- Dátum: 01.03.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 24.75 MB
Plná poľná
ROZHLAS | Dátum: 01.03.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 21:00 Plná poľná
Miroslav Minár, moderátor
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelomský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili:
- Umelá inteligencia, každý o nej počul, väčšina z nás zjavným či menej zjavným spôsobom využíva jej výdobytky, ale len málokto tuší, čo to vlastne je, kde sa s ňou môžeme stretnúť a najmä ako môže ovplyvniť bezpečnosť a obranu. Respektíve činnosť jednotiek na bojisku. Odpovede na tieto i ďalšie otázky budeme hľadať s hosťom Plnej poľnej Milošom Kaniakom z odboru hybridných hrozieb Ministerstva obrany.
- V seriáli Boli pritom, ktorý sa venuje statočným bojovníkom z obdobia Slovenského národného povstania, vás pozveme do Banskej Bystrice na návštevu jubilujúceho storočného vojnového veterána Jána Štillu.
- Slovenské Ozbrojené sily posilnili noví vojaci. Stalo sa tak dnes predpoludním, keď na martinskom Námestí Slovenského národného povstania zložili slávnostnú vojenskú prísahu.
Redaktor ,
BOLI PRI TOM
Miroslav Minár, moderátor
18. februára oslávil krásne životné jubileum 100 rokov priamy účastník Slovenského národného povstania Ján Štilla z Banskej Bystrice. Pri tejto príležitosti mu minister obrany Robert Kaliňák udelil Pamätný kríž vojnového veterána. Pripojili sme sa ku gratulantom a do bytu veterána povstania pozývame teraz aj vás. Tak ako bol z našej návštevy prekvapený samotný Ján Štilla, boli sme prekvapení aj my z toho, akú obdivuhodnú pamäť má dnes tento už storočný vojnový veterán. Stal sa ním aj de jure, pretože vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov Richard Zimányi mu odovzdal preukaz a generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany Martin Rímeš mu v mene ministra obrany odovzdal pamätný kríž vojnového veterána.
Martin RÍMEŠ, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR
Dovoľte mi, aby som vám v mene ministra obrany a podpredsedu vlády pána Kaliňáka odovzdal toto ocenenie.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Ďakujem.
Martin RÍMEŠ, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR
A zároveň vám aj poprial všetko najlepšie k vášmu životnému jubileu, ktoré ste mali pred pár dňami.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Sto.
Martin RÍMEŠ, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR
Krásne jubileum a pri plnom zdraví.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Ďakujem vám veľmi pekne. Ďakujem.
Martin RÍMEŠ, generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR
Ešte sú ďalší gratulanti za mnou. Nech sa páči.
Ľubica FUSKOVÁ, riaditeľka odboru sociálnej politiky MO SR
Takže pán Štilla, dovoľte aj odo mňa všetko, všetko najlepšie k vašim narodeninám, konkrétne ja sa vám. Ľubica Fusková. Som riaditeľka odboru sociálnej politiky a starostlivosť o vojnových veteránov je v našej pôsobnosti. Takže, takže takto zdravíčko, spokojnosť, optimizmus, všetkých choroby, nech vás všetko zlé obchádza.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
No to je už zle, lebo ja pán Parkinsonovu chorobou. Prosím vás, berie to trochu tak s pochopením, áno?
Richard ZIMÁNYI, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov
Pán Štilla a teraz za oddelenie vojnových veteránov. V prvom rade vy ste účastník národného boja za oslobodenie a doteraz ste nemali priznané postavenie vojnového veterána. Tak teraz.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Nemal som, ale metálov mám hromadu.
Richard ZIMÁNYI, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov
Nemali ste. Tak teraz dovoľte, aby som vám oficiálne a slávnostne odovzdal preukaz vojnového veterána.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Ďakujem.
Richard ZIMÁNYI, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov
A zároveň za oddelenie a za všetkých veteránov pevné zdravie.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Ďakujem srdečne.
Richard ZIMÁNYI, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov
Veľa životného optimizmu, držte sa, buďte dlho s nami.
