- Dátum: 02.08.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 41.31 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 02.08.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Vojaci na východe Slovenska sa už teraz môžu tešiť na nový benefit, ktorý im skvalitní zázemie pre výkon náročnej služby. Vojenská nemocnica v Prešove by mohla stáť do troch rokov, prisľúbil podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák.
- Akademický rok v Akadémii Ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši sa začal.
- Uplynulo 25 rokov od prvého nasadenia slovenských vojakov na misiu NATO. Hosťom Plnej poľnej bude major vo výslužbe Ján Jurkeník, prvý veliteľ ženijnejj jednotky v misii AFOR v Albánsku.
- Príďte zažiť históriu do veľkých Kozmáloviec. Akcia s názvom Prelomenie Hrona bude už zajtra.
- V Slovenskom národnom povstaní v okolí Klenovca bojovala aj študentská čata. Jej príslušníkom bol Július Monitoris.
redaktor
Pridaj sa, staň sa profesionálnym vojakom
Miroslav Minár, moderátor
Ak všetko pôjde podľa plánu, tak do troch rokov by mohla v Prešove stáť nová moderná vojenská nemocnica. Bude prínosom nielen pre občanov, ale najmä pre profesionálnych vojakov slúžiacich na východe našej vlasti. Viac už Plnej poľnej, povedal podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister obrany Robert Kaliňák.
Robert Kaliňák, podpredseda vlády SR, minister obrany SR /Smer-SD/
Pre Ozbrojené sily znamená vysoký štandard poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetky naše útvary, ktoré budú na východnom Slovensku a myslím, že práve na východnom Slovensku sme boli trošku slabší so zastúpením našej zdravotnej starostlivosti a myslím, že to bude veľmi vhodným počinom a určite to naši vojaci ocenia. Čo to bude znamenať pre Slovensko, keďže kapacita tejto nemocnice je vysoko nad potreby Ministerstva obrany, kedy naši predstavitelia, naši zamestnanci, naši vojaci profesionálni reprezentujú možno 20 % kapacity nemocnice, ten zvyšok bude znamenať pre Prešovský kraj zásadné zlepšenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti a zásadné zlepšenie pracovných podmienok lekárov a sestier a tým pádom aj ich väčšia motivácia k tým ich výkonom, čiže myslím si, že to bude taká spoločná synergia, že sa tam nájde vlastne nová predstava o tom, ako vlastne zdravotnícka starostlivosť by mala na Slovensku fungovať. Ja verím, že sa to podarí, verím, že to bude úspešný projekt.
Miroslav Minár, moderátor
Nepochybujeme o tom, obzvlášť, keď Robert Kaliňák ako niekdajší minister vnútra mal zásadný vplyv na to, že v Bratislave bola na Cintorínskej ulici postavená moderná Nemocnica svätého Michala.
redaktor
Pridaj sa, staň sa vojenským profesionálom
Miroslav Minár, moderátor
Zatiaľ čo študenti civilných vysokých škôl si plným priehrštím užívajú leto, tým vojenským sa už začal akademický rok. Počty študentov, ako aj o možnostiach ich uplatnenia sa, nám viac povedal rektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, brigádny generál Aurel Sabó.
Aurel Sabó, rektor Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši
Do prvého ročníka nám tento rok nastúpilo 220 študentov Akadémie ozbrojených síl, zároveň ako naši kadeti nastúpili do Univerzity obrany v Brne na fakultu vojenského leadershipu traja ľudia a na vojenskú lekársku fakultu nám nastúpilo 9 ľudí. Naši kadeti zároveň nastúpili na Technickú univerzitu Košice, na leteckú fakultu a tam nám nastúpilo 18 ľudí.
