- Dátum: 22.11.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 39.07 MB
Plná poľná, 22. novembra 2024
ROZHLAS | Dátum: 22.11.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Vyvrátiť mýty v chápaní rodovej rovnosti je jedným z hlavných zámerov prvého podrobnejšieho rozpracovania problematiky v rezorte obrany. Ako sa to darí? Je daná téma len záležitosťou žien v armáde alebo aj mužov? Dnes nám dajú odpoveď na tieto i ďalšie otázky pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v armáde a jeho kolega pplk. Pavel Cirák.
- V ceste budúcej električkovej trate v bratislavskej Petržalke stál pozostatok delostreleckého postu z obdobia druhej svetovej vojny, podarilo sa ho premiestniť.
- Pokračovať budeme aj príbehom ďalšieho mladého odvážneho povstalca.
- A na záver vám povieme, prečo by ste si mali prečítať novembrové vydanie rezortného časopisu Obrana.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Rovnosť medzi mužmi a ženami je založená na princípe, že všetky ľudské bytosti, teda muži aj ženy, sú slobodné v rozvoji osobných schopností a robia rozhodnutia bez obmedzení stereotypmi, prísnymi rodovými rolami a predsudkami. Rodová rovnosť znamená, že odlišné správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sú zohľadňované, hodnotené a preferované rovnako. Aj o tom sa na úvod dnešnej relácie budeme rozprávať s pplk. Zdenkom Barancom, národným poradcom pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách a s jeho kolegom zo sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany pplk. Pavlom Cirákom. Nechajme najskôr hovoriť pplk. Zdenka Baranca o tom, ako on vníma rodovú rovnosť.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Je to spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo môže znamenať rovnaké zaobchádzanie, ale aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne a podľa práv, výhod, povinností a možností mužov a žien v ich sociálnych rolách.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, možnože vo verejnosti zaužívané, že teda týka sa rodová rovnosť iba žien, ale teraz ste to povedali veľmi jasne, že to je záležitosť aj mužov.
pplk. Pavel Cirák, sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany
Faktom je, že napr. v Ozbrojených silách ako viac menej dominantne mužskom prostredí je otázka postavenia žien otázkou relatívne novou, s ktorou sa vojaci a zamestnanci rezortu obrany stýkajú a z tohto dôvodu môže vznikať veľa rôznych tém, s ktorými sa doteraz nestretávali, aj vyrovnávanie sa vzťahových otázok.
Miroslav Minár, moderátor
Samozrejme, už nejaký ten rok dievčatá a ženy slúžia v Ozbrojených silách. Ja sa vrátim do minulosti, práve veliaci dôstojníci si pochvaľovali, že keď teda vstupujú tie nežné pohlavia do tohto drsného vojenského prostredia, tak ho zjemňujú a to bol taký, myslím si, že dosť dôležitý moment, ktorý začal posúvať aj práve túto oblasť rodovej rovnosti, trošku inej roviny.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Áno, toto bola dávna minulosť, ale povedzme tak, že do profesionalizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky, keďže vieme, že vojenská povinná služba skončila v období roku 2005-2006, sme mali profesionálne vojačky len na určitých pozíciách, čo sa naozaj zmenilo a v priebehu posledných rokov sa venujeme intenzívne analýzam a venujme sa hlavne úlohám, ktoré sú stanovené a ku ktorým sa Slovenská republika, rovnako aj rezort obrany zaviazali. Jedným z nich je vypracovanie koncepčných materiálov a ním sa stala koncepcia rodovej rovnosti profesionálnych vojakov a vojačik v rezorte obrany, ktorú schválil pán podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky v prvej polovici roku 2024.
Miroslav Minár, moderátor
Tak samozrejme, to sú čerstvé informácie aj takéhoto legislatívneho charakteru.
pplk. Pavel Cirák, sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany
Každopádne príchod žien do Ozbrojených síl nepriniesol len rozvoj v oblasti kultivácie medziľudských vzťahov, ale aj ich jedinečný hľad do vecí, do riešenia rôznych problémov cez ich jedinečné skúsenosti, čím umožňujú komplexnejší prístup k riešeniu problémov a tým pádom aj k efektívnejšiemu plneniu úloh. Proste už nemáme len dajme tomu jednostranný nejaký kvázi mužský pohľad na riešenie vecí, ale ten pohľad je komplexnejší, pretože zahŕňa aj ten ženský vhľad do tých záležitostí.
