- Dátum: 23.02.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 27.16 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 23.02.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátorAko každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Tisíce odvážnych mužov a žien v Slovenskom národnom povstaní, ďalší v bojoch na východnom a západnom fronte druhej svetovej vojny dokazovali, že Slováci nie sú zbabelým národom a dokážu sa postaviť proti zlu a byť neochvejným ochrancom mieru a pokoja vo svete. Majú priznaný štatút vojnového veterána. Rovnako ako aj vyše 9 000 súčasných vojakov a vojačiek, ktorí mieru slúžili a stále slúžia na zahraničných mierových misiách či vo vojenských operáciách. Zoznámime vás so životnými osudmi niektorých z nich.
- Karol Kuna, mal 16 rokov, keď sa zapojil do protifašistického odboja. Nebál som sa, zdôveril sa Plnej poľnej.
- Splatil svoj dlh svojim spolubojovníkom, brigádny gen. Ján Iľanovský pri odhalení sochy Československého vojaka na Dukle.
- V zahraničí neochvejný bojovník proti fašizmu, doma označený za nespoľahlivého gen. Antonovi Petrákovi ďakujeme za to, že jeho životnú púť a hrdinstvo tisícov slovenských vojakov na západnom fronte bude naveky pripomínať pamätník na Šafárikov námestí v Bratislave.
- Desiatnik v zálohe Martin Horňák spolu s ďalšími slovenskými vojakmi symbolicky zdvihli bojovú zástavu svojich predkov a v zostave československej protichemickej jednotky odišli do Perzského zálivu postaviť sa proti zlu.
- Nerobil som nič mimoriadne, iba chránil životy svojich kamarátov a spolubojovníkov, hovorí hrdina z Iraku a Afganistanu, dvojnásobný držiteľ prezidentskej medaily za statočnosť, nadrotmajster Miroslav Staník.
- Ocenil ich Kongres Spojených štátov amerických. Aj nadrotmajster Michal Mieres sa stal Hrdinom bojiska, keď Slováci v Afganistane odhalili nástražný výbušný systém, ktorý na najväčšej vojenskej základni mohol spôsobiť katastrofu.
- V seriáli k 80. výročiu Slovenského národného povstania vám Pavol Vitko predstaví príbeh povstalca z Ukrajiny, Iľju Daniloviča Dibrovu.
- A zavítame aj do Trebišova, kde dnes vyvrcholil výcvik aktívnych záloh.
Redaktor ,
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, moderátor
Sú vojnovými veteránmi. Pred vyše 80 rokmi sa nebáli postaviť zlu, lebo neboli zbabelí. Príslušným zákonom je upravený ich štatút. Pridali sa k legende ku generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Preukaz s číslom 1 totiž patrí práve jemu. A platí to aj pre tých novodobých vojnových veteránov. V zahraničných misiách a operáciách ich pôsobilo už takmer 20 000. Poďme sa im spoločne poďakovať za to, čo pre nás a našu vlasť vykonali. Karol Kuna mal 16 rokov, keď sa zapojil do protifašistického odboja. Nebál som sa, zdôveril sa Plnej poľnej.
xxx
Karol KUNA, vojnový veterán
No ja do odboja som sa zapojil vlastne ako malý chlapec, pretože rodičia boli ilegálni pracovníci a mňa zapájali do tejto činnosti veľmi skoro. Ako mladého chlapca som robil takého poslíčka medzi tými ilegálnymi pracovníkmi, že som odnášal odkazy, daké časopisy, noviny a podobne. No neskoršie táto spolupráca potom prešla do takej činnosti, už keď začali prichádzať sovietski vojaci, utečenci z táborov. Tak celý rad sa ich u nás skrýval. Na Liptove to bolo. Oni prechádzali väčšinou z Oravy cez Kvačiansku dolinu do Kvačian a tam bol taký jeden známy ako tiež ilegálny pracovník, no a ten ich posielal k nám a my sme ich zase posielali ďalej, pretože nemohli sa zdržovať tu dlhšie, pretože sa chceli dostať bližšie k frontu.
Miroslav Minár, moderátor
Boli ste mladým chlapcom. Nebáli ste sa vtedy?