Miroslav Minár, moderátor
Ján Štylla prezenčnú službu nastúpil 1. októbra 1941 do Žiliny k tamojšiemu delostreleckému pluku 11. Rok na to bol odoslaný na východný front. So svojou jednotkou pôsobil na Kaukaze. Pri ústupe z frontu mu črepina delostreleckého granátu spôsobila zranenie chodidla a hrozila amputácia. Nestalo sa tak a po 6 týždňovom pobyte v nemeckej poľnej nemocnici v Melitupole bol transportovaný na Slovensko. No a tu sa začína jeho zapojenie do diania v Slovenskom národnom povstaní.
Redaktor ,
BOLI PRI TOM
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
O povstaní som sa dozvedel, ja som bol v tom čase v Nitre v škole. Z východného frontu som prišiel na dovolenku domov na Slovensko z Odesy, kam mi bolo doručené pozvanie do školy do Nitry. Tá škola bola v polovici augusta zrušená s tým, že sa máme každý vrátiť do svojej posádky, k útvaru, od ktorého sme prišli. Som sa vrátil do Žiliny a tam som bol zapojený do časti príprav, čo mi boli, som bol vtedy rotmajster. Som bol pozvaný 30. augusta na veliteľstvo pluku. Veliteľom pluku už nebol podplukovník ..., ale prišiel tam major Dobrovodský a ten sa stal veliteľom aj útvaru, aj príprav Slovenského národného povstania. Mi bolo oznámené, že mám doručiť jeho rozkaz útvaru, ktorý bol v Hričove. Nie útvar, skupina, ktorá mala za úlohu zničiť most cez Váh z Moravy, lebo že sa blíži nemecký transport. Dostal som šoféra s prívesom. Áno, ja som ten rozkaz prijal. Išli sme ho vytvárať. prídeme ho Hričova s motorkárom a pred príchodom po hlavnej ceste zo Žiliny, zbadal som zďaleka, že na železničnej stanici v Hričove stojí transport vojenský. To boli Nemci už. Tak sme potom išli do Trenčína a tam som z veliteľskej budovy oznámil telefonicky do Žiliny, ešte do posádky, do kasární majorovi Dobrovodskému ako veliteľovi žilinskej posádky, čo sa udialo. Dostal som rozkaz vrátiť sa. Nie ale smerom na Žilinu, tam sa už nedalo ísť, ale z Trenčína naokolo, že vojaci opúšťajú večer, už vyprázdňujú ako vojaci do Strečna, do Dubnej skaly. Veliteľstvo so štábom ako opustili už večer Žilinu. Ja som sa potom dostal do Martina tak naokolo a do Dubnej skaly, tam som podal hlásenie Dobrovodskému, čo sa udialo, kde sa nachádzam a dostal som príkaz ísť do Martina. Tam v tom Štefánikovom ústave, tam bol podplukovník ..., on bol riaditeľom reálneho gymnázia, tiež dôstojník, ktorému som mal hlásiť príchod a bol som poverený potom úlohami ako veliteľ spojovacej čaty pre tú vojnovú skupinu majora Dobrovodského. A potom ďalej, čo nasledovalo, tam bol boj o Malú Fatru, tak sme prešli cez Blatnicu. Bol som poverený nezaradeným záložníkov, lebo v Turci bola vyhlásená mobilizácia a mnohí vojaci, mnohí záložníci, ktorí narukovali na túto mobilizáciu, vyhlášku, neboli vyzbrojení, nemali žiadne zbrane, to bolo okolo 300 nezaradených týchto záložníkov cez Blatnicu do Harmaneckej doliny. Aj sa tak stalo. Tam som podal ako hlásenie. Prišiel som, hlásenie zaevidovali a rozkaz znel, musíme ísť do Slovenskej Ľupči, lebo v Slovenskej Ľupči sa už reorganizovali slovenské jednotky, ktoré ustúpili z Turca. A bola tam aj delostrelecká batéria nadporučíka Kušníra. Už bol pripravený na odchod do Hronskej Dúbravy vtedy, čo bola Hronská Breznica. No a ja som bol poverený, zaradený tam ako výkonný rotmajster, sme išli do transportu, to bola celá batéria. No 10-centimetrové kanóny na Trnavú Horu, o čom napísali. Kanóny bolo, všetko bolo, len nebolo streliva.