Miroslav Minár, moderátor
No, ten ženský element.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Áno, rád by som v tejto súvislosti nadviazal a povedal a použil jedno slovné spojenie, jedná sa o gender mainstream, ktoré v slovenskom preklade, uplatňovanie rodového hľadiska a o ňom je naozaj dosiahnutie rodovej rovnosti medzi mužmi a ženami a keď mám použiť odbornú definíciu, tak je to systematické presadzovanie priorít zameraných na potreby mužov a žien v rôznych druhoch aktivít a úlohy akčného plánu, ktoré vyplývajú zo spomenutej koncepcie, nastavujú pre roky 2024-2030 úlohy na jednotlivých úrovniach velenia a riadenia, či už v rámci rezortu alebo v podmienkach celých Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, my sa pri aktivitách, ktoré sú spojené s regrutáciou, pomerne často stretávame s tým, že ten väčší záujem práve o službu v Ozbrojených silách je aj u dievčat. Ešte sa vrátim v súvislosti s tou predchádzajúcou otázkou do tej minulosti, pretože aj tu na chodbách zaznievali aj také hlasy, že ja na čo by som prijímal ženu do armády, keď budem musieť vyčleniť dvoch vojakov, aby sa o ňu starali, aby ju voviedli do problematiky, to je zrejme už dávna minulosť, pán Baranec.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Áno, pamätám si obdobie rokov 2006, kedy boli napr. organizované konferencie zamerané na problematiku žien v Armáde Slovenskej republiky, neskôr v Ozbrojených silách a vtedy si pamätám, že trendy boli také, že dosiahnime to požadované percento 11,5. Súčasný stav je, že sme ho prekročili a sme už cez 15 %, s tým, že v operáciách medzinárodného krízového manažmentu momentálne slúži viac než 9 %. Samozrejme, je nám známe, že požiadavka alebo očakávania zo strany Severoatlantickej aliancie sú 15 %, avšak sú tu určité špecifiká, o ktorých si možno povieme niekedy v budúcnosti.
Miroslav Minár, moderátor
Samozrejme, lebo je to téma, ktorá určite bude rezonovať aj v tom roku 2025 a Plná poľná, samozrejme, na toto bude reagovať.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Dnes sa s hosťami Plnej poľnej podplukovníkmi Zdenkom Barancom a Pavlom Cirákom rozprávame o problematike rodovej rovnosti v Ozbrojených silách. Postavenie žien v ozbrojených silách aj z pohľadu čísiel rastie, rastie aj ich spoluzodpovednosť za vojenské kolektívy, riadenie, velenie? Dostávame sa asi k tej otázke, či naozaj ženy majú to rovnoprávne postavenie aj v tej personálnej politike.