Karol KUNA, vojnový veterán
No nebál som sa. Som nikdy nepodliehal nejakým depresiám alebo dajakému strachu, to bolo tak, on prišiel. U nás prespali dva, tri dni alebo koľko, kým mama ich opral a očistila. Najzložitejší problém bol s obutím týchto ľudí, pretože samozrejme väčšinou mali roztrhané aj šatstvo, ale aj topánky. Šťastie bolo, že v Mikuláši existovali fabriky kožiarske a boli tam robotníci, ktorí dostávali ako deputát, pretože topánky boli na prídel. My sme určitým spôsobom vymieňali za potraviny, teda to, čo sa urodilo, také zemiaky a tak tuto kožu a bol tam jeden obuvník, ktorý potom opravoval tie boty alebo dokonca aj spravoval.
Miroslav Minár, moderátor
Kde vás zastihol koniec vojny?
Karol KUNA, vojnový veterán
3. marca 1945 pri susednej obci Bobrovec, Jalovec, vlastne rodnej obci. Ja som prišiel, akurát vtedy bola taká výmena maďarských a nemeckých vojakov a my sme chceli prejsť, ale už sme neprešli ešte s jedným, ten bol ranený a tak sme potom už stvrdli. Potom som sa ešte skrýval jeden mesiac do prechodu fronty.
Redaktor ,
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár, moderátor
Vojaci v druhej svetovej vojne bojovali na viacerých frontoch, najviac však na východnom, v legendárnom 1. Československom armádnom zbore generála Ludvíka Slobodu. Splatil svoj dlh svojim spolubojovníkom, brigádny generál Ján Iľanovský pri odhalení sochy Československého vojaka na Dukle. Ján Iľanovský do slovenskej armády bol odvolený 1. októbra 1942. Dostal sa na Kaukaz, kde ako mnohí vojaci, aj on prebehol k Červenej armáde. Pri Melitopoli bol zranený a asi to sa mu stalo osudným. V tamojšej nemocnici sa totiž dozvedel, že v Jechremove sa formuje československá jednotka. Oznámil mu to osobne Marek Čulen.
Ján Iľanovský, brigádny generál
Za 14 dní pobytu prišiel a hovorí, je možnosť cez štyri dni prechodiť k Červenej armáde, tak potom sme sa dohovorili a hovorili sme, no ak je to možné, tak nebudeme ani deň tuná. No a s touto armádou som potom žil u 1. Československého armádneho zboru, robil som najprv ako parašutistický kurz. 5 zoskokov, to bola prvá trieda, no a potom u protitankového oddielu, hej, to bol môj kmeňový útvar, ale potom ma preložili, lebo tam boli kanóny 122, mínomety a protitankové oddiely, tie sa spúšťali padákmi 324 štvorcových metrov to bolo. To som vtedy veľmi vážil a pochopil, že ako sme mohli vycvičiť 4 000 vojakov? Veď to boli chlapci od sústruhu, od poľnohospodárstva. no a to bolo niečo úžasné.
Miroslav Minár, moderátor
Keď sa v armádnom zbore dozvedeli, že na Slovensku vypuklo povstanie, všetci chceli byť čím skôr doma. Nestalo sa tak hneď. Paralyzantná brigáda bola nasadená do bojov v karpatsko-duklianskej operácii. V Poľsku bol Ján Iľanovský zranený. Po doliečení pôsobil nakrátko v partizánskej brigáde veliteľa Jagorova a po oslobodení Liptovského Mikuláša sa opäť hlásil u armádneho zboru. V mene všetkých žijúcich veteránov karpatsko-duklianskej operácie splatil brigádny gen. Ján Iľanovský dlh voči svojim spolubojovníkom, ktorý v operácii zahynuli. Odhalil na Dukle sochu Československého vojaka. Bol to pre neho výnimočný deň.
Ján Iľanovský, brigádny generál
No tak ja som poprosil deti, lebo som týždeň po zápale pľúc a podhrudnice. Hovorím, čo poviete na to, keď som sa prihlásil na Duklu? Splnil sa mi môj syn. Ja som nikdy nepovedal nie. Nesnažil som sa obabrať, oklamať veliteľa, povedal som pravdu, i keď to bolo tvrdé, hej, ale mali ma radi. Mali ma radi oni a tým pádom som aj ja mal ich rád. Splnil som úlohy a mňa to tešilo, že som mohol zahlásiť kapitánovi Pazderkovi môjmu veliteľovi, že pán kapitán, úloha splnená, buďte spokojný.
