- Dátum: 11.12.2024
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 74.66 MB
Hosť Rádia Regina - plk. Štefan Acsai
ROZHLAS | Dátum: 11.12.2024 | Zdroj: Rádio Regina | Strana: 1 | Prevádzkovateľ: Slovenský rozhlas | Relácia: 20:00 Hosť Rádia Regina
Miroslav Minár, moderátor
Večerný hosť Rádia Regina je plk. Štefan Acsai, veliteľ mechanizovanej brigády v Topoľčanoch. Do armády vstúpil pred 37 rokmi ako štrnásťročný chlapec. Čo ho k tomu viedlo?
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Čo mladý človek, ktorý je vlastne na prahu toho svojho nového života po absolvovaní základnej školy, že čo vlastne chce a vie už vlastne, že čo chce v tom živote? Určite v tej dobe som ešte nevedel, čo od života čakám a hlavne som nevedel, čo tá budúcnosť mi prinesie. Ale rozhodol som sa, že vlastne vstúpim do radov ozbrojených síl v takom mladom veku preto, lebo povolanie profesionálneho vojaka sa mi už v tej dobe pozdávalo a videl som v ňom svoju budúcnosť a v tej dobe som uvažoval o profesii vojaka ako o celoživotnom povolaní.
Miroslav Minár, moderátor
Čo sa dnes asi nedá povedať, keď vstupujú mladí ľudia do ozbrojených síl. Ale vám sa teda splnila časť vášho predsavzatia, ale budeme sa rozprávať o tom, že sa splnili aj iné očakávania, ktoré možno ste len tak niekde v kútiku duše si premietali a nakoniec sa stali realitou. Ale poďme ešte k tým študijným rokom, lebo najskôr to bola tá Stredná odborná škola v Martine, potom, samozrejme, Vysoká škola pozemného vojska vo Vyškove na Morave, ale aj škola NATO v Ríme. Čím vás obohatili tieto školy do ďalšej vojenskej kariéry?
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Vysoká vojenská škola pozemného vojska vo Vyškove bola takým logickým vlastne pokračovaním toho stredoškolského vzdelávania, keďže ja som bol ako odbornosťou delostrelec, tak som pokračoval aj vo Vyškove v odbore delostrelec, v študijnom odbore zbraňové systémy. Úspešne v roku 1991 som zakončil túto časť moje kariéry ako inžinier delostreleckých systémov. No a vzdelávanie, čo sa týka odborného rastu dôstojníkov, tzv. NATO Defense College v Ríme, to bola proste nadstavba, na ktorú sa nezabúda.
Miroslav Minár, moderátor
Nezabudlo sa aj z toho dôvodu, že vás to potom vystrelilo nielen do operácií a misií medzinárodného krízového manažmentu, ale aj do vašej veľmi bohatej kariéry, o ktorej sa budeme rozprávať pesničke.
/hudobný predel/
Dnešným hosťom relácie je plk. Štefan Acsai, čerstvý veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch. Pán plukovník, rozprávali sme sa o vašich štúdiách doma aj v zahraničí, myslím si, že teraz by sme mohli prejsť aj k zahraničným vojenským operáciám a mierovým misiám, čiže k oblasti medzinárodného krízového manažmentu. A vy ste pričuchli k tejto problematike v roku 2002, kedy ste pôsobili v spoločnej jednotke Čechov a Slovákov v Kosove, v operácii NATO s názvom KFOR.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Na túto skúsenosť sa nezabúda. Celkovo som mal možnosť počas svojej kariéry, ktorá trvá do dneska nejakých 37 rokov, tak som mal možnosť byť vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky 5-krát, dva razy v operácii KFOR a 3-krát do operácií v Afganistane.