Miroslav Minár, moderátor
Ján Štilla ako mnohí povstalci, bol odhodlaný naďalej slúžiť svojej oslobodenej vlasti. Sled udalostí to ale zariadil inak.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Z armády som odišiel na vlastnú žiadosť. Skončil 31. januára 1950 v Prahe. Na ministerstve obrany sme robili skúšky. Ja som už mal žiadosť predtým, lebo sa mi nepáčila tá situácia, ktorá v 50. rokoch bola v armáde. No ja som bol vtedy v Žiline. A tam dali za veliteľa celej tej vojenskej správy plukovníka Lička, ktorý prišiel z Plzne. On začal vojakov, ktorý sme boli zo slovenskej armády alebo ktorý ovládali ruštinu začal doslova prenasledovať. Boli sme nepriatelia. Ja som to neznášal, pretože ozaj to nebolo všetko. On nenávidel aj ďalších, ktorí sa dohovorili napríklad nemecky, už boli nepriatelia. Keď sme boli na nejakých skúškach, oni my odpovedali nie, že cez to všetko, že som bol aj v KSČ. Ja som proste trval na tom, že chcem z armády odísť. Desať rokov som mal odslúžených a že pôjdem do Čiech robiť. Aj sa tak stalo. My sme večer prišli rýchlikom z Prahy a ráno, keď som išiel do kasárni, už som prebral súhlas na preloženie.
Miroslav Minár, moderátor
Pri rozlúčke priamy účastník Slovenského národného povstania Ján Štilla nám všetkým adresoval nasledujúce slová.
Ján ŠTILLA, vojnový veterán
Celá vojensko-politická činnosť, celý odboj, všetko bolo za účelom obnovy spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ja som ani veľmi nesúhlasil s rozdelením Československa, aby sa nevrátilo to, čo republiku si chrániť, byť suverénnym, zvrchovaným štátom Slovenskej republiky, aj keď už je a chceli, aby sme si ju chránili, aby sme konali tak, aby sme neboli niekomu pätolízačmi, aby s nami zametali, ako chceli. Aby naši ľudia mali prácu, boli si vedomí svojej národnej identity. Samozrejme, aby sme boli hrdí na svoju vlasť, na svoju krajinu, ale na druhej strane a my sme vedeli, či sme a pomáhali všemožne tomu, čomu sa krivdí. Aby sa opevňovala naša národná zvrchovanosť, aby sme nemuseli prijímať cudzie, lebo my máme aj svoju kultúru, máme svoju národnú hrdosť.
Redaktor ,
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár, moderátor
A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke Ministerstva obrany či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a tipy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie vám ponúkneme zaujímavé informácie o vplyve umelej inteligencie na bezpečnosť a obranu a povieme vám aj to, koľko nových vojakov pribudlo slovenským Ozbrojeným silám. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.
Redaktor ,
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, moderátor
Umelá inteligencia, každý o nej počul. Väčšina z nás zjavným či menej zjavným spôsobom doposiaľ využíva jej výdobytky. Ale len málo kto tuší, čo to vlastne je, kde sa s ňou môžeme stretnúť a najmä ako môže ovplyvniť bezpečnosť a obranu, respektíve činnosť jednotiek na bojisku? Odpovede na tieto a ďalšie otázky teraz budeme hľadať s hosťom plnej poľnej Milošom Kanjakom z odboru hybridných hrozieb Ministerstva obrany.
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Odbor pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu vznikol v roku 2022. Zaoberáme sa posudzovaním a monitorovaním hybridného pôsobenia. To sú nejaké aktivity, ktoré sú zvyčajne vykonávané pod nejakou prahovou schopnosťou rozpoznávania štátu, vykonávané štátnymi, neštátnymi aktérmi a majú nejaký strategický cieľ, ktorým je buď podkopať alebo narušiť ekonomickú, alebo vojenskú, alebo komunikačnú schopnosť štátu. Našou úlohou je jednak tieto aktivity monitorovať, či už na sociálnych sieťach alebo v mediálnom priestore a jednak ich nejakým spôsobom legislatívne rámcovať, spolupracovať s inými rezortmi a taktiež pomáhať pri strategickej komunikácii rezortu obrany. Čo je vlastne naša aktivita na sociálnych sieťach, či už sú to príspevky, videá, fotografie atď.
