- Dátum: 23.08.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 37.6 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 23.08.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.,
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- náučný partizánsky chodník napíše svoju 36 kapitolu. Príďte si do Zlatna a Skýcova uctiť hrdinstvo partizánov.
- Odpor voči fašistom gradoval na východe našej vlasti už 2 mesiace pred vypuknutím povstania.
- Nielen fašisti, ale najmä ich domáci prisluhovači asistovali pri plienení povstaleckých obcí a zabíjaní nevinných ľudí.
- V seriáli k osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania Pavol Vitko pozná príbeh kanadského pilota.
- Listovať budeme v rezortnom časopise Obrana.
- Pochválime tím Ozbrojených síl Slovenskej republiky za úspech v štafetovom behu od Tatier k Dunaju
- a pozveme vás aj na oslavy Slovenského národného povstania na Strečne.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Zárubežnyj, Plameň, Národný pomstiteľ, ale aj Nitrianska partizánska brigáda, tieto bojové zoskupenia pôsobili v Tribečských horách od septembra 1944 do marca 1945. 1 600 statočných mužov a žien malo pod kontrolou rozsiahle slobodné územie. Mnohí hrdinovia v bojoch proti fašizmu zahynuli a práve na ich pamiatku sa už zajtra náučným partizánskym chodníkom vydajú stovky turistov. V tribečských horách pôsobil aj čestný predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov gen. por. Ján Husák, ktorý náučný partizánsky chodník v roku 1988 založil. Svoju bojovú púť v Slovenskom národnom povstaní, začal v bojoch pri Telgárte.
Ján Husák, čestný predseda SZPB
Keď som prišiel na západné Slovensko, tak som čakal na spojku Necka Placharova, Bulhara, ktorý nás zoznámil, že v Zlatnom je partizánsky oddiel. Prešli sme potom po Vianociach 1. januára cez rieku Nitru, ale most v jednej dedinke, kde Nemci strážili tento most, ale vystriedávali sa na strážnici, nie na moste. Čiže sme prešli spokojne a dostali sme sa do Zlatna.
Miroslav Minár, moderátor
Partizáni v Tribečských horách uskutočnili niekoľko vydarených akcií a ešte dlho po potlačení povstania odolávali nemeckej presile. Nemci sa za to kruto pomstili obyvateľom Skýcova, keď v januári 1945 obec vypálili. Ján Husák sa po prechode frontu prihlásil k vojenskému útvaru v Leviciach, čakala ho bohatá vojenská kariéra a neskôr aj funkcia predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Do Skýcova sa ale vrátil.
Ján Husák, čestný predseda SZPB
Tak ja keď som došiel na Skrýcov, mojou prvou úlohou bolo založiť náučný partizánsky chodník. Prvý ročník bol malý, ale pekný a ďalšie ročníky postupne narastali od prvého až do dvadsiateho štvrtého, kde sa zvyšovala účasť pochodu náučným partizánskym chodníkom od 120 do 380 ľudí.
Miroslav Minár, moderátor
Generálporučík Ján Husák v apríli oslávil krásne životné jubileum 90 rokov. Jubileum oslavuje aj jeho náučný partizánsky chodník.
Ján Husák, čestný predseda SZPB
Bol by som rád, aby mládež nikdy nezabudla na partizánov, na tento chodník, aby si ho pripomínala svojím pochodom. Želáme im šťastnú cestu každý rok. 16 tých pochodov som sám absolvoval, ďalšie už nemôžem, ale zúčastňujem sa každý rok toho pochodu aj v Skýcove, aj v Zlatne.
Miroslav Minár, moderátor
Podľa starostu povstaleckého Skýcova Tomáša Kolembusa organizátori aj tento rok očakávajú bohatú účasť. Ako po iné roky, aj teraz by mal 12-kilometrovú trať absolvovať Peter Pellegrini. Pravda dnes už vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky. Zraz účastníkov pochodu je o ôsmej ráno pri pamätníku obetiam na druhej svetovej vojny v obci Zlatno. Po pietnej spomienke čaká turistov na trase niekoľko zastavení, napríklad pri bunkroch, v sklade zbraní alebo pri studničke Jelšovka.
xx
Slovensko sa spod nanútenej nemeckej nadvlády, ktorá trvala od marca 1939 vznikom samostatného fašistického štátu, dostávalo len veľmi ťažko. Režim prezidenta Jozefa Tisa, ktorý podporovali ozbrojené zložky Hlinkovej gardy, tvrdo zasiahol proti akýmkoľvek prejavom odporu. Vlastencov, ktorí túžili po slobode, však pribúdalo čoraz viac a aj preto už dávno pred vypuknutím celonárodného povstania sa na východe našej vlasti začali formovať prvé skupiny. O tom, čím to bolo vyvolané, nám viac povedal bývalý riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislav Mičev.