Miroslav Minár, moderátor
Poďme ešte teda k tomu Kosovu, pretože aj pri ostatnej návšteve vládnej delegácie, na čele s premiérom Robertom Ficom v Srbsku zaznela informácia, že Slovensko má záujem do Kosova sa vrátiť, do operácie KFOR, prvých 50 vojakov, samozrejme, po legislatívnom procese by malo prísť opäť na známe miesta. Kosovo, čo vám táto operácia dala a prečo je potrebné, aby Slovensko sa opäť zapojilo do tejto operácie, z ktorej má pomerne bohaté skúsenosti, aj vy.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Celkovo môžem povedať, že táto operácia, keďže bola prvá pre mnohých príslušníkov 1. česko-slovenského, vtedy práporu v Kosove, patrili sme pod veliteľstvo mnohonárodnej brigády, ktorej velil generál Mayall, britský dvojhviezdičkový generál a my sme patrili pod britskú jednotku, náš prápor. A tá skúsenosť v rámci tej spoločnej ochrany hraníc medzi Srbskom a Kosovom, bola pre mnohých príslušníkov, tak, ako som spomínal, prvá v ich kariére, ale mali sme tam už niekoľkých príslušníkov, pre ktorých to bola už nie prvá misia a mali skúsenosti z predchádzajúcich v bývalej Juhoslávii misií a títo nás vlastne pomáhali previesť tými prvopočiatočnými problémami, ktoré pre tú našu novovzniknutú, málo skúsenú jednotku prinášala vlastne taká tá neistota, že čo nás čaká v tej krajine, kde ešte nedávno zúrila vojna a znepriatelené strany neboli len tak jednoducho ochotné odstúpiť od tých svojich zámerov na získanie územia toho druhého. A postupom času teda ten mier, ten skutočný mier, o ktorý sme my vlastne sa tam mali postarať, nastal. A toto bola pre nás taká najväčšia satisfakcia, že sa nám podarilo po nastolení toho mieru ho aj udržať až do konca nášho pôsobenia. Keď som sa vrátil do tej istej krajiny druhýkrát, po niekoľkých rokoch, v roku 2006, tak môžem povedať, že tie stopy nášho pôsobenia po prvej misii tam bolo stále vidieť. Okupovali sme rovnaký tábor na hraniciach, náš kontingent mal predsunutú základňu, táto pokračovala v plnení úloh ochrany hraníc a tá stopa Slovenska bola stále viditeľná.
Miroslav Minár, moderátor
A zrejme aj toto viedlo predstaviteľov Srbska a Slovenskej republiky, aby jednak oživili tie spomienky na pôsobenie slovenských vojakov v Kosove a najmä teda aj v oblasti komunikácie s miestnym obyvateľstvom a ochrany srbskej menšiny, ktorá práve v tých priestoroch, kde pôsobili Slováci žijú a možno by sa mali opäť zúročiť tie skúsenosti, ktoré sme tam načerpali.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Ja osobne túto možnosť znova pôsobenia v operácii v Kosove vítam, pretože poskytuje možnosť interoperability pre naše jednotky a kvôli tomu vlastne tie ozbrojené sily existujú, aby sme boli vlastne garantom toho mieru nielen doma, ale aj v rámci našich možností, aby sme pôsobili v medzinárodnom krízovom manažmente tam, kde nás je skutočne treba a v tomto mieste máme svoje záväzky, máme tam svoje ciele, plány, máme skúsenosti, ktoré sme nadobudli už v minulosti a tieto si myslím, že môžme takto najlepšie odovzdať.
Miroslav Minár, moderátor
Určite ste pri komunikácii s miestnymi lídrami sa zaujímali o to, ako oni vnímajú pôsobenie Slovákov na ich území.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Dodnes si spomínam na našu predsunutú základňu, jedná sa konkrétne o základňu v Sekirači, ktorá bola na hraniciach medzi Srbskom a Kosovom. A miestny predstaviteľ, jemu dokonca slzy tiekli, keď nás videl, keď sme prichádzali a hovoril, že konečne teraz sa cíti bezpečne, keď vidí nás, Slovákov, ktorým skutočne leží na srdci ich bezpečnosť.
Miroslav Minár, moderátor
A trošku o iných skúsenostiach s plukovníkom Štefanom Acsaiom sa budeme rozprávať už o chvíľu, pretože nasledovalo pôsobenie v Afganistane, dokonca 3-krát.