Redaktor ,
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár, moderátor
V zahraničí neochvejný bojovník proti fašizmu, doma označený za nespoľahlivého. Generálovi Antonovi Petrákovi ďakujeme za to, že jeho životnú púť a hrdinstvo tisícov slovenských vojakov na západnom fronte bude naveky pripomínať pamätník na Šafárikovo námestí v Bratislave. Tomuto elegantnému anglánovi Antonovi Petrákovi pred rokmi odhalili v Bratislave aj pamätnú tabuľu na priečelí obľúbenej cukrárne.
Rytier francúzskej čestnej légie, Rádu britského impéria a ďalších vyznamenaní bol stelesnením československého vlastenca, antifašistu a hrdosti na to, že je vojakom Československej armády. Od apríla 1943 bol vo Veľkej Británii zaradený do výcvikového strediska československých parašutistov. Neskôr sa zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii a podieľal sa na oslobodzovacích bojoch v západnej Európe. Československí vojaci sa domov vracali ako hrdinovia. Prišiel február 1948 a po ňom vykonštruované obvinenia. Nálepka nespoľahlivý sprevádzala jeho život až do roku 1989. 28. októbra 1990 bol povýšený na generálmajora, zomrel ako 97-ročný. Pamätnú tabuľu mu spoločne odhalili generálporučík Peter Vojtek, jeho neter Silvia a zať Jozef Kratochvíľa.
Jozef KRATOCHVÍĽA, zať Antona Petráka
Som vždy prekvapený, keď stretnem našich bývalých vojakov vo vyššom veku, pretože možno by sme ich ťažko vedeli porovnať s tým, keď nosili uniformu a riadili vojakov, ale verím tomu, že osobnosť sa nemení. Takže pán generál Petrák bol určite taký aj cez vojnu, akého som ja poznal. Bol to skromný, rozhľadený človek, ktorý si vážil každého jedného, mal veľmi aktívny prístup k dianiu na Slovensku, veľmi živo sa zaujímal o to, čo sa deje v Ozbrojených silách a ja som skutočne bol veľmi rád, keď som mal možnosť ho stretnúť a skutočne ma obohatil ako človek svojím ľudským, jednoduchým, ale veľmi, veľmi hodnotným prístupom.
Silvia , neter Antona Petráka
Dedo bol super, bol to veľmi cieľavedomý človek, bol veľmi silný, bol aj generálom, doma s ním bola niekedy veľmi ťažká komunikácia, ale vedeli sme to. Stal si vždy za slovom. To, čo povedal, tak vždy platilo a nikdy nebolo inak a to robil vo všetkom.
Jozef KRATOCHVÍĽA, zať Antona Petráka
Pán Petrák tu v týchto miestach so svojou milou sem chodili pred desiatkami rokov ako do cukrárne, tu mali rande, tu sa schádzali. Miloval korzo, miloval Bratislavu.
Redaktor ,
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Aj v ďalšej časti dnešnej relácie si vypočujete príbehy vojnových veteránov, ktorí boli nasadení v Perzskom zálive, v Iraku alebo v Afganistane. Pokračovať budeme v seriáli k osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania a priblížime vám aj výcvik aktívnych záloh. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
Redaktor ,
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár, moderátor
Desiatnik v zálohe Martin Horňák spolu s ďalšími slovenskými vojakmi symbolicky zdvihli bojovú zástavu svojich predkov a v zostave československej protichemickej jednotky odišli do Perzského zálivu postaviť sa proti zlu.
xxx
Koncom osemdesiatych rokov sa Irak zmietal v ťažkej finančnej kríze. Aby ju zmiernil, obrátil svoju pozornosť na Kuvajt, ktorý mal bohaté ropné polia a ktorý považoval za svoju devätnástu provinciu. 2. augusta 1991 preto iracké jednotky obsadili túto krajinu. Ohrozená sa cítila byť aj Saudská Arábia, ktorá požiadala USA o ochranu. Do zálivu sa preto v rámci operácie Púštny štít začali presúvať prvé stíhacie letky. Keď ani 12 rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN neprinútilo Saddáma Husajna stiahnuť sa z Kuvajtu nadišiel čas na vojenské riešenie. 17. januára 1991 o tretej ráno sa začal mohutný letecký úder na Irak. Matka všetkých vojen sa začala, nezlyháme. Boli prvé slová hlavných aktérov takzvanej druhej vojny v zálive Saddáma Husajna a amerického prezidenta Georgea Busha staršieho. Prvýkrát sa od roku 1945 do bojovej činnosti zapojili aj československí vojaci, konkrétne 196 Čechov a Slovákov samostatnej protichemickej jednotky. Medzi 50 Slovákmi bol aj desiatnik zálohe Martin Horňák.
