Textový prepis relácie Plná poľná, 13. júna 2025

Miroslav Minár, moderátor

Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.

Vitajte, začína sa Plná poľná.
 

redaktor
Pridaj sa! Staň sa profesionálnym vojakom.

Miroslav Minár, moderátor
Napriek tomu, že Stredná odborná škola techniky a služieb na Cintorínskej ulici v Nitre zatiaľ nemá s ministerstvom obrany zmluvu o duálnom vzdelávaní, študenti odboru ochrana osôb a majetku s vojakmi úzko spolupracujú a niektorí jej absolventi už slúžia vlasti. Aj tento rok si svoj základný výcvikový tábor rozložili v rekreačnom zariadení nové mlyny v Tesároch. Boli sme sa na ich odbornú prax pozrieť.

redaktor
Pridaj sa! Staň sa vojenským profesionálom.

Radka, vojačka
Prvá za mnou, trojrad nastúpiť!

Miroslav Minár, moderátor
No tak takto sa to tu začína, v rekreačnom zariadení Nové mlyny v Tesároch, v podstate každý pracovný deň, asi je to rozdelenie do zamestnania, ako vojaci hovoria.

Pavol Gabriš, pedagogický dozor
Gabriš Pavol, ja som tu hlavne ako pedagogický dozor, hej. Obsahom nástupu je hlavne to, aby si vybudovali disciplínu, hej, to sú budúci bachári, budúci policajti, budúci vojaci a musia proste si vybudovať nejakú tú základnú disciplínu, či už je to v oblasti poradovej prípravy, nejakých tých povelov. Ja si myslím, že tieto veci sú im určite praktické do ich budúcej praxe.

Patrik Feben, učiteľ
Prišli k nám príslušníci 11. brigády Vzdušných síl z Nitry. A budú vám predvádzať dynamické ukážky.

Miroslav Minár, moderátor
A v tejto chvíli prichádza pred študentov hlavný veliteľ zodpovedný nielen za praktický výcvik, ale aj za štúdium, Patrik Feben.

Patrik Feben, učiteľ
Tomáško takisto, čo je, kde je tričenko, asi si ho stratil? No tak si sa mal nejak postarať o to, aby bolo.

Miroslav Minár, moderátor
Tak pochopiteľne, dôležitou súčasťou je aj kontrola ustrojenosti. Je treba povedať, že to, čo si obliekli, špeciálne maskáče, tak títo študenti majú obrovský vzťah k tomu, čo chcú v budúcnosti robiť, pretože tieto maskáče si kúpili za svoje vlastné prostriedky.

Patrik Feben, učiteľ
Prišli k nám príslušníci 11. brigády Vzdušných síl z Nitry a budú vám predvádzať dynamické ukážky. Bude to trošku o viac praxi dneska, menej o nejakej prednáške, z čoho teda neznamená, že po skončení ukážok dynamických nebudete sa môcť s nimi porozprávať, niečo sa ich opýtať, na konkrétne veci, takže budú vám k dispozícii.

Miroslav Minár, moderátor
Trošku sa podobá toto sústredenie na to sústredenie vojakov v poli? Pretože začalo sa vlastne raňajším nástupom a rozdelením úloh.

Patrik Feben, učiteľ
No áno, tak snažíme sa vrátiť trošku k tomu takzvane starému, ale dobrému, takže nejaký ten režim, pretože niektorí v budúcnosti budú zrejme pracovať na režimových pracoviskách, takže nejaký budíček, ranná rozcvička, hygiena, nejaký pevne stanovený termín výdaja stravy a aktivít je úplne, ja si myslím, samozrejmosťou pre študentov tohto odboru.

Miroslav Minár, moderátor
Určite máte aj spätnú väzbu a dozvedáte sa, či niekto z tých predchádzajúcich ročníkov študentov už pôsobí v ozbrojených zložkách štátu.

Miriam Lapuníková, riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
Sú už aktívnymi vojakmi. Ja si myslím, kto má záujem o túto profesiu, môže kľudne k nám prísť študovať.