/hudobný predel/
Pán plukovník, už sme sa rozprávali o vašom pôsobení v Kosove, kde ste pôsobili 2-krát, najskôr v spoločnej česko-slovenskej jednotke. Mimochodom, my sa nachádzame v takej zaujímavej budove, pretože na jej priečelí visí pamätná tabuľa, kedy v roku 2002 tu práve vznikol mnohonárodný česko- slovensko-poľský prápor, ktorý vlastne aj umožnil Slovensku sa zapájať do operácií medzinárodného krízového manažmentu a vlastne aj odtiaľto putovali vojaci do už spomínaného Kosova. Neskôr sa ale Česi a Slováci stretli aj v Afganistane.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Áno, môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti, 3-krát som mal možnosť teda pôsobiť v rámci misie v Afganistane, 2-krát na letisku Kandahár v rámci Regionálneho veliteľstva Juh, prvýkrát na funkcii palebného dôstojníka a druhýkrát ako veliteľ kontingentu. Moje tretie pôsobenie bolo veľmi, veľmi odlišné od tých predchádzajúcich dvoch, ktoré som spomínal, pretože sme pôsobili ako samostatná jednotka v rámci poradenského tímu pre partnerskú jednotku Prápor rýchleho nasadenia Afganskej národnej armády v provincii Zábul, ktorá je severne od letiska Kandahár.
Miroslav Minár, moderátor
Ja si spomínam, pán plukovník, aj na náš rozhovor, ktorý sme absolvovali v čase, keď sa jednotka pripravovala na toto pôsobenie, pretože to bolo niečo úplne nové, s čím Ozbrojené sily Slovenskej republiky nemali absolútne žiadnu skúsenosť, radiť niekomu, práporu rýchlej reakcie Afganskej národnej armády. No, to si vyžadovalo nielen teda opäť sa vrátiť k tým skúsenostiam, ktoré ste získali napr. v Kosove, ale aj Afganistan, to boli nielen iné podmienky, čo sa týka podnebia, ale aj, samozrejme, tej bezpečnostnej situácie, ktorá tam v tom čase, keď ste tam boli v roku 2014, čiže pred desiatimi rokmi, tak si to vyžadovalo napr. aj takú vec, že vaši vojaci sa museli naučiť to, ako komunikovať s miestnymi lídrami, museli sa naučiť a prispôsobiť aj svoj vzhľad, brady, keď rokovali so svojimi proťajškami z Afganistanu, pretože tam sme sa rozprávali o tom, že tí partneri z afganskej strany viac rešpektujú sebe na roveň postavených nielen hodnostne, ale aj vizuálne partnerov.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Áno, máte pravdu, z hľadiska odstupu času môžem zhodnotiť túto misiu ako najnáročnejšiu, ktorú som kedy absolvoval, toto si myslím, že môže potvrdiť každý člen tej jednotky, ktorej sme sa zúčastnili vonku. Bol obrovský rozdiel v tých predchádzajúcich dvoch rotáciách a v tejto, pretože sme pôsobili nielen v rámci základne síl NATO, ale pôsobili sme vlastne s tými našimi partnermi aj vonku, mimo základne. Chodili sme spoločne, plece pri pleci, na operácie, ktoré sme viedli v rámci protipovstaleckého programu a dennodenne vlastne sme im pomáhali krôčik po krôčiku dosahovať lepšie a lepšie výsledky v ich pripravenosti na ich budúce poslanie. Kultúrne rozdiely medzi nami a Afgancami sú obrovské, nie sú však neprekonateľné a, samozrejme, aj my sme sa snažili v rámci tých našich možností prispôsobiť a tak, ako bolo spomínané, jedna z týchto vlastne takých našich prístupových reakcií bolo, prispôsobiť vlastne ten vonkajší vzhľad tým domácim zvyklostiam, keďže v rámci toho chápania afganského, je brada vlastne symbolom takej tej múdrosti, toho veku a tej vážnosti, takže naši príslušníci sa snažili vlastne splynúť aj s tým okolím. Tým, ktorým bolo dopriate prírodou, tak tí si vlastne prispôsobili ten vonkajší vzhľad a, samozrejme, vytváralo to lepšie väzby, keď s odstupom času to hodnotím. Ja som bol jedna z tých svetlých výnimiek, mne prírodou to nebolo dopriate, ale ja, keďže som bol v postavení veliteľa, tak mňa napriek aj tomuto hendikepu, si ten afganský partner, samozrejme, vážil. Ale na druhú stranu bolo treba veľmi, veľmi citlivo a pozorne ho sledovať vlastne, ako sa chová a kedy je možné vlastne v rámci toho spoločného jednania trošilinku aj pritlačiť, ako sa hovorí na pílu a aj tie nepopulárne veci sa snažiť mu vysvetliť a objasniť, že v budúcnosti budú prinášať vlastne benefit, keď dneska budeme trošilinku viacej trpieť, tak zajtra nám to uľahčí deň. A toto vlastne z jeho strany bolo často, častokrát chápané ako vlastne taká tá forma ofenzívy mojej proti nemu, ale ja si myslím, že v rámci toho vyslania, ako ten čas vlastne napredoval, tak sme si našli nakoniec spoločnú reč a napriek tomu teda, že ja osobne som nebol ani jeden z najstarších príslušníkov jednotky, ani teda môj vzhľad nebol tomu prispôsobený, tak sme si určite tie kultúrne rozdiely, postupom času sme si ich naučili vlastne prekonávať, rešpektovať sa navzájom, keďže sme obidvaja profesionáli. A na konci dňa, keď to celé dáme ako summa summarum dokopy, tak keď sme si podávali posledný deň ruky, tak určite to poklepkanie po pleci bolo srdečné a aj tá slza v kútiku oka bola ozajstná.