Martin HORŇÁK, desiatnik v zálohe
Ja som sa neprihlásil, proste ja som sa tam ocitol a zrazu som tam bol, neviem ani proste ako. Vtedy sa vlastne rušili určité jednotky v pohraničí, my sme boli, tak nás zrušili, odvelili nás do Českého Krumlu, kde odišli ruské jednotky, ostali prázdne kasárne. Vytvorili sa jednotka pre ..., zhodou okolností sme absolvovali výcvik, čo tam bol. Odišiel som domov na Vianoce a keď som sa vrátil, zrazu som si zobral iba bagel, očkovanie a z rozkazu prezidenta pána Havla nás všetkých odlifrovali pekne do Španielska, Alexandrie, Rijáde a zrazu sme boli v prvej línii na hraniciach.
Miroslav Minár, moderátor
Spojeneckým vojskám sa po 1 014 hodinách podarilo vytlačiť iracké jednotky z Kuvajtu a 28. februára 1991 bolo vyhlásené prímerie. Československá jednotka počas operácie Púštna búrka stratila jedného muža a mala štyroch zranených vojakov. Na strane spojencov padlo okolo 400 vojakov. Iracké odhady strát sa rôznia. Najčastejšie sa uvádza približne 35 000 zabitých vojakov a civilistov. Koalícia síce vyhnala Irak z Kuvajtu, ale keďže nemala mandát OSN, nemohla splniť jeden z ďalších cieľov, definitívne odstrániť Saddáma Husajna. To sa podarilo až v takzvanej Tretej vojne v zálive v rámci operácie Iracká sloboda.
Dvakrát v tejto operácii spojeneckých vojsk pôsobil aj nadrotmajster Miroslav Staník.
Miroslav STANÍK, nadrotmajster
Spomínam na chlapcov, keď prechádza vlastne tie miesta, kde sú vlastne pochovaní, tak vždycky si spomeniem na nich a v kútiku duše vlastne človeku prebehne aj tá situácia vlastne, čo sa tam odohrala v Iraku. Na také chvíle by človek najradšej zabudol, lebo vlastne prišiel tam od dobrých kamarátov.
Miroslav Minár, moderátor
Píše sa 8. jún. 2004. Naši ženisti spolu s kolegami likvidovali nájdenú nevybuchnutú muníciu. Čo sa vlastne stalo?
Miroslav STANÍK, nadrotmajster
Slovenská jednotka vlastne na základe mandátu bola vyslaná na likvidáciu munície v Iraku, v A...., boli aj spravodajské informácie, že táto munícia sa odtiaľ odnáša, používa sa na nástražné výbušné systémy, tak našou úlohou bolo čo najskôr zlikvidovať toto miesto, to skladisko bývalej Saddámovej gardy. My sme tam pôsobili ako pyrotechnický tím s poľskými a lotyšskými vojakmi. V inkriminovanom čase mali sme na skládke nachystané nejaké štyri, päť ton munície, no a vtedy zbytky saddámových jednotiek zaútočili na naše postavenie. Najhoršie bolo to, že prvá rana trafila túto skládku munície. V tom čase tam prišlo o život 6 vojakov, z čoho boli traja naši, dvaja poľskí a 1 Lotyš.
Vy ste boli veľmi blízko epicentra výbuchu. Aj vďaka vám jeden poľský vojak prežil.
Ja som urobil to, čo by urobil každý vojak, išiel by po toho svojho kamaráta, s ktorým ešte deň predtým bol, rozprával sa a ja som len išiel po neho, stiahol som ho vlastne z toho priestoru, no a potom vlastne už bola tá ľahšia robota ísť prebehnúť v tej Tatre. Vtedy človek nepozerá na svoj život alebo teda, či sa mu niečo môže stať, ale snaží sa poskytnúť tú pomoc, aby ten, ktorý je zranený, sa vlastne dostal z toho.
Miroslav Minár, moderátor
Vlastne vy tú pomoc poskytujete do dnešných dní, pretože ja som vás zastihol tu v Sučanoch vo výcvikovom priestore, kde momentálne cvičia vojaci našich Ozbrojených síl. Sú to poddôstojníci, ktorí majú ambíciu ísť na vyššie hodnosti, trúfli by ste si na nich.