redaktor
Pridaj sa, staň sa profesionálnym vojakom
Aurel Sabó, rektor Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši
Akadémia ozbrojených síl poskytuje kvalitné vzdelanie, ktoré je porovnateľné so vzdelaním na verejných vysokých školách, zároveň Akadémia ozbrojených síl poskytuje svoje štúdium bezplatne, ubytovanie a stravovanie kadetov je bezplatné, no a to, čo je benefitom, tak po absolvovaní štúdia je stopercentná zamestnanosť našich študentov v príslušných odboroch, ktoré vyštudujú. Akadémia ozbrojených síl má vybudovaný veľmi dobré areál, ktorý poskytuje nielen možnosti komfortného ubytovania pre tých našich študentov, ale zároveň poskytujeme aj možnosti športového a kultúrneho vyžitia. Náš areál bol minulý rok renovovaný a snažíme sa, aby bol renovovaný postupne aj v tých nasledujúcich rokoch. Máme nový 50 metrový bazén, snažíme sa, budeme renovovať vonkajšie ihriská. Takže tí naši študenti tu majú to zázemie, ktoré potrebujú na veľmi vysokej úrovni.
redaktor
Pridaj sa, stane sa vojenským profesionálom
Aurel Sabó, rektor Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši
Boli sme hrdí najmä na študenta Dominika Jurka, ktorý pomáhal pri zadržaní páchateľa útoku na dievčinu vo vlaku. Tento študent prejavil jednak odvahu a jednak duchaplne zasiahol. My sme boli hrdí na to, že vlastne prejavil jednotlivé črty, ktoré by ten dôstojník a profesionálny vojak mal mať. Naši študenti majú veľmi dobré výsledky v rôznych súťažiach vedeckej a odbornej činnosti na medzinárodnej úrovni, pravidelne sa umiestňujú na popredných priečkach pri vyhodnotení týchto súťaží a zároveň máme aj študentov, ktorí sú vynikajúci športovci a reprezentujú nielen Akadémiu ozbrojených síl, ale aj Slovenskú republiku na rôznych podujatiach.
redaktor
Rádio Regina
Miroslav Minár, moderátor
A na jeho vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. Dnes sa ešte s hosťom relácie majorom vo výslužbe Jánom Jurkeníkom budeme rozprávať o misii NATO v Albánsku. Pripomenieme vám, že podujatie s názvom Prelomenie Hrona vo Veľkých Kozmálovciach bude už zajtra. A príbeh príslušníka študentskej čaty Júliusa Molitorisa vám v seriáli k osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania prerozpráva šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
redaktor
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Allied Harbour - Spojenecký prístav bol operáciou NATO, do ktorej sa pred 25 rokmi prvýkrát zapojili aj slovenskí vojaci. Boli súčasťou mierového kontingentu, ktorého úlohou bolo pomôcť Albánsku zvládnuť utečeneckú krízu. 40-člennej jednotke veril vtedy major Ján Jurkeník, skúsený ženista majúci za sebou aj pôsobenie v mierových misiách na území bývalej Juhoslávie. Vojnový veterán z balkánskych misií je dnes hosťom Plnej poľnej.
redaktor
My a NATO, NATO a my
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Prvá misia na Balkán začala v roku 95. Bola to misia UNPROFOR, kde som pôsobil na našej základni na Lipiku, na funkciu zástupca veliteľa ženinej roty.