Stanislav Mičev, historik, bývalý riaditeľ Múzea SNP
Že niektorí ľudia sa dostali do bezvýchodiskovej situácie, to znamená, že buď to boli rasovo prenasledovaní v roku 1942, nezostávalo im nič iné, len buď sa dať naložiť do transportov alebo ísť do hôr a skúsiť ozbrojený odpor. No a takto aj vznikali prvé partizánske skupiny. Väčšinou to boli ľudia, ktorí buď politicky alebo rasovo boli prenasledovaní a v podstate toto bolo pre nich jediné východisko, ako sa určitým spôsobom zachrániť.
Miroslav Minár, moderátor
Asi najznámejšou partizánskou skupinou na východe Slovenska bola skupina Čapajev.
Stanislav Mičev, historik, bývalý riaditeľ Múzea SNP
To určite. Vieme, že sa tam hlavne okolo armádneho dôstojníka Kukorelliho začala formovať veľmi silná partizánska skupina, ktorá sa začala formovať v roku 1943. Postupne narastala aj s tým, že pribudlo niekoľko utečencov z bývalej sovietskej armády, ktorí ušli zo zajateckých táborov, popridávali sa miestni občania, prerástla táto pôvodne partizánsky oddiel až do partizánskej brigády, do veľkého zväzku.
Miroslav Minár, moderátor
Ten odpor obyvateľstva na východe Slovenska bol vskutku masívny.
Stanislav Mičev, historik, bývalý riaditeľ Múzea SNP
Bolo to tak, Čapajav nachádzal oporu samozrejme u miestneho obyvateľstva, lebo bez podpory hlavne podhorskej obcí by táto činnosť nebola možná. A evidentne spôsoboval fašistom veľké problémy, hlavne pri cestných komunikáciách, železničných komunikáciách a často sa stávali aj prepady jednotlivých posádok.
Miroslav Minár, moderátor
Samozrejme, tak ako na celom území Slovenska, tak aj tu na východe. Po potlačení povstania sa fašisti kruto pomstili slovenskému národu za odpor.
Stanislav Mičev, historik, bývalý riaditeľ Múzea SNP
Hlavne to súviselo s tým, že keď sa blížil front, tak Partizánska brigáda Čapajev sa presúvala, aby teda mohla prejsť front, no a Nemci si čistili svoj tyl a čistili ho takým spôsobom, že vypaľovali jednu osadu a obec za druhou. A tam, kde mali podozrenie na spoluprácu s partizánmi, tak používali aj tie najkrutejšie spôsoby, to znamená strieľanie priamo na mieste. Asi najznámejšia aj tragédia v Tokajíku 19. novembra, kde zavraždili 32 mužov, dvaja prežili. V podstate všetkých mužov z obce zabili a obec vypálili. Takto dopadlo niekoľko desiatok obcí na východnom Slovensku. Keď jeden deň nemecká jednotka prišla, vysťahovala všetko obyvateľstvo, tých, ktorí nevládali, jednoducho na mieste zastrelili alebo upálili v domoch, o jeden-dva dni sa vrátili a potom celú obec vypálili, zrovnali so zemou.
Miroslav Minár, moderátor
Známe sú aj fakty, že na území, ktoré bolo obsadené hortyovským Maďarskom, tiež pôsobili skupiny, ktoré sa tiež kruto pomstili vlastne obyvateľom Slovenska, dá sa tak povedať.