Miroslav Minár, moderátor
My sme sa stretli tu na prednáške, ktorú ste mali pred vojakmi na posádkovom klube v Bratislave. Vďačné publikum, pretože mnohí pozerali, ako keby túto tému počuli prvýkrát, najmä aj s tou prezentáciou vizuálnou. Napriek tomu, že teda sám ste povedali, že nie ste expertom v tejto oblasti, tak sa umelej inteligencii venujete ako teda svojmu koníčku, čo vás pritiahol k tejto téme alebo čo vás fascinovalo na tejto téme?
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
No ja už sa dlhšie venujem informatike ako taký, povedzme, pokročilý užívateľ. Čiže zaoberám sa počítačmi, staval som si vlastné počítače, mám nejaké základy programovania a umelá inteligencia ako taká, respektíve to, čo my považujeme za umelú inteligenciu, to sú tie nástroje, ktoré využívame na vytváranie obrázkov, textu, zvuku a tak ďalej. Tak mňa fascinuje hlavne z toho hľadiska, že je to absolútne nová vec. Je to niečo, čo nejakým spôsobom už teraz zasahuje do spoločnosti a otvára nové výzvy a také nové smery, ktorými sa my môžeme uberať, je to úplne fascinujúca vec, takže je to moje hobby a nejakým spôsobom to snažím aj transformovať a používať v práci.
Miroslav Minár, moderátor
Nie ste vojakom, ale napriek tomu vás ovplyvňovalo rodinné prostredie.
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Mám vojenskú históriu v rodine. Jeden prastarý otec bol legionár, druhý bol dôstojníkom v armáde rakúsko-uhorskej a môj dedo bol podplukovník letectva, ktorý bojoval v povstaní, zúčastnil sa bojov na letisku Mokraď a taktiež na kóte Ostrô. Čiže mám takéto nejaké gény, ktoré som, dúfam, zdedil nejakým spôsobom.
Miroslav Minár, moderátor
Možnože vás to predurčuje k tomu, že teda ste zakotvili na Ministerstve obrany a pracujete v tomto odbore. Kedy sa vôbec stretávame prvýkrát s pojmom umelá inteligencia? V akých súvislostiach?
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
No pojem ako taký, poviem umelá inteligencia, prezentoval prvýkrát, myslím v roku 1956 americký vedec IBM John McCarthy, ale nejaké základy umelej inteligencie položil už napríklad veľmi známy informatik a analytik Alan Turing, ktorý sa venoval teoretickému opisu počítačov, poznám napríklad známy Turingov stroj alebo Turingov test. To je test zamerania, aby dokázal určiť, či s vami rozpráva človek alebo stroj. Čiže v podstate tu tá história sa datuje, ak sa bavíme čisto o umelej inteligencii, tak asi nejakým 40. -50. rokom 20. storočia.
Miroslav Minár, moderátor
No ale keď pôjdeme hlbšie do histórie veľmi, veľmi pradávnej, antickej, tak sa dostávame k tomu, že aj vy ste to prezentovali na jednom z tých obrázkov, že taký prvý počítač, tak to môžeme povedať, vlastne používali Gréci.
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Áno, takže áno, to som ukazoval prezentácii, bol to takzvaný stroj z Antikythéry, z ktorého sa našlo jedno skorodované mosadzné ozubené koleso a v podstate slúžil, bol to nejaký prvý mechanický počítač, ktorý slúžil na výpočet polohy mesiaca a slnka, respektíve zdanlivého pohybu po nebesiach a to 2000 rokov, čiže ak sa chceme naozaj do takejto histórie vrátiť, tak musíme ísť 2000 rokov späť.