Miroslav Minár, moderátor
Vtedy samozrejme to bola dobrovoľná misia, čiže kto teda prejavil záujem, mohol sa prihlásiť. Vy, ako ste sa dozvedeli o tom teda, že tam takáto možnosť existuje a vy ste už prišli do prostredia, ktoré už bolo zabehnuté, čo vás teda motivovalo k tomu, že ste sa stali súčasťou tohto nášho legendárneho ženijného práporu?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Mal som ponuku ísť aj do úvodnej misie, lebo v rámci mojej špecializácie ženistu bolo veľa ponúk na rôzne funkcie, ale náš desiaty tankový pluk v tej dobe postupne išiel do reorganizácie, tak nechcel bývalý veliteľ, pán Gajdoš, nikoho pustiť, no a keď to prišlo k lámaniu chleba, pán Gajdoš odišiel študovať do Kanady na jazykové kurzy, no a potom sme išli do velikánskej reorganizácie, kde som sa mohol uplatniť v tej misii, lebo v nových štruktúrach už som nemal tabuľkové miesto. Čiže požiadal som, prešiel som trojmesačným výberovým konaním, psychotestami, lekárskymi osvedčeniami, výberov rôznych ľudí na funkcie, ich spôsoby života, odbornostné, všetko preskúmali. No a z tých 350 odišlo v tej dobe asi 180, 190 ľudí, čiže tam tiež bol konkurenčný velikánsky výber, aby spĺňal všetky personálne, odborné, vojenské, psychologické poznatky a vedomosti.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, hovoríme o reorganizácii 10. tankového pluku v Martine na Podháji. No a potom už teda tá cesta viedla priamo do toho Lipiku. Spomínate si ešte aj po tých vyše 30 rokoch na tú svoju prácu, ktorú ste tam vy ako ženisti odvádzali?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Detailne si spomínam, lebo naša jednotka pôsobila zhruba od východnej Slavónii v Chorvátsku, bývalej srbskej krajine, bývalej Bosne, kde sme mali jednotliví odmínovačov alebo ženistov na odmínovanie mechanické, mali sme školiace družstvo v Záhrebe na letisku, na plese, čiže my sme aj školiace stredisko mali. Čiže každý, kto prišiel z iných kontingentov, sme museli preškoliť, vycvičiť. No a kto podľa požiadaviek v Bosne, či to bol Mostar, Zenica, Babindol, či to bol chorvátsky Slun, Plitvické jazerá,Gračác alebo Slavonia, Jagodniak alebo Osik, za Osikom, tam to všetko, to sme ako v rámci jednotky plnili a zažívali.
Miroslav Minár, moderátor
Určite si spomínate aj na ozaj grandicióznu stavbu, legendárny most cez rieku Neretva.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Bol to pontónový most, hej, funkčný so všetkým upravený, zošraubovaný, toto všetko, ale súčasť tohto bolo aj jednotlivé plavidlové súlodia z pontónov, ktoré prepravovali ťažké nákladné autá, kamióny, ťažkú techniku. Potom sa v rámci šiesteho roku odovzdával jednotkám AFOR, ktoré už pôsobili pod NATO, ale v rámci tohto som mal aj stavebnú jednotku, kde v priestore Daruvaru sme postavili most žedem (?)12 na okraji Daruaru, ktorý tam stojí dodnes. Venovanie slovenským kontingentom, plukovníkom Žbodákom, plukovníkom, Šmehlíkom, kde sme ho postavili, krásny most železničný žedem 12, ktorý tam do dneska stojí. Využíva sa ako spojenie medzi dedinkou a Daruvarom s pekne vytepanými znakmi Slovenska.
Miroslav Minár, moderátor
Tak to je jedna z tých stôp, ktorú tam zanechali slovenskí ženisti na území bývalej Juhoslávie, konkrétne teda v Chorvátsku, v Srbsku. Pochopiteľne, záslužná bola práca odmínovačov či už so svojimi odmínovacími kompletmi Božena alebo tam aj mechanicky ručne odmínované stovky, tisíce metrov štvorcových plôch.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Systém Božena prišiel až v roku 96 do bývalej Juhoslávie, ale nasadený bol hlavne vo východnej Slavónii, kde sme mali dve komplet osádky vojakov, ktorý boli niekedy zamestnancami Krupiny a podľa pána Sliačskeho vtedajšia firma v Krupine, čo vyrábala to meno, dostala po jeho manželke, pani Sliačskej. No a druhý pán sloboda, ktorý do dneska robí v tej firme a vyrába ju tieto ďalšie krajšie Boženy, vtedajší pán námestník, pán Líčko zásoboval náhradnými dielmi. Ďalej sme tam mali aj ten tank ... hej? Mali sme americké odmínovacie bagre, caterpillary, buldozéry s odmínovačmi, čiže fungovalo všetko, mali sme T-54.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, silného jedinca.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
S jednotlivými ..., ktoré fungovali opancierované bez hlavne.