Miroslav STANÍK, nadrotmajster
Na začiatku, keď mi vlastne začali výcvik, tak keď mám pravdu povedať, tak ešte trúfli by sme si. Po týchto dňoch, čo sme vlastne tuná cvičili s nimi a kde som si vlastne ja vyskúšal aj tú druhú stranu, byť tým zlým, tieto posledné dni, no neviem, neviem. Sú tam aj vojačky, ale nechcel by som sa nedostať do rúk.
Miroslav Minár, moderátor
Samozrejme, aj pri tomto výcviku zužitkujete bohaté skúsenosti nielen z Iraku, ale aj z ďalších misií a operácií, kde konkrétne ste po tom nešťastnom roku 2004 pôsobili?
Miroslav STANÍK, nadrotmajster
Aj keď som hovoril, že nepôjdem do Iraku, bol som ešte v Iraku. Oslovil ma môj veliteľ, bývalý kapitán, Rybár. Išiel som s ním vonku druhýkrát. Som vojak, som povedal, že budem si svoju robotu robiť, aj keby to mal stáť, čo človek nerád pripúšťa. Ale potom vlastne už prišla taká ľahšia misia, relatívne ľahšia, teda bolo to Kosovo. Išiel som na ďalšiu misiu ešte do Afganistanu. Táto misia bola veľmi náročná, veľa ľudí si skresľuje to, že keď slovenskí vojaci sú vonku v Afganistane, že tam robia nejakých vrátnikov, ale našou úlohou bola ochrana 30 000 vojakov, ktorí vlastne pôsobili na tejto základni. Ja si myslím, že Slovenská republika sa nemá za čo hanbiť, že slovenskí vojaci strážia najväčšiu základňu na svete.
Xxx
Miroslav Minár, moderátor
A pôsobil tu aj hrdina bojiska ocenený kongresom Spojených štátov amerických nadrotmajster Michal Mieres. Michal, zvykne sa hovoriť, že dvakrát do tej istej rieky nevkročíš, ale vo vašom prípade, v prípade špeciálneho tímu, ktorý mal na starosti vyhľadávanie a následnú likvidáciu nástražných výbušných systémov, to neplatí.
Michal MIERES, nadrotmajster
Nám sa podarilo dostať sa do Afganistanu dvakrát v priebehu krátkeho časového obdobia a je to tým, že nás je málo na Slovensku a v podstate je nás málo ľudí, ktorí sme vycvičení, takže sme v podstate nútení robiť túto prácu, ktorá nás vlastne aj baví.
Miroslav Minár, moderátor
Skúsme poslucháčom Slovenského rozhlasu teda priblížiť prácu EOD tímu, teda tímu, ktorý je špeciálne školení na vyhľadávanie a likvidáciu nástražných výbušných systémov.
Michal MIERES, nadrotmajster
Čiže v prvom rade našou hlavnou je ničiť muníciu, ktorá sa nachádza na bojisku, či už nejaká stará delostrelecká munícia alebo nejaké muničné momenty, ale hlavne nástražné výbušné systémy, ktoré produkujú miestni príslušníci hnutia Taliban a ktoré ohrozujú nielen koaličných vojakov, ale aj cieľom je obyvateľstvo.
Miroslav Minár, moderátor
Tá prvá vaša misia bola náročná v tom, že to bolo neprebádané bojové pole, dá sa tá druhá s tou prvou porovnať?
Michal MIERES, nadrotmajster
Dá sa porovnať s tým, že sme boli v tom istom prostredí ako Afganistane, ale predtým sme slúžili v meste, teraz sme slúžili v horách a v podstate už aj teraz tí Afganci si viacej preberajú zodpovednosť za svoju krajinu, takže už skôr je to zamerané na ochranu našich vlastných vojsk. A už je to skôr na kooperáciu a zabezpečenie tých afganských jednotiek. Už menej je to na také bojové, ako to bolo predtým na tej predchádzajúcej misii.
Miroslav Minár, moderátor
Jeden z tímov, ktorý pôsobil v Afganistane práve v tejto oblasti, si dokonca vyslúžil titul Hrdina bojiska. Vy ste boli súčasťou tohto tímu, takže v čom sa prejavovalo takéto hrdinstvo každodenné?