Miroslav Minár, moderátor
Na Slovensku už rezort obrany podpísal dohody s dvomi školami v Sečovciach a v Handlovej.

Patrik Feben, učiteľ
Nás to trošku mrzí, že neboli sme asi v tom prvom výbere, možno bude pokračovať nejaký ďalší, možno sme sa tešili trošku na intenzívnejšiu spoluprácu. Žiaci majú záujem pracovať a ja si myslím, bolo by dobré, aby možno aj intenzívnejšie mali možnosť stretávať sa s príslušníkmi ozbrojených síl a tak ako sa povie intenzívnejšie už do seba nasávať nejaké tie poznatky vedomostí a vôbec celý ten život, ktorý asi pred nimi bude.

Radka, vojačka
Radka Janová.

Kristián, vojak
Tak ja som Kristián Gaži.

Miroslav Minár, moderátor
Radka, Kristián. Vy ste sa dali na štúdium odboru ochrana osôb a majetku. Prečo?

Radka, vojačka
Lebo ma zaujímajú ozbrojené sily alebo polícia a chcem sa tomu ďalej venovať.

Kristián, vojak
Tak ja som odmalička chcel ísť k nejakej tej ozbrojené zložke, pretože mi to prišlo zaujímavé a keď som sa rozhodoval na strednú, tak som nechcel ísť sa akože učiť na nejakú priemyselnú, lebo takto, lebo to mi prišlo také zaujímavejšie, že by to mohlo byť aj lepšie, také dobrodružnejšie.

Miroslav Minár, moderátor
Čo na vaše rozhodnutie hovorili tí najbližší príbuzní? Pretože dá sa očakávať, že po skončení štúdia vás už budú netrpezlivo očakávať, či už v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, v Policajnom zbore, Hasičskom záchrannom zbore. Neboli prekvapení, že ste si vybrali tento odbor?

Radka, vojačka
No, moji rodičia mi ho vlastne ukázali tento odbor, ja som s ním samozrejme súhlasila, lebo nemám v nejakom záujme proste sedieť na gympli a učiť sa tam dookola matematiku a slovenčinu, nebaví ma to a tu je teda viacej telesnej, viacej športových aktivít a baví ma to viacej.

Kristián, vojak
Tak moji rodičia budem najprv takí, že či sa mi to oplatí, ale potom akože pochopili, že by som to chcel teda robiť, tak ma potom podporovali, aj mamina je tatino, takže je to tak fajn, že sú na mňa hrdí, podľa mňa.

Miroslav Minár, moderátor
Dobrá ukážka?

Kristián, vojak
Výborná, za mňa, naozaj super.

Miroslav Minár, moderátor
Tak takéto niečo asi by si chcel robiť.

Kristián, vojak
Áno. To by bolo super takéto, aj keby sa dostali k tomu, tak by som bol spokojný, naozaj.

redaktor
Rádio Regina

Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk.

redaktor
Po stopách vojenskej histórie.

Miroslav Minár, moderátor
V nasledujúcich minútach možno potešíme tisíce mladých mužov, ktorí slúžili v Československej ľudovej armáde v rokoch 1984-1985. Áno, aj vtedy vojenský výcvik bol síce dôležitý, ale ešte dôležitejší bol nácvik vojenskej skladby na Československu spartakiádu, nuž a vyvrcholenie na pražskom Spartakiádnom štadióne nadchlo milióny občanov vtedy ešte stále spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vďaka kolegovi Borisovi Koreňovi sa teraz vrátime o 40 rokov späť.