/hudobný predel/
Miroslav Minár, moderátor
Plukovník Štefan Acsai je veliteľom 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch. My sme sa, pán plukovník, už rozprávali o vašom pôsobení v Kosove, v Afganistane a po týchto skúsenostiach poďme na domácu scénu, pretože aj tá vo vašej kariére bola a stále je veľmi bohatá, pretože ste zúročili všetky tie svoje skúsenosti v rokoch 2018-2019 v čase, keď ste boli veliteľom styčného integračného tímu NATO na Slovensku, v špeciálnej jednotke, ktorá sídli v bratislavských Vajnoroch, za dvoma ostnatými plotmi, ale má mimoriadne pôsobenie a poslanie na Slovensku. Ako si spomínate na túto časť svojej kariéry?
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Mal som možnosť byť druhým veliteľom styčného integračného tímu NATO na Slovensku, za čo vlastne vďačím vtedajšiemu náčelníkovi Generálneho štábu generálovi Maximovi, ktorý má do tejto funkcie ustanovil. A spomínam si na to svoje ročné pôsobenie vo vajnorských priestoroch, ako obdobie, ktoré ma posunulo v tej profesionálnej kariére, samozrejme, dopredu. Videli sme ten význam tej jednotky hlavne v tom, aby organizácia, ktorú pozná celý svet pod názvom NATO, aby uistila tých našich spojencov a partnerov o tom, že aj krajiny, ktoré sú na východnom krídle NATO, majú svoj neoddeliteľný význam pre túto organizáciu. A tieto jednotky vznikli vlastne ako reakcia na vtedajšiu bezpečnostnú situáciu a nám bolo umožnené prispieť k tejto politike odstrašovania, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou portfólia, ktoré NATO poskytuje spojencom. Takže počas môjho pôsobenia sme mali celkovo 7 takýchto styčných integračných tímov, pobaltské krajiny, Poľsko, Maďarsko, my a dole, na juhu, Rumunsko. Spolupracovali sme, dá sa povedať, na úrovni veliteľov na dennej báze, stretávali sme sa mesačne na pravidelných poradách, odovzdávali sme si skúsenosti, keďže sme boli mladá jednotka, my sme sa pripojili v druhej vlne Slovensko a tie skúsenosti, ktoré už ostatné veliteľstvá mali, tak nám odovzdávali srdečne a bez nejakých problémov. Pre mňa to bola obrovská, obrovská skúsenosť.
Miroslav Minár, moderátor
Pozitívna, samozrejme, lebo aj vďaka tomu a vďaka vášmu pôsobeniu v integračnom tíme NATO na Slovensku, prišla ďalšia ponuka, ktorú ste akceptovali a boli ste vyslaný na spojenecké veliteľstvo NATO do poľského mestečka Bydgoszcz. Čo ste tam robili?
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
V Bydgoszczi okrem teda organizácie, v ktorej som pôsobil ja, pôsobí viacej zložiek, ktoré pracujú pre NATO, preto sa Bydgoszcz volá vlastne ako predsunuté stanovište NATO, ako prezývkou ho miestni volajú, čo je veľmi pekné z ich strany, že nás tam prijali takmer za vlastných a vo výcvikovom stredisku NATO, v ktorom som ja pôsobil po dobu troch rokov ako vedúci oddelenia, ktoré zodpovedalo za vykonávanie výcviku a cvičení, podieľali sme sa v prvej fáze nášho pôsobenia na výcviku tímov, ktoré odchádzali do misií do Iraku a do Afganistanu, neskôr misia v Afganistane bola zrušená, takže nám zostalo na portfóliu príprava personálu do misie v Iraku naďalej a podieľali sme sa na príprave a vykonávaní cvičení pre úroveň veliteľstiev zborov.