Miroslav Minár, moderátor
To bol legendárny Lacko Kostolčík.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Aj bol, tam ich bolo strašne veľa tých odborníkov a vtedy ešte, ako sa vraví, tí vojaci, tí mali veľký záujem, boli odborníci nie na jednu, dve, tri, na 10, 12 odborností. To bol použiteľný človek. V tej dobe nám závidel celý svet, čo máme.
Miroslav Minár, moderátor
Vy ste sa na Balkán vrátili, ale už to nebola misia Organizácie spojených národov, ale v podstate už ako Slovensko v tom čase mimoriadne aktívna krajina v rámci programu Partnerstvo za mier prijala ponuku a začala sa pripravovať na misiu AFOR v Albánsku. Čo to bolo za misiu?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Pomôcť Albánsku, lebo medzi Kosovom a Srbsko vznikli jednotlivé problémy, ku ktorým sa ja nemôžem vyjadrovať, ani nechcem. Keď sa to tak rýchlo akosi spravilo, sme boli na prieskume plukovník Brvnišťan, Šiška, jurkenik, Páleník a Kepar, sme išli na prieskum do toho Albánska. Po desiatich dňoch sme sa vrátili, stanovili sme si úlohy a 15. júla 1999 ako prvá organická jednotka išla pod velenie NATO do Albánska. Cesta bola, prebiehala Nitra, Komárno, Maďarsko, Chorvátsko, vlakom do prístavu Koper, tam sme sa nalodili, nalodili sme na vagóny do 1000 ton do Duresu, no a plnili sme úlohy v rámci misie, hlavne opravy ciest, mostov a občas nejaké drobné stavebné práce v prospech Talianska a Belgicka.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, to treba zdôrazniť, že to vlastne bolo prvé zapojenie vojakov armády Slovenskej republiky vtedy do štruktúr a misií pod velením NATO. Keďže ste pôsobili aj pod velením OSN a teraz pod velením spojeneckých síl NATO badať tam nejaký, nejaký rozdiel?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Strašne veľký. Pod vedením misie OSN, keď sme niečo potrebovali, čo sme nemali vyvezené alebo niečo sa pokazilo, alebo ako ten inžinier servis nás zabezpečil pod OSN všetko. Tu, čo sme si nevyviezli zo Slovenska, sme teoreticky nemali odkiaľ dostať a keď belgický prapor mechanizovaný, po ktorý sme patrili, odišiel začiatok augusta 99, prešli sme pod priame velenie ženijného práporu podplukovníka Baronniho od Ríma, ktorému velil generálmajor Frezóne (?) z tej horskej brigády a strelcov zo severu Talianska. A ten sa, keď dostal naše doklady, do, čo všetko máme dovezené a čo všetko je, sa iba čudoval, že kto nás tam mohol pustiť s takými malými zásobami a v tej dobe, jak sa vraví, nedostatočným zásobovaním aj možnosťou zásobovania do toho Albánska všetkého. Našťastie to trvalo len, jak sa vraví, 6 týždňov a generálny štáb, hlavne pán generál Čmilansky, vyriešili situáciu, že rovno sa presunieme z Albánska do Kosova do kempu v ...., kde sme boli aj pôsobili. Potom pod hlavičkou KFOR a na konci septembra, začiatkom októbra, potom prišla ďalšia časť nové jednotky, ktorá bola tiež len v počte 40 ľudí ženistov, ale už bolo zamerané hlavne na EOD tímy, odmínovanie. Hoci ..., toto tam poostávalo, ale čas sa presunula naspäť na Slovensko a pôsobili sme v rámci kontingentu ..., kde hlavné slovo mal a prím Rakúsko, kde malo zhruba 500 ľudí. 100 ľudí mali Švajčiari, tiež boli v rámci Partnerstva za mier a slovenská 40-členná ženina jednotka. Čiže toto sme všetko plnili, urobili a pôsobili. To, čo nám kto presne stanovil.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, postupne sa tá naša účasť v Kosove rozširovala, až prišlo rozhodnutie, že Slováci a Česi vytvoria spoločný kontingent a presťahovali sa na základňu Šajkovaci.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
No tak tento spoločný kontingent tiež vznikol, ktorý sme občas aj tam zašli a pomohli, to už sa vravelo dávno, to tiež vznikol u nás u práporu okamžité reakcie. No a plnili sa tam úlohy presne stanovené, hoci to už bolo hlavne na patroly, doprovody, stráženie hraníc, niečo iné. My ako odborníci sme robili svoju odbornú ženijnú robotu, oni si robili svoju odbornú ženijnú. A tieto dve misie tam pôsobili súbežne, jedna na severe a druhá na juhu Kosova. Ženijná jednotka patrila pod nemeckú brigádu alebo nemecký sektor, ktorý bol v Prizni a sever patril pod ten Šajkovac, čo bol.