Boris Koreň, redaktor
Hromové hurá zo všetkých 5 nástupných brán strahovského štadiónu rozkrájalo dusný letný vzduch nad plochou. 13 824 armádnych športovcov, gymnastov, bežia na svoje značky behom, už samo osebe je to výkon, ktorý vie málokto oceniť.

redaktor
Áno, bežia po pieskovej ploche, to nie je tartan. A napriek tomu si vytýčili náročný cieľ. 40 sekúnd, prví sú na značkách, ale čakajú ostatní, pretože ide o kolektívne dielo. Ďalší ťažký prvok, objavujú sa traja a traja vojaci dvíhajú svojho kamaráta a prehadzujú ho ponad prekážku. Je to skutočne ťažká pasáž, pretože dopad musí byť stopercentný. Ruka kamaráta musí prísť na pomoc presne včas.

Boris Koreň, redaktor
Na ploche vyrástlo 384 živých trampolín, z nich chlapci vymršťovaní svojimi partnermi končia opäť v upažených a predpažených rukách svojich kamarátov. Pritom tí, ktorí ich zachytávajú, ani chvíľu nezostávajú bez pohybu, aj oni sú v plnej aktivite a v plnom pohybe ešte predtým než ich kamarát 5-6 m preletí vzduchom a mäkko pristane v ich náručí.

redaktor
Je vidieť, že sú to chlapci, cvičenci, ktorí vždy okúzlia Strahov svojím záverečným vystúpením, príslušníci našej armády, urastení ako nádherné jedle, tí najlepší z najlepších, no hovorí sa ľudovo, ako keby ich mala jedna mama, všetci okolo 180 cm, chlapi ako majú byť, ich rukou československá štátna vlajka.

Miroslav Minár, moderátor
Aj keď státisíce divákov na Strahove nešetrili potleskom, hlavný vojenský telocvikár cvičiaceho celku plk. František Šourek pripomínal.

plk. František Šourek, hlavný vojenský telocvikár
Ja si myslím, že by sme mali zachovať triezvosť, predsa len jedná sa o obranu socialistickej vlasti, jedná sa o plnenie úloh, ktoré sú súčasťou a boli súčasťou denného režimu vojaka, i keď samozrejme sa väčšinou plnili v dobe osobného voľna, v sobotu, v nedeľu, ale my máme prísne deň organizovaný, u nás osobné voľno, aj osobné voľno je organizovanou záležitosťou. Ja si myslím a prosím vás o to, zachovajte skutočne triezvosť, dajte plné nadšenie, dajte plné nadšenie tam, kde ho je treba, tej našej mladosti, uznajte skladbu armády, poďakujte za skladbu armády, ale mi ju berieme ako plnenie základnej povinnosti.

redaktor
Listujeme v Obrane

Miroslav Minár, moderátor
Obsah rezortného časopisu nám priblíži vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.

Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače MO SR
Práve vyšlo šieste tohtoročné číslo rezortného mesačníka Obrana, ako zvyčajne na 48 stranách prináša slovom i obrazom dianie v rezorte obrany, Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ale tiež novinky na poli obrannej a vojenskej techniky. Pretože jún sa začína Medzinárodným dňom detí a končí začiatkom školských prázdnin, ústrednú rubriku Téma sme venovali deťom a aktivitám, ktoré pre ne Ministerstvo obrany spolu s vojakmi pripravujú. Tu nájdete aj rozhovor s generálnym riaditeľom Sekcie personálnych a sociálnych činností Martinom Rímešom. Chýbať nemôžu ani výsledky 24. ročníka výtvarnej súťaže žiakov základných škôl Vojaci očami detí. Tohto roku nám do nej poslali viac ako 2000 súťažných prác a tak mala 10-členná porota zložená z výtvarníkov, vojakov i civilných zamestnancov naozaj plné ruky práce. Ako to dopadlo, si prečítate a pozriete v júnovej Obrane. Téme vzťahu vojakov a detí je venované aj aktuálne pokračovanie kurzu vojenskej angličtiny. V reportáži sa pozrieme na národné cvičenie Toxic Lance s medzinárodnou účasťou a aj o ňom sme sa porozprávali s náčelníkom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany plk. Oliverom Toderiškom. V treťom interview júnovej obrany nám kpt. Matej Vallo, veliteľ martinského 57. samostatného oddielu, ktorý patrí do štruktúry Síl pre špeciálne operácie, priblíži úlohy svojho oddielu, ale najmä kritériá a ciele výberu nových kolegov. Formou reportáže, ankiet a pútavých obrázkov sa vraciame k národným oslavám 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny, ktoré rezort v máji usporiadal v Piešťanoch. Najväčšiemu tohtoročnému cvičeniu našich ozbrojených síl Slovenský štít sa síce budeme podrobne venovať až o mesiac, ale v júnovej Obrane už nájdete fotoriport z jeho prvých dní. Atraktívne fotografie zdobia aj trojstrannú reportáž z finále 17. ročníka súťaže ozbrojených síl a ozbrojených zborov Železný muž v Centre výcviku Lešť a naši reportéri zavítali aj na Deň otvorených dverí Vojenského športového centra Dukla v Banskej Bystrici. Ako zvyčajne, veľa zaujímavého čítania pripravili vojenskí historici z Múzea Slovenského národného povstania a z Vojenského historického ústavu. Mesačník Obrana je určený príslušníkom ozbrojených síl, zamestnancom ministerstva obrany, študentom slovenských stredných a vysokých škôl, ale nájdete ho aj v posádkových kluboch a knižniciach. Elektronická verzia je dostupná na internetových stránkach ministerstva obrany.