Miroslav Minár, moderátor
Slovensko naďalej pôsobí v Bydgoszcz, má tam svojich predstaviteľov. No a my sa ešte budeme venovať aj možnože z iného pohľadu štúdiu našich budúcich profesionálnych vojakov, ktorí si vybrali toto povolanie a študujú Akadémie ozbrojených síl gen. Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, kde, mimochodom, vietor zavial aj plukovníka Štefana Acsaia.
/hudobný predel/
Odovzdávať skúsenosti mladým budúcim nádejným profesionálnym vojakom, no tak to bola obrovská výzva, keď ste boli vymenovaný za prorektora pre vojenské otázky v Akadémii ozbrojených síl gen. Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Keď sa pozriem späť do minulosti tých mojich ranných rokov pôsobenia profesionálneho vojaka, tak som mal taký skrytý sen, že by som chcel sa vrátiť naspäť do môjho prvého pôsobiska v rámci armády ešte v tej dobe, a to, že som chcel byť učiteľom vlastne na Vojenskej strednej odbornej škole v Martine. Toto mi však nebolo umožnené a na sklonku kariéry sa mi naskytla príležitosť vlastne, podieľať sa na tom vzdelávacom procese ako prorektor pre vojenské veci na Akadémii ozbrojených síl gen. Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Považoval som to v podstate za taký vrchol tej svojej kariéry, keď už po tých 37 rokoch nadobudnutých skúseností v rámci ozbrojených síl, som mal možnosť tým mladým kadetom, ktorí vlastne čakajú na to, aby mohli tie informácie vlastne nasávať ako špongia, o to viacej, keď taký človek, ktorý teda už, ako pri všetkej skromnosti môžem povedať, že mám niečo teda za sebou a myslím si, že som im mal čo odovzdať, tak oni boli také nepopísané stránky. Tie ich pohľady, keď som mal možnosť dva razy počas toho svojho pôsobenia zúčastniť sa a riadiť vlastne teda svojím spôsobom tú vojenskú časť ceremoniálneho vyradenia kadetov 5. ročníka a vidieť tie ich bezstarostné úsmevy, tú ich chuť a pripravenosť do života pobiť sa so všetkými problémami, ktoré tá profesionálna kariéra prinesie pre nich, tak toto bolo aj také zadosťučinenie, že áno, teraz už teda môžem, keď by to už situácia mohla aj priniesť, už aj spokojne odísť, pretože som už tu niečo za sebou zanechal.
Miroslav Minár, moderátor
Vy ste ale neodišli, o tom sa budeme už rozprávať v záverečnej časti nášho rozhovoru. Možno sa vrátim k tomu pôsobeniu v Liptovskom Mikuláši, vy sa stretávate občas s tými absolventmi, ktorí už sú teda zdatnými mladými veliteľmi a lídrami v našich ozbrojených silách?
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Niekoľko z nich slúži aj pod mojím velením, konkrétne aj z vyradenia tohoto posledného, ktorého som sa tiež ešte zúčastňoval vo funkcii prorektora pre vojenské veci. Tak mám tu mnohých poručíkov, na ktorých je vlastne taký zvláštny pohľad, keďže som ich videl, tie ich posledné krôčky, ako dozrievali ako poručíci a teraz ich už vidím v tej praxi. A aj sa ich pýtam teda, že aké sú teda ich tie prvé dojmy, aké mali oni očakávania, keď prídu na tie tzv. bojové útvary po konfrontácii s tou realitou, že čo teda v nich zostalo, že či sa im teda splnili tie ich plány, sny atď. a ako vidia tú realitu. A to je vlastne také aj zadosťučinenie, keď ich vidím a povedia mi, že teda tie úlohy každodenné, tie ťažkosti, ktoré musia prekonávať tak ďaleko, ďaleko, ďaleko predčili všetky ich očakávania v rámci akadémie, pretože keď si položíme ruku na srdce, aj pri tej najlepšej vôli, pri najlepšom vedomí a svedomí, ako pristupujeme k tomu vzdelávaniu budúcich dôstojníkov, tak až vlastne tá konfrontácia s tou skutočnou praxou ukáže, že ako dobre sú pripravení alebo teda čo im ešte chýba v rámci tej prípravy, ktorú my sa snažíme pre nich čo najlepšie pripraviť, samozrejme. Ale realita a tak, ako sa hovorí, že vojenské plány končia prvým výstrelom, takisto aj konfrontácia s praxou pre nich končí, vlastne tie všetky ich sny búra, tá realita je ďaleko, ďaleko presahujúca ich vlastné očakávania.