pplk. Pavel Cirák, sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany
Prenikanie žien do, aj do veriacich štruktúr Ozbrojených síl je určitým prirodzeným procesom. Keď zoberieme naozaj taký masívnejší príchod žien do Ozbrojených síl bol až od roku 2005-2006 a v priebehu toho, ako začali kariérne rásť, ako začali prenikať kariérne na vyššie hodnostné stupne, prirodzeným spôsobom sa zvyšuje aj počet ich zastúpenia v rámci riadiacich pozícií. Aj keď na začiatku možno boli aj ich podriadení muži skeptickí, faktom je, že veľa z nich sa osvedčilo a sú odborným, ľudským a veliteľským prínosom pre Ozbrojené sily.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Jedným z príkladov úspešného zaradenia profesionálnej vojačky a pôsobenia v rámci Ozbrojených síl je pôsobenie veliteľky kontingentu v rámci plnenia úloh na Cypre v operácii UNFICYP a jedná sa o pani podplkovníčku Katarínu Gargalíkovú. Príkladom je aj pani plk. Zuzana Kraushuberová na pozícii na Generálnom štábe Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Bratislave a mnohé ďalšie profesionálne vojačky na riadiacich alebo veliacich pozíciách.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, aj v Plnej poľnej sme často v našich reportážach a v rozhovoroch poukazovali na to, že teda dievčatá, vojačky sú naozaj nielen tým stmeľovacím prvkom v tých vojenských kolektívoch, ale dokážu byť rozhodné, dokážu majstrovsky ovládať napr. bojové vozidlo pechoty, nedávno sme mali takú reportáž aj z plavieb bojových vozidiel pechoty v Centre výcviku Lešť, takže zvládali aj takéto ťažké manévre a myslím si, že to je dobré, pretože toto len posúva ten armádny mechanizmus trošku ďalej a vlastne víziou už spomínanej koncepcie, ktorú schválil aj podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky Robert Kaliňák, sú vytýčené isté body, ako by sa v tejto oblasti malo postupovať už v tom najbližšom období.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Úlohy v implementácii rodovej rovnosti a dá sa povedať, že agendy o ženách, mieri a bezpečnosti, ktoré vyplývajú z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1325 z roku 2000, čiže bude mať budúci rok 25. výročie, budú zamerané na širokú škálu úloh a opatrení. Ako prvé to bude vzdelávanie, čiže pochopenie, čo to vlastne tá rodová rovnosť je, čo je skutočne v odlišnosti od citlivých tém, ktoré rezonujú spoločnosťou, čiže pochopenie bude spojené s vymedzením rámcov, ktoré sú stanovené. A rád by som v tejto súvislosti poukázal na čl. 10 zo štvorstranovej rezolúcie 1325, kde v bode 10 vyzýva jednotlivé strany, aby boli dodržiavané opatrenia pre ochranu žien a dievčat pred rodovo špecifickým násilím a pred ďalšími formami násilia, čiže aj oblasť násilia, rovnako ako harmonizácia a zosúlaďovanie pracovného a súkromného života profesionálnych vojakov a vojačiek tiež patrí do širokej agendy rodovej rovnosti.
Miroslav Minár, moderátor
Výzvou bude určite aj naďalej pokračovať v pomerne dobrej politike starostlivosti o profesionálnych vojakov a ich rodiny, teda aj o život profesionálnych vojačiek, rodín, aby tá harmónia bola na prospech Ozbrojených síl.
pplk. Pavel Cirák, sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany
V tomto bode máme také dva prvky, ktoré jeden už existuje, druhý potrebujeme rozvíjať. Podarilo sa nám zabezpečiť finančné prostriedky na činnosť a aktivitu podporujúcu harmonizáciu pracovného a rodinného života, ktoré umožňujú stmeľovať vojenské kolektívy, kde umožňujú stmeľovať, spoznávanie sa rodín profesionálnych vojakov navzájom a tým vytvárať určité neformálne siete podpory pre plnenie nejakej núdzovej situácie, keď potrebujú náhodou, neviem, postrážiť dieťa a podobne v nejakých nečakaných situáciách. Druhým prvkom, do ktorého vkladáme pomerne veľkú nádej a mal by byť strategickejší, je rozvíjanie štruktúry tzv. koordinátorov podporných programov, ktorí budú fungovať v rámci posádok Ozbrojených síl, budú mať regionálnu pôsobnosť, ktorí sa budú zaoberať troma agendami. Jednou z nich je starostlivosť o profesionálnych vojakov a ich rodiny, druhou je oblasť agendy rodovej rovnosti a treťou je príprava veliteľstva na obranu štátu.