redaktor
Čo je pred nami?

Miroslav Minár, moderátor
Na tradičný veteránsky výstup na Kriváň vás pozýva Richard Zimányi, vedúci oddelenia starostlivosti o vojenských dôchodcov a vojnových veteránov Ministerstva obrany.

Richard Zimányi, vedúci oddelenia starostlivosti o vojenských dôchodcov a vojnových veteránov MO
Milí poslucháči, v sobotu 14. júna sa uskutoční 7. ročník veteránskeho výstupu na Ďumbier a Chatu Milana Rastislava Štefánika. Toto podujatie je nielen pre vojnových veteránov, je nielen pre vojačky a vojakov, či zamestnancov rezortu obrany, radi privítame širokú verejnosť, radi privítame deti, študentov, turistov, touto akciou si chceme pripomenúť gen. Štefánika, ktorého meno nesie obľúbená chata na trase. Chceme si tiež uctiť partizánov a účastníkov odboja pri pamätníku neďaleko chaty. Mimochodom, tadiaľto vedie aj Cesta hrdinov Slovenského národného povstania. No a zároveň si chceme spomenúť aj na vojnových veteránov z novodobých misií, ktorí sa bohužiaľ nevrátili domov. Od chaty sa potom poberieme na vrchol Ďumbiera, kde výstup ukončíme pri ikonickom dvojkríži. Toto všetko srdce Nízkych Tatier uprostred malebnej prírody. Po návrate na parkovisko bude všetkých účastníkov čakať veteránsky guláš a aj vojnový veterán partizán Vladko Strmeň so svojou harmonikou. Srdečne vás pozývame, prídite v sobotu medzi siedmou a ôsmou hodinou na parkovisko k Trangoške, kde bude štart výstupu. Podporíte tak dobrú vec, stretnete možno nových priateľov a užijete si skvelú turistiku, parádne počasie je vybavené, stačí si priniesť dobrú náladu, veľmi sa na vás tešíme.

redaktor
Plná poľná

Miroslav Minár, moderátor
Napriek tomu, že vyštudovala pedagogickú fakultu a za čas bola aj učiteľkou, jej životným stolom bolo pracovať ako novinárka a to sa jej postupne splnilo, najprv písala a neskôr strávila mnoho rokov za rozhlasovým mikrofónom, hovoríme o Kataríne Parkanskej. Osemdesiatnička s neskutočnou energiou nedávno napísala knihu básní inšpirovaných vlastným životom, v rozhlase strávila mnohé roky ako jediná redaktorka - žena, v redakcii armády po nej prišli aj ďalšie ženy, ako napr. Petra Repková - Biháry, Kataríne Parkanskej jej práca priniesla aj mnoho nevšedných príležitostí, ktoré ju zaujímali napr. zoznámiť sa s letectvom i automobilizmom. Martin Jurčo sa jej opýtal aj na to, ako začínala.

