povie rotmajster Ondrej Hajda.
Ondrej Hajda,
Je to NATO Mission Iraq, ktorá je nebojová misia priamo v Bagdade na základni Union 3, to je NATO základňa. Bol som tam na HQ, to je veliteľstvo misie. Bol som na pozícii staff assistent a analytik na J2-jke, čiže to je spravodajstvo. Tam som pracoval na spravodajských informáciách, na zbieraní spravodajských informácií pre divízie z verejných zdrojov, ktoré sa nakoniec vyhodnocovali, spracovávali a dávali sa advisorom z toho vyýstupy.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, Slovenská vlajka tam naďalej vie v Iraku. Aká je tam situácia momentálne?
Ondrej Hajda,
Je celkom vážna, pretože sú tam veľké problémy v Gaze, Izrael a Palestína a má to veľký dopad na celý Stredný východ, pretože všetky arabské krajiny, ktoré sú susedné, tak buď podporujú jednu alebo druhú stranu. Je s tým veľký problém. Bezpečnostná situácia v Iraku na našu základňu, napriek tomu, že je susediaca s americkou ambasádou, za obdobie, keď som ja tam bol, tak nebol vedený žiadny útok. Bolo to celkom akože v pohode. Bezpečnostné opatrenia na základniach boli zvýšené kvôli útokom na ostatné základne v Iraku, ale situácia v krajine je celkom akože napätá kvôli vzťahu ku Gaze a ku Izraelu.
Miroslav Minár, moderátor
Čím vás obohatila táto misia? Čo vám dala?
Ondrej Hajda,
Tak misia bola veľkým prínosom pre mňa, pretože som doteraz nebol a neslúžil na tak vysokej pozícii a na veliteľstve NATO misie. Takisto veľkým prínosom bola dennodenná komunikácia v angličtine, takisto spolupráca s ostatnými príslušníkmi NATO, výmena skúsenosti, výmena informácií a takisto nejaké spravodajské informácie, vyhodnocovanie, analýzy.
Miroslav Minár, moderátor
Slovensko má svoje zastúpenia aj v operácii v Kuvajte. Hovorí npor. Marek Krištof.
npor. Marek Krištof,
Pôsobil som v operácii CJTF-Operation Inherent Resolve. Je to medzinárodná kombinovaná jednotka, globálna koalícia v misii, ktorá bola zriadená pôvodne na boj proti ISIS alebo DAIF na Blízkom východe, hlavne v oblastiach Irak a Sýrie. Teraz sa misia momentálne zaoberá jednak asistenciou a podporou irackých národných bezpečnostných zložiek. Takisto sa misia zaoberá manažmentom utečeneckej krízy alebo utečeneckých táborov, ktoré vznikli v dôsledku porazenia ISIS v danej oblasti a celkovo budovaniu koaličnej prezencie v danom priestore.
Miroslav Minár, moderátor
Síce teda máte dosah aj na Irak, ale v tom samotnom Kuvajte je to také zaujímavé, že teda aj tam vlastne asi podporujete rozvoj vojenských síl.
npor. Marek Krištof,
Áno, musím pripomenúť, že v Kuvajte je dvojhviezdičkové veliteľstvo tejto misie, hlavná časť štábu, ale samotná misia je orientovaná na Irak a Sýriu. Ale ja som pôsobil v Kuvajte na tom veliteľstve.
Miroslav Minár, moderátor
Kuvajt je zaujímavý aj v týchto dňoch. Aká je tam bezpečnostná situácia momentálne?
npor. Marek Krištof,
Počas môjho pôsobenia v Kuvajte bola bezpečnostná situácia, samozrejme, poznačená tým, čo sa deje na Blízkom východe. Musím povedať, že bezpečnostná situácia v Kuvajte nie je na tom až tak zle ako v Iraku. Je to stále relatívne bezpečná krajina Kuvajt ako taký a, samozrejme, opatrenia na ochranu síl v základni Camp Arifjan boli zvýšené, ale našťastie priamy útok na túto základňu vedený nebol.
Miroslav Minár, moderátor
Čím už obohatilo pôsobenie v Kuvajte?
npor. Marek Krištof,
Pôsobenie v Kuvajte ma obohatilo najmä tým, že som pracoval na naozaj operačnom veliteľstve a pôsobil som tam ako vedúci starší dôstojník, analytik informačného prostredia pre odbor strategickej komunikácie. Tzn., že som jednoducho analyzoval informačný priestor pre potreby veliteľov operácie, teda pripravoval brífy na zvyšovanie operačného povedomia hlavných funkcionárov misie a takisto štábu, aby teda mohli plánovať a koordinovať operácie v súlade s nejakým povedomím, čo všetko sa v tom informačnom priestore a teda, aby veliteľ a jeho zástupcovia a náčelníci jednotlivých odborov vedeli, že keď idú na nejaké stretnutie, že čo sa stalo, čo sa deje, aby boli vždy v obraze a potom tiež monitorovali pôsobenie vlastných síl v informačnom priestore. Teda ako veľmi vieme merať pôsobenie tej kampane, ako veľmi sa zvyšujú tie obranné spôsobilosti tých irackých bezpečnostných služieb, ako sa zlepšuje situácia s tými utečencami, ako sa zlepšuje situácia v tých utečeneckých kempoch. Mňa to veľmi obohatilo. Bola to často náročná práca, dve hodiny za počítačom hlavne, a pre mňa výborná skúsenosť. Zároveň to bola moja prvá misia. Takže môžem iba pozitíva. Dúfam, že verím, že ma to obohatilo v rámci budúcej kariéry.
Miroslav Minár, moderátor
Všetkým našim mierotvorcom ďakujeme za vzorné plnenie úloh v zahraničí a dôstojnú reprezentáciu Slovenska vo svete. Pridať sa môžete aj vy, ktorí rozmýšľate o svojej budúcej kariére. Navštívte preto regrutačné strediská alebo miesta prvého kontaktu, kde vám povedia, ako na to.
redaktor
Plná poľná chváli
Miroslav Minár, moderátor
A pred záverom relácie tu máme ešte 2 pochvaly pre čerstvých vicemajstrov sveta z nášho vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica na.S vetovom šampionáte v kategórii do 21 rokov v karate sa ním stal Roman Hrčka. Rovnako druhé miesto si na armádnych majstrovstvách sveta v džude vybojoval Benjamín Maťašeje. Obom mladým reprezentantom blahoželáme a veríme, že sa s nimi stretneme v Banskej Bystrici už v utorok, kedy sa tu uskutoční slávnostné vyhlásenie výsledkov Najlepší armádny športovec roka 2024.
redaktor
Plná poľná.
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