Miroslav Minár, moderátor
Určite nás počúvajú v tejto chvíli mamičky dievčat, ktoré sa rozhodujú, že možno svoju kariéru spoja s vojenskou uniformou. No a práve téma, o ktorej sa rozprávame v dnešnej Plnej poľnej, by im mohla napomôcť, že teda dcérenka moja, neboj sa, pretože bude o teba v Ozbrojených silách postarané.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Momentálne, myslím si, že na každom jednom vojenskom útvare existujú tzv. kontaktné miesta v spojitosti s podporou regrutácie a tam si každý 1 záujemca môže nájsť základné vstupné informácie, ktoré môžu záujemca alebo záujemkyňa, ktoré jeho alebo ju môžu motivovať. Zmeny v roku 2024, čiže prijatie koncepcie rodovej rovnosti profesionálnych vojakov a vojačiek v rezorte obrany, akčného plánu, vytvorenie mojej pozície národného poradcu pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách a pevne verím, že v roku 2025 aj vytvorenie koordinátorov podporných programov napomôže v celom procese zmien súvisiacich s oblasťou a plnením konkrétnych úloh koncepčným spôsobom od ministerskej časti rezortu obrany, čiže od našej sekcie personálnych a sociálnych činností až po najnižšiu úroveň vojenského útvaru, kde sa dostaneme, verím, v otázke pochopenia jednotlivých základných termínov a výrazov.
pplk. Pavel Cirák, sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany
A v neposlednom rade perspektívne záujemkyne o vojenskú profesiu môžme ubezpečiť, že nebudú v Ozbrojených silách sami. Ako v posledných rokoch v nástupných termínoch, evidujeme približne štvrtinové zastúpenie žien medzi regrútmi.
pplk. Zdenko Baranec, národný poradca pre rodovú rovnosť v Ozbrojených silách
Rád by som ešte povedal jednu veľmi dôležitú skutočnosť. Hovorí sa ako také klišé, že nezvládne takú či onakú úlohu jednotlivec, je to o práci tímu a skutočne úlohy, ktoré vyplývajú rezortu obrany z Národného akčnom plánu momentálne pre roky 2021-25, budúci rok budeme vyhodnocovať a tu by som rád spomenul a poďakoval za podporu zástupkyniam Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ale osobitne aj dámam z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, osobitne v štruktúre Ministerstva práce aj Koordinačno-metodickému centru.
Miroslav Minár, moderátor
Pripájame ešte, že v problematike rodovej rovnosti rezort obrany úzko spolupracuje aj so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk.
redaktor
Boli pritom
Miroslav Minár, moderátor
Príbeh ďalšieho povstaleckého vojaka má v seriáli Boli pritom pripravení šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
Ako povstalecký vojak bojoval Benjamín Strmeň zo Starých Hôr proti nacizmu hneď od vypuknutia Slovenského národného povstania. Nasadený bol s peším plukom 3 v priestore Malužinej, Nižnej a Vyšnej Boce, Čertovice či Kráľovej Hole. Po potlačení povstania pôsobil v horách s oddielom veliteľa Daniela Chladného v rámci partizánskej skupiny Pomstiteľ. "V januári 1945 sme napr. zatarasili cestu z Ružomberka do Banskej Bystrice vo Veľkom Šturci a 8. marca sme rozbili fašistickú jednotku pod Dolným Jelencom", uviedol. Koncom marca 1945, keď sa jeho partizánsky oddiel spojil s postupujúcimi osloboditeľmi, prezentoval sa do 1. československého armádneho zboru, menovali ho za veliteľa pešieho družstva v pešej rote 1. brigády bojoval pri Ružomberku a Žiline. "Pri Strečne sa nám podarilo zajať 25 fašistov. Krátko, pred koncom, vojny ma neďaleko Holešova na Morave ranilo do ľavej nohy", spomínal muž, ktorý so svojou jednotkou zažil aj atmosféru oslobodenej Prahy.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie.
Miroslav Minár, moderátor
Hlavné mesto Bratislava čelilo nečakanej výzve pri výstavbe predĺženia električkovej trate v Petržalke, v ceste stála protitanková stena z druhej svetovej vojny. Našťastie, aj vďaka iniciatíve nadšencov, sa ju podarilo zachrániť a presunúť niekoľko metrov ďalej. Pôvodne totiž strieľňa stála v koridore, ktorý bol určený pre budovanie metra v Bratislave a tak zostala neporušená dodnes. Táto vojenská historická pamiatka bola premiestnená k budove zdravotného strediska, kde bude slúžiť ako exponát. Viac povedali Martinovi Jurčovi architekt Pavol Škorvánek a historik Tomáš Tkáčik z občianskeho združenia Bunkre a Klubu vojenskej histórie.