Miroslav Minár, moderátor
Tak ale poďme do tej súčasnosti, pán Kanjak, pretože to, čo ste vy tu dnes prezentovali a čím sa teda zaoberáte a čo je vašim koníčkom, tak dnes tá umelá inteligencia naozaj je fenomén doby, dokonca až taký, že sa tomu venoval aj jeden zo summitov Severoatlantickej aliancie.
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Američania to označuje ako ... technology. Bavíme sa o niečom, čo naozaj mení naše životy, náš spôsob života. Mení to, akým spôsobom nazeráme na svet, akým spôsobom interagujeme so svetom. A v podstate tie výdobytky umelej inteligencie môžete vidieť každý deň. Možno tu máte mobil, s ktorým sa rozprávate. Ak si zapnete predpoveď počasia, tak je veľmi pravdepodobné, že to, že viete, že o 5 dní bude slnečno a bude veterno, tak je to vďaka tomu, že existujú modely poháňané umelou inteligenciou, ktoré dokážu modelovať atmosférické hmoty. Ak idete k lekárovi a viete, nejakú rádiodiagnostiku alebo röntgenové snímky vám niekto pozrie, aj tam pracuje umelá inteligencia. Tak isto ju využívajú astronómovia. Ak idete po ceste a vaše auto má Lane Asisst a drží sa v pruhu aj tam je umelá inteligencia, takže tie aplikácie možno ani oni neviete, ale naozaj sú okolo nás a zlepšujú sa a je ich čoraz viac a viac.
Miroslav Minár, moderátor
Upozorní ma napríklad počítač v automobile na to, že keď vám otvorené jedno z okien, tak mu mám zavrieť, lebo proste sa zvyšuje odpor toho vozidla a tým aj vlastne spotreba. Ale umelá inteligencia, bezpečnosť a obrana, ako vlastne môže ovplyvniť súčasné dianie na bojisku?
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Umelá inteligencia ako taká predovšetkým umožňuje, keď sa bavíme o nejakých bojových spôsobilostiach, ja som to aj prezentoval, existuje niekoľko oblastí, v ktorých ten vývoj ide dopredu a vlastne nasadzujú systém umelej inteligencie. Asi každý si spomenie alebo každý si predstaví pod umelou inteligenciou nejaké autonómne bojové systémy. Čiže to sú systémy, ktoré dokážu povedzme zamerať cieľ a rozhodnúť sa aj o zničení bez vstupu operátora. Majú vlastnú logiku uvažovania, vedia si vyhodnotiť, či je to správne alebo nesprávne. Ale tých aplikácií je oveľa viac. Ak sa bavíme o nasadení v bojových priestoroch na bojisku, tak umelá inteligencia dokáže pomáhať veliteľovi prijímať rozhodnutia v reálnom čase, dokáže spracovať obrovské množstvá dát, ktoré v súčasnosti prúdia vlastne z bojiska do do velínov. Umelí inteligencie dokáže efektívnejšie riadiť logistiku, zásobovanie, dokáže pomôcť pri nejakých zdravotníckych aplikáciách. Hovoríme o bojovej medicíne. Taktiež nám môže pomôcť pri vytváraní bojových simulátorov, čiže ak chceme, aby naši vojaci boli pripravení na nejaké nepredvídateľné okolnosti, tak my môžme tú okolnosť povedzme nasimulovať, môžme nasimulovať bojisko alebo terén, v ktorom sa budú pohybovať. Tieto aplikácie sú v nejakej miere už zavádzané do jednotlivých armád sveta. Ide o to, že akým spôsobom si to tá ktorá krajina uchopí? Teraz vieme, že Američania, Číňania majú navrch, pretože tam ten výskum a vývoj ide míľovými krokmi a nechceme, nechceme zaostávať, tak budeme musieť aj my trošku zabrať.
Miroslav Minár, moderátor
Vedia rôzne aplikácie umelej inteligencie ovplyvniť priebeh vojnového konfliktu.