Katarína Parkanská, redaktorka
Áno, vyštudovala som za učiteľku Materskej školy a 10 rokov, včítane troch detí som si odrobila 10 rokov v školstve a potom som chcela ísť za redaktorku do závodného časopisu Slovnaftár, čo sa mi aj podarilo, zvládla som konkurz s niekoľkými ľuďmi, asi 15 záujemcovia boli a vyhrala som ten konkurz. Po dvojročnej skúsenosti, ako redaktorka závodného časopisu som mala už vyššie ambície a vždy som túžila ísť do rozhlasu a naraz som zachytila avízo v rozhlase, že sa koná zase konkurz, tak som sa ho zúčastnila a vyhrala som.

Martin Jurčo, redaktor
No, ale ja sa ešte pristavím pri tom časopisu Slovnaftár. Slovnaft, to je dodnes v hlase gigant, takže to nebol len taký obyčajný závodný časopis.

Katarína Parkanská, redaktorka
To bol 6 kilometrový úsek, ktorý som takmer denne absolvovala na jednotlivých prevádzkach, polyetylén, polyuretán, nafta, benzín a tí ľudia, ktorí tam pracovali, niekoľko 1000 ich bolo samozrejme, a tak som získavala vlastne prvé skúsenosti s tými ľuďmi po ich robote, posielala som príspevky, články do rozhlasu, ktoré sa mi uverejňovali v rozhlase a to ma vlastne nabudilo k tomu, aby som do toho rozhlasu išla a keď som videla ten konkurz v časopise a počula v rozhlase, tak som sa ho zúčastnila.

Martin Jurčo, redaktor
Aké boli možnosti vlastne vtedy, do akej redakcie prijímali a samozrejme vtedy to nebolo také jednoduché, najprv bol redaktor /nezrozumiteľné/, potom bol redaktor, ktorý už išiel na mikrofón.

Katarína Parkanská, redaktorka
Išla som do Dobrého rána, tam bolo voľné miesto. Prijímali ma s podmienkou najprv, že či som v strane, ale v strane som nebola a pýtajú sa ma, že riaditeľ rozhlasu, "manžel je v strane? Hovorím, ten tiež nie. No dobre, tak ste taká dobrá nestranícka rodina, máte dobrú slovenčinu, dobrú gramatiku, len musíte pomalšie hovoriť". Samozrejme, že som to veľmi rada prijala a nastúpila som do Dobrého rána, chvíľku som tam bola, získavala som prvé skúsenosti, zamerala som sa na zdravotníctvo a školstvo, keďže som bola učiteľka a bola som aj dobrovoľná zdravotná sestra, tak tá problematika mi bola blízka, no a stade som potom prešla do redakcie armády, brannosti a bezpečnosti, medzitým bola chvíľka v spravodajstve, ale to mi nesedelo, keďže nemám rada politiku.

Martin Jurčo, redaktor
A už ste mali určite ambície také, ako majú niektorí novinári, že okrem tej novinárčiny takejto rozhlasovej si zároveň aj píšu.

Katarína Parkanská, redaktorka
Samozrejme, že som si písala, som akýsi maniak na denníky, skoro celý život si píšem denník, počnúc ako študentka v Nitre, mám hrubú knižku denník za 4 roky štúdia, potom ako mladá žena a básničky a samozrejme, že aj v rozhlase som si písala zážitky a tie som potom zužitkovala v scenároch. Keďže som robila reláciu na Modrej vlne, ktorá bola trojhodinovka na konci tej relácie, vždy bola nejaká pekná poviedka z vojenskou problematikou v Plnej poľnej, dobrých správ, tak isto som mala možnosť svoje básničky, svoje poviedky použiť a dodnes vlastne píšem.