Pavol Škorvánek, architekt
Nachádzame sa momentálne pri betónovom protitankovom palebnom objekte z konca druhej svetovej vojny, je to nemecký objekt, odborne nazývaný betón shis gerist, čiže betónové palebné postavenie pre koristný sovietsky 4,5 centimetrový protitankový kanón vzor 34 na pevnostnej lafete, tieto kanóny boli vyrábané ako inšpirácia československým pevnostným kanónom L1, ktorý bol vo svojej dobe koncom tridsiatych rokov najvýkonnejšou, najvyspelejšou pevnostnou protitankovou zbraňou na svete.
Martin Jurčo, redaktor
Asi nie je náhoda, že sme tu v Petržalke, že sme zhruba v dvoch tretinách tej novobudovanej trate. Tá strieľňa je v tejto lokalite.
Tomáš Tkáčik, historik, občianske združenie Bunkre a Klub vojenskej histórie
Táto strieľňa bola súčasťou Festung Pressburg, čo bolo nemecké opevnenie Bratislavy, začalo sa budovať na jar 1945 a takýchto objektov bolo v Bratislave niekoľko desiatok. Bohužiaľ, pri masívnej výstavbe v povojnových rokoch veľa týchto objektov zaniklo, posledné zanikli zhruba v posledných dvoch dekádach, 2 tuto priamo v Petržalke a 1 takáto stena na Vajnorskej ulici. Táto sa dostala do kolízie práve s projektom električkovej trate, keď vďaka niektorým zlyhaniam trať viedla priamo cez túto strieľňu a cez túto stenu.
Martin Jurčo, redaktor
No skúsme si tú strieľňu opísať, ako to fungovalo, ako sa jednoducho hovorí?
Pavol Škorvánek, architekt
Čiže vidíte pred sebou betónový objekt, ktorý má v strede najširšej časti osadenú pancierovú oceľovú liatinovú strieľňu, v ktorej bol zamontovaný prenosný kanón. Takýchto objektov, nemáme počty, bolo to od 29 do 49 kusov, nevieme presne, koľko ich vzniklo, pretože vieme síce, koľko bolo dodaných kanónov, ale v tom chaose posledných týždňov pred prechodom frontu, nevieme, koľko kusov sa Nemcom podarilo postaviť. Takže vidíme masívny železobetónový objekt, do ktorého v strede je posadená strieľňa. V strieľni bol ten kanón uchytený pomocou guľovej lafety, ktorá pozostáva z dvoch častí, stredom prechádzala samotná hlaveň kanónu, bol to preto, aby sa nedal pri zásahu ten odmer a náber toho kanónu zablokovať a tým pádom, aby ten kanón vedel naďalej viesť paľbu. Za samotnou stenou bola betónová palebná podlaha, z ktorej už momentálne kus chýba. V zadnej časti mala dostavanú odpadovú šachtu na nábojnice, ktorá tu už momentálne nie je, bola premiestnená práve kvôli presunu tohto objektu práve preto, že bola betónovaná dodatočne tak, aby sa nepoškodila pri samotnom transfere, tak sa vopred odstránila.
Martin Jurčo, redaktor
Takže možnože bolo dobre, že zostala v tomto koridore, že nebol dôvod ju zlikvidovať.
Tomáš Tkáčik, historik, občianske združenie Bunkre a Klub vojenskej histórie
Nikomu nezavadzala tým, že metro sa nebudovalo. Tým, že táto oblasť ostala nedotknutá, tak tak isto aj strieľňa, resp. celý objekt ostal nepoškodený, nebol mimo záujmu občanov. Už zhruba v deväťdesiatych rokoch bol prvýkrát dokumentovaný, spísaný a bol určený jeho typologický druh. Potom neskôr, zhruba 15 rokov dozadu, sa o tento objekt začal zaujímať okrášľovací spolok na čele s pánom Huskom a podarilo sa im objekt vyhlásiť za pamätihodnosť mesta. Napriek tomu sa dostal do kolízie so stavbou, a tak na poslednú chvíľu je malým zázrakom, že sa podaril tento transfer.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie.