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Neviem, či sme až v takejto fáze. Ale dával som príklad, keď sa šírilo medzi vojakmi bojujúcimi na Ukrajine video, kde ich náčelník generálneho štábu Zalužný vyzýva, aby sa vzdali, aby zahodili zbrane a pochodovali do Kyjeva. To video bolo takzvaný deepfake, čiže bolo vytvorené v počítači, nebolo skutočné a ak sa bavíme o vplyve presne takéhoto videa, tak tam už by som nejaký dopad videl, pretože to priamo ovplyvňuje bojovú morálku vojaka. Takže toto absolútne môže mať nejaký vplyv. Čo sa týka iných vecí, tak samozrejme, záleží, do akej miery si, ktorá, aká armáda tie nástroje dokáže využiť, ale ten vývoj ide dopredu a predpokladám, že o 5, 10, 15 rokov bude umelá inteligencie ako taká neodbytnú súčasťou, proste nebude možné bez nej sa pohnúť ďalej a viesť povedzme boj voči protivníkovi, ktorý takéto spôsobilosti bojové má.
Miroslav Minár, moderátor
Bude v budúcnosti o 10, 15 rokov viesť bojové činnosti umelá inteligencia?
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Ja si nedovolím vôbec takýmto spôsobom predikovať, ale ani si nemyslím, že to je otázka desiatich až pätnástich rokov, pretože ten ľudský um bude stále potrebný, stále musí byť. Nakoniec vždy je to o tom, že je nejaký vojak je dole na zemi, je nejaký veliteľ, je nejaká bojová technika. Tá umelá inteligencia nám skôr pomôže zefektívniť tie procesy, či už rozhodovací alebo povedzme systém paľby, rozpoznávanie nepriateľa, ako sa spomínal, logistiku a tak ďalej. Ale čo sa týka samotného vedenia vojny a prijímania rozhodnutí, tak to sme, teda osobne dúfam, že ešte dosť ďaleko, aby vojnu a nejaké bojové strety viedli medzi sebou rôzne ume inteligencie. To, že naozaj mi príde trošku ako science fiction, ale ktovie.
Miroslav Minár, moderátor
V súčasnosti ale dokáže ochrániť ľudské životy, majetky ľudí, ochrániť vojakov na bojisku a samozrejme civilné obyvateľstvo.
Miloš KANJAK, odbor hybridných hrozieb MO SR
Áno, vlastne aj nejaký posledný vývoj, ktorým sa uberá výskum technológií umelej inteligencie, smeruje k tomu, aby sa ochraňovala živá sila, či už našich vojakov alebo civilné obyvateľstvo. Napríklad sú aplikácia alebo povedzme nejaké vyššie systémy, ktoré umožňujú veliteľom znižovať reakčný čas, to znamená, že môžu mať viac času na prijímanie nejakých rozhodnutí, kam poslať dron a kam poslať, ja neviem, čatu a vďaka tomu môžu mať lepší prehľad do bojisku a môžu zefektívniť samotné vedenie bojových operácií. Dúfam, že my tieto spôsobilosti tiež raz nejakým spôsobom budeme mať a budeme využívať, lebo nechceme zaostávať, lebo to sa nám môže veľmi nepekne vypomstiť.
Redaktor ,
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár, moderátor
Hybridným hrozbám, ako aj ďalším novým výzvam, bude od dnešného dňa čeliť aj 220 nových profesionálnych vojakov. Na Námestí Slovenského národného povstania v Martine totiž zložili slávnostnú vojenskú prísahu a po siedmich týždňoch tvrdého výcviku sa stali plnohodnotnými príslušníkmi slovenských ozbrojených síl. Zablahoželať im k tomu prišli najbližší príbuzní, ako aj hostia z Ministerstva obrany a Generálneho štábu. Základný vojenský výcvik najlepšie zvládol Marián Sedliak z Banskej Bystrice. A keďže študoval vysokú školu, tak ešte počas výcviku dostal ponuku, aby pokračoval vo vojenskom vzdelávaní v Akadémii ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši a získal dôstojnícku hodnosť. Je to nečakaný benefit, ktorý má nesmierne potešil, povedal Marián Plnej poľnej. Rozhovor s ním, ako aj s ďalšími úspešnými frekventantmi základného vojenského výcviku a tiež so samotným veliteľom roty kapitánom Martinom Červeňom si budete môcť vypočuť presne o týždeň.
Redaktor ,
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, moderátor
A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský, dopočutia o týždeň.