Miroslav Minár, moderátor
Kedy teda došlo k takému už definitívnemu rozhodnutiu o tom, že teda tá pôvodná aforská ženijná jednotka, ktorá prešla cez Albánsko do Kosova, ukončila svoju činnosť, ale kedy ste sa vy vyvrátili domov na Slovensko.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
No také šepkanie sa začalo, šepkanie, že buď skončíme a nás prevezú naspäť na Slovensko, vznikla na konci augusta, lebo my sme 7. 9. 1999 začali prvým presunom do Kosova, ktorý nám schválil generálny štáb a presunuli sme sa komplet celá jednotka s technikou, všetkých z Kukešu do Kosova vedľa Prizne kemp Suva Reka. A tam sa začalo kombinovať a vytvárať nová jednotka, tá, ktorá bola už na Slovensku pripravovaná, cvičená a bola privezená koniec septembra, začiatkom októbra vlakovým spojením do Skopje, odtiaľ sa premiestnila do Kosova. jedna časť prišla. To, čo bolo nepotrebné, mimo tabuliek, počtov, materiálu a osôb, sa presunulo na Slovensko. Čiže, povedzme si, začalo tu v polke októbra spoločný kontingent aj s bývalý AFOR, ale už to bol KFOR, no a pracovalo sa, ako bolo stanovené podľa nariadení.
Miroslav Minár, moderátor
Tak teda sa dostávame k tomu finále, kedy vy ste ukončili svoje pôsobenie na Balkáne?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Na Balkáne som ukončil na konci tretieho mesiaca v roku 2000 v priestore Suva Reka. Vrátil som sa na Slovensko a za 3 dni ma čakala ďalšia reorganizácia, kde mi zrušili funkciu a prešiel som z ČVO 500 na ČVO 101.
Miroslav Minár, moderátor
Čo to bolo za pozíciu?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Náčelník skupiny S6 u práporu, čiže skupina vnútorného riadenia. Lebo my sme boli prvá profesionálna jednotka. Postupne sa pridala Žilina, vytváral sa Trebišov a tieto ostatné mechanizované prápory potom sme nabrali v roku 2000 na jeseň taký velikánsky spád, že náš prápor mal skoro 900 ľudí. Sebestačný po všetkých stránkach: ženijnej, chemickej, protivzdušnej, logistickej. My sme mali všetko tento kvalitný stav, prápor okamžite reakcie, čo bol, jak sa vraví, výkladná skriňa pre celé Ozbrojené sily, už v tej dobe bol tak kvalitný, že k 1. 7. 2003 ho zrušili a stal sa z neho klasický mechanizovaný prápor. Do dneska odchovanci tohto práporu slúžia na rôznych vysokopostavených funkciách.