Miroslav Minár, moderátor
Hovoríme o protitankovej strieľni z obdobia druhej svetovej vojny. Stála v koridore električkovej trate v Petržalke, no vďaka nadšencom, ako je Petržalský okrášľovací spolok, sa ju podarilo zachrániť a premiestniť. Stena na Jantárovej ulici bola prvou vojenskou pamiatkou v Petržalke, ktorú mesto zaradilo medzi pamätihodnosti celomestského významu. Neskôr boli vyhlásené za pamätihodnosti aj ďalšie bunkre a objekty spred a z obdobia druhej svetovej vojny. Stena je približne meter široká a 5 metrov dlhá. Po konzultáciách s odborníkmi sa mesto rozhodlo zachovať celú stenu, to si vyžiadalo prípravu nového projektu. Viac povedali Martinovi Jurčovi, architekt Pavol Škorvánek a historik Tomáš Tkáčik z občianskeho združenia Bunkre a Klubu vojenskej histórie. Najprv pár slov o tom, čo znamenal výraz Festung Pressburg.
Pavol Škorvánek, architekt
Mal byť pokus o naviazanie čo najväčšieho množstva útočiacich jednotiek Červenej armády na jedno miesto práve prostredníctvom vyhlásenia daného mesta za Festung, čiže pevnosť, ktorá by bola sebestačná v obrane, bola by zásobená dostatočným množstvom mužov, dostatočným množstvom výzbroje a zásob, aby dokázala na čo najdlhšiu dobu vzdorovať tým útočiacim jednotkám Červenej armády, zabrániť ich postupu ďalej na západ, aby naviazali na seba čo najväčšie množstvo tých útočiacich jednotiek, útvarov a zväzkov, aby im zabránili potom ďalej postupovať a dokázali sa v kruhovom obkľúčení brániť čo najdlhšie.
Martin Jurčo, redaktor
Vy tu máte aj v mobile ten nákres aj.
Tomáš Tkáčik, historik, občianske združenie Bunkre a Klub vojenskej histórie
Áno, máme tu takú rekonštrukciu, ktorá vznikla na základe zamerania tohto objektu po jeho odkopaní, keď sme vlastne urobili aj taký ako primárny výskum a prieskum tohto objektu a dochovaných častí, objekt bol z väčšej časti zapustený v zemi. Pôvodná konštrukcia bola dimenzovaná tak, že pod strieľňou bola odpadová jama, ktorou mali vystrelené nábojnice prepadávať do priekopy pred objektom, tá priekopa zároveň slúžila aj ako ochrana strieľne, keby v blízkosti objektu dopadol delostrelecký granát, aby vypadávajúca hlina nezasiahla strieľňu. Bohužiaľ, objekt budovali počas tuhých mrazov, tak neboli schopní dorobiť tú časť s tou odpadovou jamou pred objektom, tak dodatočne bol urobený chvost s odpadovou jamou v zázemí.
Martin Jurčo, redaktor
Tento objekt teda sa podarilo zachrániť. Čo ďalej s ním? Podarilo sa ho premiestniť.
Pavol Škorvánek, architekt
Naše občianske združenie plánuje tento objekt uviesť do pôvodného stavu, čiže plánujeme ho tak ako kolega vám ukazoval 3D rekonštrukciu, ktorú má v telefóne na fotke. Plánujeme umiestniť do jeho bezprostredného okolia pôvodnú výdrevu tak, ako bola pri jeho výstavbe a samozrejme, tento objekt je využiteľný v rámci kultúrnych podujatí ako jeden z mála dochovaných objektov svojho druhu a je unikát, pretože tieto objekty sa nestavali nikde inde, iba v Bratislave a v Olomouci. V Bratislave vzniklo, ako som spomínal, od tých 29 do 49 objektov, presný počet nevieme. V Olomouci vznikli dva, z toho jeden je dnes už zničený. Takže je to predsa len z tých 49 alebo 29 alebo nevieme, koľko sa tam zachovali dodnes, 10 kusov v rôznom stave poškodenia, v rôznom stave dochovanosti a z toho v Petržalke štyri. Je to predsa len unikát, ktorý stál za záchranu, čiže chceme tu umiestniť informačnú tabuľu, chceme ten objekt uviesť do pôvodného stavu a ukázať na ňom ľuďom, že je to unikátna vec, ktorá prvý raz sa takýto transfer na Slovensku podarí. Vec, ktorá stála za záchranu, ktorá má svoju históriu, ktorá má svoje miesto tu v Petržalke a stálo za to zabojovať, aby sa ju podarilo premiestniť.