Martin Jurčo, redaktor
Určite máte medzi tými nahrávkami, ktoré ste pripravovali, či už v Dobrom bráne alebo potom neskôr v redakcii armády, takú, ktorú ste si zapamätali, buď nejakými okolnosťami, ktoré boli zvláštne alebo tou sviatočnosťou, tie chvíle, ktorú ste chceli sprostredkovať poslucháčovi.

Katarína Parkanská, redaktorka
Isteže, strašne veľa tých zaujímavých aj cien, ktoré som dostala, boli za to, že ako jediná žena vtedy v republike robím armádnu problematiku a zväzarmovskú problematiku. Tie športy, automobilizmus, rada som chodila do Košíc, do vysokej školy leteckej, milovala som nahrávať s pilotmi, pretože to bola jedna extra casta ľudí, ktorí boli veľmi inteligentní. Raz som napr. išla s kapitánom, nie, už bol plukovníkom tej akrobatickej šestky, čo lietali na leteckých dňoch, určite ste to videli a s ním som mala rozhovor a pýta sa ma, "a boli ste niekedy v našom trenažéri? Ak chcete, poďme", tak sme išli do trenažéru. Vysvetlil mi, ako sa štartuje lietadlo, ako sa drží knipeľ, ako sa mám zniesť a toto všetko som robila, na ľavom ramene som mala ťažký magnetofón Uher, mikrofón v ľavej ruke, s pravou rukou som držala knipeľ a všetko som reportovala ľuďom, poslucháčov, "vážení poslucháči, ja letím, vidím domčeky a strechy a stromy a som hore" a teraz mi hovorí ten pilot, "no a teraz sa otočíme" a ukázal mi, ako tak som sa ja akože pilotka otočila "a teraz pristaneme", povedal, no a ja som sa zabila, hovorím, "vážení poslucháči, ja som práve havarovala, ale sľubujem vám, že o týždeň sa v Plnej poľnej stretneme zas", to bolo more dopisov, to bolo more listov, pretože toto sa páčilo aj vojačikom, aj frajerkám.

Martin Jurčo, redaktor
Áno a najmä žena v tom období vo vojsku to nebolo také bežné, ako je to dnes. Samozrejme, veľká téma určite pre vás bol Zväzarm spojenie toho civilu a armády a Zväzarm to bolo veľmi široký pojem, od rôznych takých zaujímavých vecí voľnočasových, až po také sofistikované veci okolo letectva.

Katarína Parkanská, redaktorka
Určite. Dnes, keď sa spýtate mladých ľudí, že čo je Zväzarm, tak ani nevedia, ale ja som veľmi rada chodila na automobilové preteky, my sme dokonca aj pretekali, robila som obranno-orientačný pretek automobilový. V Leviciach, konkrétne, napr. som sedela za volantom, jedna dáma z Levíc mi robila, z itinerára mi čítala, či doľava, či doprava a pod., poznáte to. Dnes už Zväzarm, žiaľ, je len pojem, pojem minulosti, ale rada sa vraciam k takým rozhovorom, ktoré som robila s jednoduchými ľuďmi, nemuseli tu byť vždy vojaci, generáli, piloti, napr. jednu cenu som dostala za rozhovor s obyčajnými, obyčajnými, úžasnými robotníkmi v lese, vo vojenských lesoch, ktorí aj v zime pracovali v snehu, po kolenách a pílili tam konáre a keď som tam prišla so svojím magnetofónom, tak mi na takej veľkej konzerve urobili miesto, aby som si sadla k ohníku, dali mi teplú rukavicu svoju, aby ma nechladila tá konzerva, jabĺčko zohriali a dali mi to a ja som to všetko nahrávala ako tí chlapi tam pracovali, ako spomínali, že majú doma manželky a potrebujú si zarobiť, že jedno aké počasie a ten ohník tam pukotal a ja som si zahryzla do toho jabĺčka a vtedy som si hovorila, že toto je pre mňa to, čo milujem, hovoriť s ľuďmi o obyčajných veciach, ale tí ľudia sú na druhej strane úžasní. No a vyhrala som jednu z cien práve s touto reportážou s pukajúcim ohníkom.