Stanislav Mičev, historik, bývalý riaditeľ Múzea SNP
No presne, na obsadených územiach veľmi známe sú vraždenia v ťahanovskom tuneli pri Košiciach, ale aj na ďalších miestach v okolí Rožňavy je niekoľko známych masových hrobov, kde milášovci (?) takýmto spôsobom si vybavovali účty s miestnym obyvateľstvom.
xx
Miroslav Minár, moderátor
Do celonárodného povstania sa na Slovensku v auguste 1944 zapojilo mnoho dôstojníkov vtedajšej armády, iba málokto vie, že napríklad podplukovník František Urban, vysoký dôstojník pôsobiaci vo východoslovenskej armáde, bol jeden z tých, ktorý ešte v roku 1943 vypracoval vojenský plán povstania. Zaznamenal to vo svojich zápiskoch, rovnako ako aj celú svoju vojenskú kariéru, vrátane núteného pobytu v sovietskych väzniciach a v pracovných táboroch v rokoch 1944 až1951. Veril, že ak raz padne totalitný režim, uvidia tieto zápisky svetlo sveta. Stalo sa. Autorom publikácie s názvom František Urban, môj osud, dlhá cesta domov, bol Ján Begala a my sme sa ho opýtali, čo jeho najviac na životnom príbehu tohto zabudnutého podplukovníka zaujalo.
Ján Bagala, autor publikácie
To jadro toho jeho príbehu, za ktoré môžeme považovať to jeho zajatie, do ktorého sa dostal na pôde bývalého Sovietskeho zväzu. Pobyt vo väzniciach a v pracovných táboroch. To je tá jeho osobná kalvária, ako on ju nazval. Je tam vykreslený jednak obraz doby, v ktorej sám autor ako dôstojník žil, pôsobil, pracoval a myslím si, že tam je ale vykreslený aj on sám, hoci keď to písal, ani si možno neuvedomoval, že bude sa dať prečítať, akým bol človekom, patril práve k takým vzorovým dôstojníkom vychovaným v tom masarykovskom duchu, zásadovým, rýdzim človekom a svojich zásad sa vlastne držal od začiatku až do konca.
Miroslav Minár, moderátor
Historik Peter Švanda, vy ste aj pri promócii tejto publikácie povedali, že môže táto publikácia tak čiastočne poodhaliť bielej miesta v slovenskej histórii, v čom napríklad.
Peter Švanda, historik
Napr. To, že máloktorý, povedzme, že bežný študent histórie vie, že práve František Urban už na začiatku roku 1943 bol vlastne prvým autorom akéhosi plánu povstania na Slovensku, ozbrojené povstania, ktorý vlastne spracoval pre potreby alebo pre zámysel práve tej skupiny doktora Vavro Šrobára, ktorej teda vlastne bol zapojený spoločne aj s podplukovníkom, doktorom Mikulášom Ferienčíkom.
Miroslav Minár, moderátor
Má niekoľko odkazov táto publikácia pre historikov, ale aj laickú verejnosť. Ktoré by ste možnože vy tak asi najviac vystihli, aby ten čitateľ si našiel cestu k tejto knihe, aby tú knihu zobral do ruky?
Peter Švanda, historik
No určite je to samotná osobnosť Františka Urbana. On ako dôstojník od začiatku vlastne ako absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach vychovaný v duchu ideálu Masaryka a Štefánika v prvej republiky, ktoré vlastne si priniesol aj do toho obdobia pôsobenia slovenskej armáde od roku 1939. Nakoniec sa ukazuje aj to, že veľká časť dôstojníkov slovenskej armády práve v tomto období, ktoré niektorí historici označujú, že mali akési fašistické zmýšľanie alebo že to bol fašistický štát a podobne, tí dôstojníci to povedomie toho, tých československých dôstojníkov mali sami, boli medzi nimi karieristi, boľševisti, boli oddaní teda tomu režimu alebo povedzme, že to iba predstierali a tak ďalej. Ale z veľkej časti boli to práve dôstojníci, ktorí mali túto československú výchovu a ktorí sa vlastne k tej československej republike práve Slovenským národným povstaním prihlásili, svojou účasťou, aktívnou účasťou.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mog.gov.sk.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Do ozbrojeného povstania vstupovali pred 80 rokmi mnohí mladí ľudia. Patril k nim aj Milan Kašiak, ktorý pôsobil v Kunerade a neskôr na Martinských holiach.
Milan Kašiak, účastník SNP
V Žiline do gymnázia som chodil akurát do kvarty a povstanie ma zastihlo koncom roku 44 v septembri, keď som prešiel dobrovoľne do druhej Štefánikovej brigády, ktorá mala štáb na kunerádskom kaštieli.
Miroslav Minár, moderátor
Boli ste pomerne mladý a čo vás hnalo k tomu, že ste sa pustili do ozbrojeného povstania?
Milan Kašiak, účastník SNP
Vždy som inklinoval skôr k takým dobrodružným príhodám. Otec bol rezbár, matka textilná robotníčka, takže aj ten sociálny pôvod napokon prispel k tomu, že ja som dobrovoľne sa hlásil do povstania. Boli sme 3 deti, 2 sestry a ja.