Michal MIERES, nadrotmajster
Každodenné hrdinstvo sa prejavuje v tom, že nech už je akýkoľvek útok alebo akýkoľvek problém, nejaký incident s nástražným výbušným systémom, tak proste ideme tam, ideme do toho s rozumom, nie bezhlavo, ale proste snažíme sa to vyriešiť, lebo už nemá to kto iný vyriešiť, čiže my sme v tomto taká posledná inštancia.
Miroslav Minár, moderátor
Robili ste si svoje vlastné štatistiky, koľko teda tej nevybuchnutej munície sa podarilo nájsť, koľko sa podarilo zlikvidovať a poprípade ste zaznamenali, že tá druhá strana už pripravuje tie nástražné výbušné systémy takým sofistikovanejším spôsobom?
Michal MIERES, nadrotmajster
V prvom rade bol markantný úbytok týchto incidentov. Ako som už povedal, začali sa tomu viacej venovať tie miestne zložky a sú dosť úspešné. Keďže sme však boli v inej oblasti, tak sme skôr postrehli iný druh nástražných výbušných systémov. Iné sa používajú v horách, v menej obývaných oblastiach ako v meste. Takže bol tam trošku iný posun, ale hlavne bolo vidieť to, že Afganci sa už viacej venujú svojej práci.
Miroslav Minár, moderátor
Slovenský tím na odhaľovanie a likvidáciu nástražných výbušných systémov završuje alebo zavŕšil svoju prácu. Nebude tak trochu ľúto.
Michal MIERES, nadrotmajster
Tak trochu hej. Človekovi sa už po pár týždňoch, mesiacoch cnie, že rád by sa tam vrátil. Tá robota chýba, predsa len na Slovensku je tá robota trošku iná, ako keď to zažívate reálne v Afganistane. Je to obrovská skúsenosť, naučili sme sa niečo my počas tých troch rokov, čo tam bolo 6 rotácií našich vonku a je to obrovské plus do budúcnosti, že sme mohli tento zážitok absolvovať.
Miroslav Minár, moderátor
Nejaké nové méty, nové výzvy pred vami.
Michal MIERES, nadrotmajster
Nájsť pre EOD na Slovensku nejaké stabilné mesto v armáde, aby sme proste nemuseli stále bojovať s nejakými problémami a proste nájsť si stabilné miesto a nejak prispievať k bezpečnosti.
Miroslav Minár, moderátor
A to sa podarilo v Novákoch. V tamojšej špecializovanej jednotke má svoje čestné miesto aj vojnový veterán Michal Mieres.
Redaktor ,
PO STOPÁČH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár, moderátor
Z pochopiteľných dôvodov na takto malom vysielacom priestore sme nemohli obsiahnuť desiatky misií a vojenských operácií, na ktorých sa zúčastnili a stále na nich participujú naši vojaci. Ich nasadenie, príbehy však svedčia o tom, že Slováci nie sú zbabelým národom, nie sú pasívnymi konzumentmi bezpečnosti. Obzvlášť, keď na oltár mieru a pokoja vo svete priniesli tu najväčšiu obeť, svoje životy. Nezabúdajme, prosím na to.
Redaktor ,
BOLI PRI TOM
Miroslav Minár, moderátor
....nie je aj šéfredaktor rezortného časopisu obrana Pavol Vitko s príbehom ďalšieho bojovníka, ktorý sa pred 80 rokmi zapojil do Slovenského národného povstania.
Pavol VITKO, šéfredaktor Obrany
Predstavte si, že máte 53 rokov a aj nadriadení vám hovoria, že ste síce doteraz bojovali statočne, ale na ďalšie ostré nasadenie v neznámej krajine obsadenej fašistickým nepriateľom ste už trochu pristarý. No najmä zdôraznia, že by vás radšej mali v zázemí ako inštruktora výcviku. Nuž, kto by odmietol? Lenže Iľja Danilovič Dibrova z Olexandrie na Ukrajine bol iný. Aj napriek piatim krížikom mal odvahu, guráž a v roku 1944 chcel pokračovať priamo v boji. Vyslali ho do Slovenského národného povstania. Na území Veľkej Javoriny vytvoril 2. československú partizánsku brigádu Jozefa Vissarionoviča Stalina. Mala postupne cez tisícku príslušníkov. Dibrova, čo po ukrajinsky znamená Dúbrava, vyrážal z listnatých lesov Bielych Karpát so svojimi partizánmi ničiť nepriateľa. Zahynul v bojovom nasadení, hoci okolnosti jeho smrti nie sú doteraz celkom jasné.