Martin Jurčo, redaktor
Predsa len, hovorili sme o letectve, o automobilizme. Aká ste vy vodička?

Katarína Parkanská, redaktorka
Viete, myslím si a zaznie to veľmi neskromne, som veľmi dobrá vodička, stalo sa mi, v Žiline som šla do kasární nahrávať, mali dostať tam nejakú červenú vlajku a mal prísť prvý minister vnútra už a neviem ktorý, šla som veľmi rýchle autom cez Žilinu a ubrzdila som v poslednej chvíli pred, pred zebrou, pred prechodom a tak s polovičkou kolesa som bola na zebre a čo Boh nechcel, teda, čo ja som nechcela, sedeli tam dvaja policajti v aute, zavolali ma a ja som cupitala v tom daždi k nim, čupla som si k oknu a hovoria mi, že som prekročila pravidlá, že som neubrzdila, že som šla príliš rýchlo, no mala som čo robiť so svojimi ústami a so svojimi výhovorkami, že potrebujem sa dostať do tých kasární, lebo ten generál, prebrať tu červenú štandardu a verte mi, že som dobrá vodička a oni, že nie ste dobrá vodička, hovorím, som dobrá, ja vám to raz dokážem. A zhodou okolností ten týždeň vyšiel v časopise televíznom veľký článok o mne a na titulke som dokonca ja bola s mikrofónom a s takými dvomi vojačikmi, kde píše autor Dušan Bryndza, sa volal, nikdy nezabudnem, "bol som s Katarínou Parkanskom na služobnej ceste, každý chlap musí sňať klobúk, taká je dobrá vodička". A ja som týmto dvom policajtom potom poslala tento časopis, lebo mi odpustili ten priestupok, takže aj takéto skúsenosti som mala ako vodička. Rada, dodnes rada jazdím.

Martin Jurčo, redaktor
Nežijete v Bratislave, žijete vo Viedni, tzn. že asi jazdíte aj často, aj keď to nie je veľmi ďaleko.

Katarína Parkanská, redaktorka
Viete, do Viedne jazdiť nie je problém, problém je hýbať sa s autom po Viedni, pretože takisto ako Bratislava je problém zaparkovať a ísť do Viedne len kvôli tomu, aby som sa pol hodinu túlala a hľadala parkovisko, tak často radšej sadnem na vlak a za trištvrte hodiny som vo Viedni, kde ma čaká môj partner alebo sadnem na taxík a som vo svojom viedenskom byte, ale mám byt aj v Bratislave, podotýkam, pretože tu mám rodinu a rada chodím stále domov.

Martin Jurčo, redaktor
My sme sa stretli na pôde tu v klube rozhlasových seniorov, vy ste tu prezentovali pred časom svoju knižku, tzn. nezostalo len pri tom písaní do zásuvky a pri scenároch.

Katarína Parkanská, redaktorka
Tie básničky a tie poviedky človek píše, keď chce a keď má na to chuť celý život a hromadia sa. Oni niektoré boli už uverejnené v časopisoch, asi 2 tretiny aj v relácii na Modrej vlne, aj v Plnej poľnej, dobrých správ. Ale nakoniec, keď už som dôchodkyňa a mám 82 rokov, tak si hovorím, nemôžem len sedieť so založenými rukami, rada píšem, rada tvorím a tak som dala dokopy tie básničky, ktoré som napísala v priebehu posledných asi 20 rokov, plus tie ilustrácie, ktoré robili moje 2 dcéry a ja a tak som dala dokopy jednu knižku. Sú tam spomienky, spomienky na mladosť, na priateľstvá, na lásku, na rodinu, sú tam stretnutia, rozlúčky, je tam všetko to, čo jeden človek prežije v priebehu svojich 82 rokov.

redaktor
Plná poľná

Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.