Miroslav Minár, moderátor
Koľko ste mali rokov?
Milan Kašiak, účastník SNP
Mal som 16 rokov v tom čase. V Kunerade ma zaradili, najprv nevedeli, čo so mnou, bol tam nejaký doktor Koršč, musel som prejsť cez lekársku prehliadku, a potom ma zaradili do strážneho oddielu, ktorého veliteľom bol Sedláček, ktorého neskôr popravili v parku v Žiline.
Miroslav Minár, moderátor
Ako ste vlastne obhájili to svoje rozhodnutie, že ste sa pridali k povstalcom. Čo na to hovorili rodičia?
Milan Kašiak, účastník SNP
Rodičia o tom ani nevedeli. Ja som to robil skôr ilegálne a bol som v tom Kunerade až do jeho vypálenia, do prepadnutia, kedy už sme ustupovali na Martinské hole. Keď nás prepadli, ja som si ľahol za koňa na lúke, na chrbte som mal ruksak a ten som mal trojmo prestrelený. Ja som sa čudoval, čo len smrdí vodka. Ja som tam mal v tej fľaši vodku a tá sa vyliala do toho ruksaku.
Miroslav Minár, moderátor
Určite aj dnes si spomínate na svojich spolubojovníkov, spomínate si na to obdobie. Stálo to za to?
Milan Kašiak, účastník SNP
Tak ja si myslím, že sú chvíle, kedy človek nemá veľa času na uvažovanie, kedy ide za svojím rozhodnutím alebo svojím presvedčením a dlho nemá času na uvažovanie. Ani ja som vtedy nejak seriózne, by povedal, nezvažoval, čo potom, ako potom neuvažoval nad všetkými alternatívami, čo keď ma zajmú? Veď to oni nezvykli takto, že dávali do basy, oni nemali veľa času a ani priestorov, tak oni sa s tým vysporiadali krátkou cestou, takže ja som sa čudoval, že vôbec som prežil. Určitá česť je to a určité sebavedomie človeka, že v tom čase, keď to bolo veľmi potrebné, keď z týchto malých potôčikov sa rodila, riava, tak že v tom čase som aj ja prispel, čiže som nestál bokom.
Miroslav Minár, moderátor
Vyše 100 vypálených obcí, stovky zničených domov a hospodárskych usadlostí, aj to bol výsledok fašistického besnenia už takmer na sklonku druhej svetovej vojny. Mala to byť pomsta Slovákom za to, že si dovolili postaviť sa na ozbrojený odpor. Nezmyselnosť krutého vyčíňania fašistov a ich slovenských prisluhovačov bola o to tragickejšia, že za sebou nechávali aj stovky nevinných obetí, starcov, ženy a deti. 21. januára 1945 sa streľba ozývala aj v obciach Kľak a Ostrý Grúň. Jednotka Edelweiss, ktorej velil kpt. Ladislav Nižňanský a jej fašistickí kumpáni si svoju zlosť vyvŕšili najmä na tie najzraniteľnejšie obete, teda deti. Z celkového počtu 146 popravených osôb bolo totiž až 38 detí. Akoby zázrakom masaker v Ostrom Grúni prežila vtedy iba desaťročná Anna Nováková.
Anna Nováková, obyvateľka Ostrého Grúňa
To sa zabudnúť nedá, lebo to bola strašná nedeľa tragická. Ja som bola ako najmladšia z rodiny. Tu nás zahnali jej do domu do debnára, tam sme čakali. No a potom už keď prišli Nemci, tak už začali strieľať. Ostala som sama zo 6-člennej rodiny, ostali mi tam rodičia, dve sestry.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Príbehy známych aj menej známych hrdinov. Rok čo rok ožívajú práve pri príležitosti Slovenského národného povstania. Do jeho diania vstúpil aj sedemnásťročný Janko Segíň z Kostolian pod Tríbečom. V horách neďaleko od dediny havarovalo americké lietadlo, ktoré sa vracalo z bojovej misie. Janko so svojim kamarátom sa vybrali na miesto havárie. Možno najskôr, len tak zo zvedavosti. Neskôr však Američanom, ako sa ukázalo, zachránili životy. Viac o príbehu mladého Janka povedal bývalý starosta obce Ivan Hok.