Martin Jurčo, redaktor
Bude to na tom mieste alebo teraz sa len tam odloží a potom to bude inde tá expozícia?
Tomáš Tkáčik, historik, občianske združenie Bunkre a Klub vojenskej histórie
30 m západným smerom do svojej už v podstate fixnej polohy, kde nebude kolidovať so žiadnou stavbou, teda dúfame, že v budúcnosti niekoho nenapadne na tom mieste stavať. Je to v blízkosti zdravotného strediska, kde je peší koridor, je tam pomerne veľká frekvencia chodcov, takže svoje miesto a svoju odozvu si to nájde medzi ľuďmi.
redaktor
Listujeme v Obrane.
Miroslav Minár, moderátor
A jej novembrové číslo nám predstaví vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače MO SR
Novembrovú Obranu otvára príhovor generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany Martina Rímeša venovaný k 11. novembru, teda Dňu vojnových veteránov. Hneď na úvodných stranách si však pripomíname aj 80 rokov od tragickej smrti slovenského leteckého esa Otta Smika. Tomu sme v Obrane venovali i 2 strany rubriky Osudy. Úvodné fotoreporty čitateľom priblížia Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky v Brezovej i Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie vo Svidníku a na Dukle. Hlavným rozhovorom aktuálneho jedenásteho čísla je interview s najdlhšie slúžiacim vojakom slovenských Ozbrojených síl gen. por. Ľubomírom Svobodom. Plukovník vo výslužbe Miroslav Naď v druhom rozhovore novembrovej Obrany spomína na rok 1994, keď v Lešti cvičili pakistanskí a bangladéšski príslušníci mierových síl Organizácie spojených národov, čo v tej dobe z Lešti spravilo najväčší výcvikové zariadenie OSN na svete. Reportáže nás zavedú na výcvik v brodení tankov a plavieb, bojových vozidiel, na cvičenie vojenských hasičov a záchranárov Firo Rescue, na práporové taktické cvičenie Levica 2024 i na premiéru súťaže prieskumných tímov. Vo Vojenskom technickom a skúšobnom ústave Záhorie sa konal Deň slovenského obranného priemyslu. Novembrová Obrana pri tejto príležitosti venovala 6 strán ústrednej rubriky Téma nielen obrannému priemyslu, ale aj modernizácii a vyzbrojovaniu našich Ozbrojených síl. V novom vydaní mesačníka rezortu Obrany nájdete aj technické novinky zo zahraničia a článok nazvaný Západné tanky v službách Ukrajiny. Chýbať nemôže predstavenie nového generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Marka Rutteho, vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga, ktorý aliancii predsedal 10 rokov. Obrana predstavuje aj 2 silné ženy, športovkyne, úspešnú bežkyňu poručíčku Michaelu Kuchárikovú a osemnásobnú majsterku Slovenska v padleboardingu Janu Sabovú z Polikliniky Ministerstva obrany v Trenčíne. Vojenskí historici nám v pokračovaní cyklu bojovníci a vojaci našej minulosti prezradia, ako vojenčili lúpeživí bratríci, prečo sú v sieni tradícií topoľčianskych Jaselských kasární vystavené exponáty z Tribečského múzea, čo to bol Technický zbor na Slovensku v rokoch 1944 a 45. Múzejníci nám predstavia medailu za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne a nemeckú protitankovú zbraň Panzerfaust 60M. Novembrová Obrana toho ponúka oveľa viac, presvedčiť sa môžete sami. Mesačník Ministerstva obrany nájdete vo vojenských útvaroch, posádkach, posádkových kluboch, knižniciach, regrutačných strediskách, na stredných i vysokých školách a v digitálnej podobe aj na stránkach Ministerstva obrany.
redaktor
Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