Miroslav Minár, moderátor
Napríklad Martin Stokla, generálmajor, veliteľ pozemných síl.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Áno a x ďalších. To bol plukovník Fajx, to bol pán Lehotský nebohý a to bolo kvanta, kvanta ľudí takých u vojenskej polície, u ostatných špeciálnych zložiek či hradnej stráže.
Miroslav Minár, moderátor
Tá skutočnosť, že ste boli vlastne prvý 100-percentný profesionálny prápor, tak to bola hrdosť slúžiť u takejto jednotky?
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
To bola veľká hrdosť. Každý príslušník mal tisíc korún špecializačný príplatok za to, že má tu zelenú baretu a je kedykoľvek dostihnuteľný zasiahnuť na nasadenie a toto. Tam sa robilo 24 hodín denne bez nejakých extra výmyslov.
Miroslav Minár, moderátor
Ste už niekoľko rokov na zaslúženú odpočinku ako výsluhový dôchodca, čo vám do života, do toho profesionálneho, ale aj do toho osobného dali tie balkánske misie.
Ján Jurkeník, major vo výslužbe
Mi strašne otvorili oči v tom, že pokiaľ človek jeden deň upustí alebo povie, že toto môžme, jak sa vraví, odfajčiť, nemusíme to splniť alebo nejak to len vyhodnotíme, že sa mu to vypomstí. Čiže byť v nasadení počas tých misií 24 hodín denne, musel človek byť stopercentný, rovný a otvoril mi to oči, že spoznal som svet, spôsob roboty Švajčiara, Belgičana, Angličana.
redaktor
Portréty
Už viac ako štyri desaťročia pôsobí v službách Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Dokázal by si predstaviť svet bez vojakov?
Alexander Kolárik, brigádny generál
Ja som v súkromnom živote pacifista a pre naše deti určite by som im doprial, aby nemuseli zažiť nijakú vojnu, ale predstava toho, že by to existovalo, je pre mňa neuskutočniteľná zatiaľ v súčasných podmienkach alebo v tom živote, čo ja žijem.
redaktor
Aké je to byť profesionálnym vojakom v generálskej pozícii a aké miesto vo vojenskom živote má rodina? Aj na to odpovie brigádny generál Alexander Kolárik v Portrétoch Janky Plejovej v nedeľu po pätnástej.
Po stopách vojenskej histórie
Miroslav Minár, moderátor
Poďte s nami zažiť históriu. Už aj týmito slovami vás na zajtrajšie podujatie do Veľkých Kozmáloviec pozýva Lukáš Hric.
Lukáš Hric, organizátor podujatia Prelomenie Hrona
Podujatie Prelomenie Hrona sa koná už po piaty rok vo Veľkých Kozmálovciach. Síce sme už vystriedali niekoľko miest, kde sa toto podujatie uskutočňovalo. Tak už po tretí rok sa stretneme priamo na povodí rieky Hron, je to v katastri obce Veľké Kozmálovce, kúsok za obcou v smere na Starý Tekov, ale pre všetkých návštevníkov budú vlastne pripravené smerové tabule po celej obci, takže kto potrafí do Veľkých Kozmáloviec, tak namiesto konania ho už potom dovedú v podstate šípky.
Miroslav Minár, moderátor
V sobotu to všetko vypukne, na čo sa všetko môžu tešiť diváci, ktorí prídu na toto tradičné podujatie?
Lukáš Hric, organizátor podujatia Prelomenie Hrona
Na čo sa asi všetci tešia najviac, sú tie rekonštrukcie bojov z druhej svetovej vojny, ale okrem toho dynamické ukážky predvedú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, tak isto Ozbrojené sily Slovenskej republiky, trinásty mechanizovaný prápor zabezpečí peknú dynamickú ukážku a my okrem teda hlavnej bojovej ukážky, ktorá zachytáva bratislavsko-brniansku operáciu alebo teda jej začiatok, tak okrem toho sme pripravili k osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania aj takú o niečo menšiu dynamickú ukážku, rekonštrukciu bojov a tam budeme môcť vidieť napríklad legendárny tank LT 38, veľmi krásnu slovenskú repliku novopostavenú a vlastne prvýkrát sa dokonca predvedie v bojovej ukážke.