Ivan Hok, bývalý starosta obce Kostoľany pod Tríbečom
Môj svokor bol vlastne bratom Janka Segíňa, ktorý s priateľom doviezli dvoch letcov z tejto posádky k nim do domu a následne ich odviezli k partizánom na Zlatno, kde jeho priateľ zostal a napriek tomu, že ho prehovárali, vrátil sa domov, nakoľko svokor, jeho brat bol v tom čase v koncentračnom tábore a matka bola v tej dobe sama na hospodárstvo, tak sa vrátil, žiaľbohu, doplatil na toto svojím vlastne životom mladým.
Miroslav Minár, moderátor
K tomu, že ho nakoniec príslušníci Hlinkovej gardy na ceste vypátrali, pomohli tak trochu aj miestni občania.
Ivan Hok, bývalý starosta obce Kostoľany pod Tríbečom
Traduje sa to. Ja nechcem tomu nič hovoriť, hoci môj svokor mi o týchto veciach rozprával dopodrobna. Janko mal vtedy len 17 rokov, bol to úžasne nadaný žiak, ovládal perfektne okrem iného aj nemčinu. Tragédiou v tragédii je to, že vlastne nepadol rukou cudzou, teda nemeckou, ale padol rukou vlastne Slováka, občana Nitry, gardistu, prinútil ho kľaknúť si a napriek tomu, že ho prosil, aby ho nechal žiť, tak tento ho dávkou zo samopalu 15 ranami do hrude zastrelil.
Miroslav Minár, moderátor
Pamiatku nielen Janka Segíňa, ale aj ďalších smelých a odvážnych ľudí si tu v Kostoľanoch pod Tríbečom pripomínate pri pamätníku, ktorý je v strede obce a v minulosti tú pomoc, ktorú poskytol Janko Segíň, ale aj ďalší kamaráti jeho americkým pilotom si ocenili aj samotní Američania.
Ivan Hok, bývalý starosta obce Kostoľany pod Tríbečom
Na pamiatku Jankovu bola osadená aj na jeho rodnom dome, dnes síce už je obývaný inými obyvateľmi, sú tam chalupári, ale starajú sa o túto tabuľu a táto tabuľa je dodnes osadená na tomto dome a pripomína túto udalosť. A práve pri tejto tabuli sme pamiatku Janka Segíňa si uctievali aj s príslušníkmi armády Spojených štátov amerických.
Miroslav Minár, moderátor
Isté pozostatky lietadla, ktoré padlo tu v Tribečských horách, majú svoje miesto v múzeu v Oponiciach. Pán Králik, ktorý je veľmi aktívny v Oponiciach, sa stará o pamiatku týchto udalostí a je tam aj tesná spomienka na vášho Janka Segíňa.
Ivan Hok, bývalý starosta obce Kostoľany pod Tríbečom
Bol som veľmi milo prekvapený, keď som sa pred niekoľkými rokmi zúčastnil na otvorení aj s manželkou, kde nás pán Králik, aj so svojimi priateľmi, ktorí skutočne vynikajúcu prácu za sebou zanechávajú, venujú sa týmto padlým lietadlám, ktoré vlastne padli v tejto oblasti, či už sú to americké alebo sovietske, a bol som veľmi milo prekvapený, že zaradili tam aj pamiatku na Janka Segíňa, ktorej venovali celú jednu výstavnú plochu, kde boli fotografie, dobové fotografie, a Jankova fotografia jeho rodiny a zároveň aj s celým týmto príbehom, ktorý sa odohral v tom roku 1944, kedy bol 16. septembra Janko zastrelený.
redaktor
Boli pri tom
Miroslav Minár, moderátor
Dnes má pre vás šéfredaktor rezortného časopisu obrana Pavol Vitko pripravený portrét ďalšieho zahraničného účastníka Slovenského národného povstania.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Stuart Newton May, ktorý sa narodil v Kanade, mal cez vojnu priznaných 5 zostrelov nemeckých rakiet V-1. No 17. októbra 1944 zostrelil jeho a to nad Slovenskom. Odštartoval ako pilot ľahkého bombardéra Mosquito 16. októbra 1944 z britskej základne Houston. Po medzipristátí vo Francúzsku pokračovala dvojica lietadiel nad piešťanské letisko. Tamojší letci vojnového Slovenského štátu sa síce pridali k Slovenskému národnému povstaniu, letisko však vzápätí obsadili nacisti. Kanaďania ho chceli poškodiť, vrátane lietadiel Luftwaffe. Moment prekvapenia však nevyšiel. Privítala ich streľba protilietadlavého delostrelectva. Na zostreleného Stuarta Maya a jeho navigátora Jacka D. Ritcha v húštine pri Váhu natrafili malí pastieri, malé deti. Tí ich dopravili do dediny. Napriek hrozbe trestov im dedinčania z Modrovky pomohli. Po piatich dňoch ich prevzali partizáni. Kanaďanov čakal ťažký pobyt v horách. Po skoro polroku obaja prekročili frontovú líniu pri Lučenci. Spolu s partizánmi sa prebojovali do Solnoku. Stuart May aj so zápalom pľúc. Poďakovať sa na Slovensko prišiel v roku 2004.