Redaktor ,
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár, moderátor
Mechanizovaných práporov v Trebišove realizuje výcvik záloh už niekoľko rokov po sebe. Do tohtoročného výcviku sa 9. februára zapojilo 17 dobrovoľníkov, čo ich počas dvojtýždňového výcviku čakalo, mi spresnil náčelník operačného oddelenia kpt. Marián Bačo.
Marián BAČO, náčelník operačného oddelenia Mechanizovaného práporu Trebišov
Pravidelné cvičenie aktívnych záloh prebiehalo u 21. mechanizovaného práporu už po šiestykrát. Tak ako po minulé roky cvičenie začínalo prvým dňom, kde po príchode príslušníkov záloh prebiehalo zaradenie k jednotke a vykonávali sa základné administratívne úkony. Nasledovali samozrejme lekárske prehliadky a vystrojenie potrebným materiálom. Po vystrojení sa príslušníci záloh zoznámili s organizačnou štruktúrou práporu, s organizáciou samotného cvičenia a boli poučení aj o bezpečnostných opatreniach, tohtoročný výcvik začínal netradične priamym zapojením záloh do už prebiehajúceho intenzívneho výcviku našich jednotiek v poli priamo v centre výcviku Lešť. Po príchode na Lešť boli ihneď začlenení do takzvanej ochrany síl, presnejšie plnili úlohy ochrany hlavného miesta velenia, vytvorili si vlastné palebné postavenia a tým zabezpečovali 24-hodinovú ochranu miesta velenia aj napriek sťaženým poveternostným podmienkam. Napriek vypätiu všetkých svojich síl a čiastočnému diskomfortu v poli potvrdili, že sú schopní rýchlej adaptácie na takéto sťažené podmienky a že sú schopní plniť si úlohy na veľmi dobrej úrovni. Po príchode do posádky Trebišov pokračoval výcvik na posádkovom cvičisku Veľké Ozorovce, zariadenia a odborného dohľadu už skúsených inštruktorov nášho práporu, táto časť výcviku bola zameraná na taktickú a streleckú prípravu a tá vyvrcholila vykonaním cvičenia strelieb z organických zbraní, jednotky, to znamená z pištole, útočnej pušky, guľometu a ostreľovacej pušky.
Miroslav Minár, moderátor
Centrum výcviku Lešť vie pre cvičiacich vojakov pripraviť mnohé prekvapenia. Nie inak tomu bolo aj počas prvých dní výcviku a samotný zástupca veliteľa mjr. Vladimír Šebo mal spočiatku aj obavy, či niekto zo 17 odvážnych záložákov to nevzdá. Našťastie sa to nepotvrdilo.
Vladimír ŠEBO, major
Tento ročník aktívnych záloh bol najnáročnejší, čo som zažil. Nepriaznivé počasie vo VPL, že sme boli, značne ovplyvnilo psychiku viacerých kolegov. Siahlo aj na dno síl týchto kolegov, ktorí v prvom momente to hodnotili, že už neprídu, ale všetko sa zmení po čase a aj myslenie ľudí. I napriek tomu, že tam siahli na dno, tak si povedia, že sa na rok možno vrátia alebo určite.
Miroslav Minár, moderátor
No a určite si o rok príde výcvik vyskúšať aj pravidelná účastníčka Andrea Pavková.
Andrea PAVKOVÁ, účastníčka výcviku
Súčasťou aktívnych záloh som od roku 2019. Toto je môj šiesty rok. Prvý týždeň bol celkom náročný, stihli sme cvičenia na Lešti a tento týždeň už prebieha v Trebišove, momentálne prebiehajú streľby. Takisto sme precvičovali taktiku, obranu.
Miroslav Minár, moderátor
Nepriaznivé poveternostné podmienky neodradili ani ďalšieho účastníka výcviku aktívnych záloh.
Andrej ANDREJKOVIČ, vojak
Vojak Andrej Andrejkovič. Som tu už tretíkrát a tento ročník oproti tým minulým by som hodnotil, že bol náročnejší, aj podmienky boli drsnejšie. Myslím, že vo februári to bol zatiaľ prvýkrát, minimálne, čo ja som zažil, takže určite zima bola to, bolo to ako za veľké vojny, bolo to náročné, trošku to posunul tie naše psychické hranice, ale ja som za to vďačný, aspoň viem, kde sú moje limity a myslím, že ešte, ešte tam nie sme, takže pre mňa je to pozitívne skúsenosť.
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