Miroslav Minár, moderátor
Takým tým sprievodným slovom sprevádzal toto podujatie, či už v Starom Tekove alebo u vás vo Veľkých Kozmálovciach výnimočný historik Paľko Steiner. Môžu sa diváci tešiť na jeho tú obsahovú stránku ohľadom toho, čo sa tu na rieke Hron udialo v tom marci 1945?
Lukáš Hric, organizátor podujatia Prelomenie Hrona
Myslím si, že tak isto ako to bolo tradíciou a neoddeliteľnou súčasťou kedysi na bojoch na Hrone v Tekove, tak aj u nás na Prelomení Hrona, Paľko Steiner je neoddeliteľnou súčasťou a v podstate myslím si, že nie je nikto viac kompetentný rozprávať o tých udalostiach a komentovať naše rekonštrukcie bojov ako práve Palko Steiner.
Miroslav Minár, moderátor
Vráťme sa ešte k tej prezentácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky z trinásteho mechanizovaného práporu z Levíc, teda už ste niečo naznačili, že tam bude nejaká dynamická ukážka, tak skúsme teda aj na túto časť prilákať návštevníkov.
Lukáš Hric, organizátor podujatia Prelomenie Hrona
Ozbrojené sily tak v podstate už tradične bude zastupovať najmä trinásty mechanizovaný prápor z Levíc. Donesú v podstate na statickú ukážku vozidlá BVP 2. Tak isto ich uvidíme aj v dynamické ukážke, kde budú útočiť na pozemný cieľ, myslím, že to bude nejaký mínomet, tak isto budeme môcť vidieť výstavbu ich zbraní, vieme, že aj zo Serede k nám prídu vojaci a donesú napríklad Boženu 4, odmínovacie zariadenie, no ale okrem toho uvidíme aj ťahače, ako napríklad Tatra Aktis, tak vás pozývame teda 3. augusta do Veľkých Kozmáloviec na Prelomenie Hrona. Myslím, že sa máme na čo tešiť. Môžete si vyskúšať let vrtuľníkom alebo sa môžete previezť na BVP-čku alebo ako to niekto povie na tanku. Myslím, že na vás čaká množstvo pekných dynamických ukážok a príďte s nami zažiť históriu.
redaktor
Boli pri tom
Miroslav Minár, moderátor
Príbeh príslušníka študentskej čaty Júliusa Molitorisa vám v seriáli k 80. Výročiu Slovenského národného povstania prerozpráva šéfredaktor rezortného časopisu Obrana Pavol Vitko.
Pavol Vitko, šéfredaktor Obrany
17 rokov je čas prvých veľkých študentských lások. Gymnazista Július Molitoris, rodák z Klenovca sa však vtedy rozhodol bojovať. V lete 1944 už v lesoch okolo Klenovca pôsobili partizáni. Viacerí muži sa k ním pridali deň pred vyhlásením Slovenského národného povstania som sa dobrovoľne prihlásili do odboja aj ja, zaradili ma do študentskej čaty. Našim veliteľom bol kamarát Samko Hrivnák, ktorý študoval na Vojenskej reálke v Martine, spomenul pán Molitoris. Jednotka, v ktorej pôsobil, bola začlenená do šiesteho partizánskeho oddielu Mastek brigády jánošík. Bojoval o Hnúšťu aj v Klenovských vrchoch. Viem, dalo sa ostať doma, neriskovať, nebojovať, ale ako by som sa sám na seba pozeral nasledujúce desaťročia? Ja aj dnes verím mladým statočným ľuďom, napríklad takým, čo sa neboja ozvať proti hlupákom, ktorí by chceli meniť dejiny nášho protifašistického odboja a držím palce aj tým, ktorí chcú našu krajinu úprimne ťahať dopredu, povedal pán Július Molitoris, účastník Slovenského národného povstania.
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.