redaktor
Listujeme v Obrane.
Miroslav Minár, moderátor
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače, teraz povie, čo nájdete v Obrane, ak sa k vám dostane napríklad počas osláv Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače MO SR
Augustové vydanie rezortného mesačníka Obrana sme venovali osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania a jeho priamym účastníkom. Vydanie uvádza príhovor podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka. Veľké interview s prezidentom Slovenskej republiky a hlavným veliteľom slovenských ozbrojených síl Petrom Pellegrinim nájdete pod názvom Odkaz hrdinstva je základom pri budovaní nášho národného povedomia. Svoje hodnotenie povstania dnešných dní i mladých ľudí vo veľkej ankete formulovalo 6 pamätníkov priamych účastníkov povstania. Na ďalších stranách sa sviatočná Obrana venuje téme starostlivosti rezortu o vojnových veteránov. A nájdete tam aj vyhlásenie výsledkov a víťazné práce stredoškolskej súťaže hrdinovia odboja. 6 strán rubriky Téma ponúka pod titulkom národ povstal chronologický prehľad Slovenského národného povstania slovom i obrazom. Rezortní historici píšu o vypuknutí, priebehu zbraniach a taktike povstania, o povstaleckých pancierových vlakoch a ďalšej technike povstalcov. V Obrane číslo 8 sa tiež dočítate o vzniku, histórii a súčasnosti Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, o jeho práci s exponátmi, s verejnosťou, o úspešnom projekte otvoreného depozitára, aj o historických objavoch na území dnešného centra výcviku Lešť. V augustovej Obrane nájdete aj informácie a zaujímavosti o cenných exponátoch Banskobystrického múzea, vojenskej blúze a plášti veliteľa povstaleckých vojsk gen. Rudolfa Viesta. Nechýbajú zasvätené texty o aktívnej účasti slovenských športovcov a umelcov v Slovenskom národnom povstaní. No a popritom nezabúdame ani na aktuálne udalosti, ako je nedávny prílet prvých dvoch bojových lietadiel F-16 na Slovensko, summit Severoatlantickej aliancie vo Washingtone, alebo ďalší rast našej vojenskej polície. Sviatočné vydanie rezortného mesačníka Obrana nájdete v areáli slávnosti na počesť osemdesiateho výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, vo vojenských útvaroch a regrutačných strediskách, posádkových kluboch, vojenských múzeách, v knižniciach, na stredných i vysokých školách a v digitálnej podobe aj na internetových stránkach slovenského Ministerstva obrany.
redaktor
Plná poľná - chváli
Miroslav Minár, moderátor
Beh od Tatier k Dunaju 2024, najväčší štafetový beh na Slovensku sa konal v dňoch 17. až 18. augusta. Viac než dvesto 12-členných tímov z celého Slovenska absolvovalo z Jasnej až po Tyršovo nábrežie v Bratislave trať dlhú 346 km. Rezort obrany reprezentovali tri družstvá: tím Ministerstva obrany, tím Ozbrojených síl a tím Akadémie gen. Milana Rastislava Štefánika, no a najlepšie sa umiestnil tím Ozbrojených síl, ktorý trať zdolal za 23 hodín jednu minútu a 57 sekúnd, čím obsadil druhé miesto. Blahoželáme.
redaktor
Čo je pred nami?
Miroslav Minár, moderátor
Príďte si uctiť aj pamiatku francúzskych partizánov, ktorá bude 30. augusta. Program spomienkového stretnutia na vrchu Zvonica pri Strečne sa začne o jedenástej hodine. Spestrením bude vojenský výsadok, ako aj ukážka výstroja a výzbroja piateho pluku špeciálneho určenia zo Žiliny.
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