Miroslav Minár, moderátor
A počúvajte nás aj ďalej, pretože plk. Štefan Acsai bude hovoriť aj o súčasnom jeho pôsobení v Topoľčanoch, kde sa stal v auguste veliteľom 1. mechanizovanej brigády našich pozemných síl.
/hudobný predel/
V auguste prišla dôležitá zmena v profesionálnej kariére plk. Štefana Acsaia a stal sa veliteľom 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch. Čo to je za jednotku?
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Mechanizovaná brigáda v Topoľčanoch vlastne má dlhú tradíciu. Pod veliteľstvo mechanizovanej brigády patria tri mechanizované prápory, ktoré sú dislokované v Nitre, v Martine a v Leviciach. Ďalšou jednotkou je prápor logistiky, ktorý je dislokovaný tu, kde je veliteľstvo, v Topoľčanoch a veliteľstvo disponuje ešte rotou podpory velenia.
Miroslav Minár, moderátor
Áno, nachádzame sa v Jaselských kasárňach, ktoré majú obrovskú tradíciu. Ak chceš mier, buď pripravený na boj, to je motto vašej brigády. Takže asi aj od tohto sa odvíjajú tie súčasné úlohy, ktoré jednotka plní.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Áno, samozrejme. Tak, ako hovorí naše motto, našou primárnou úlohou je pripravovať sa na obranu štátu. Náš výcvikový rok je vlastne prešpikovaný tou prípravou profesionálnych vojakov na obranu vlasti, absolvujeme rôzne cvičenia, od úrovne družstva, cez úroveň čaty, roty až po vyvrcholenie výcviku, kedy preverujeme práporným taktickým cvičením s bojovou streľbou celkovú pripravenosť jednotky. Plníme úlohy, samozrejme, aj domáceho krízového manažmentu, naposledy sme sa podieľali tak, ako si obyvateľstvo určite dobre pamätá posledné povodne, veľká časť našich profesionálnych vojakov pomáhala aj ostatným zložkám záchranným v boji so živlom, zachraňovali sme ľudské životy, majetok a pomáhali sme pri evakuácii obyvateľstva, pri pomoci, pri odstraňovaní už škôd vzniknutých, ktoré živel spôsobil a podieľame sa aj na úlohách medzinárodného krízového manažmentu, naši príslušníci aj v tejto dobe sú vyslaní na misii UNFICYP na Cypre.
Miroslav Minár, moderátor
Dvakrát Kosovo, trikrát Afganistan, potom pôsobenie v Bydgoszczi, pomerne časté odlúčenie od rodiny. Pán plukovník, asi v tejto chvíli možno aj poďakovanie vašim najbližším za to, že znášali tie roky odlúčenia a vašu službu vlasti.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Ja si myslím, že nie je toľko slov, aby som poďakoval mojim rodinným príslušníkom za ich trpezlivosť, obetavosť a podporu, ktorú mi poskytovali. Moja manželka, s ktorou, mimochodom, už máme 34-ročný vzťah, máme dve deti, dvoch synov a ona tak žartom zvykne spomínať pri rodinných stretnutiach, že áno, aj to odlúčenie má svoje dve stránky. Tá svetlá je, že si na chvíľu od seba oddýchneme, ale tá druhá stránka je, keď si vezmeme za taký príklad našich chlapcov, že ako hrajú futbal, tak áno, hrajú tak, ako ich manželka naučila.
Miroslav Minár, moderátor
Máme tu čas adventný, blížia sa najkrajšie sviatky roka, Vianoce, samozrejme, potom sa prehupneme do roku 2025. Aké sú také želania veliteľa 1. mechanizovanej brigády a možnože aj také slová povzbudenia pre vašich príslušníkov, pre vašich vojakov a ich rodinných príslušníkov.
plk. Štefan Acsai, veliteľ 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch
Tá moja duša vždycky hovorí o tom, že ten vojenský život je veľmi, veľmi, veľmi náročný a tie sviatky nech sú akékoľvek, vždycky ich vnímam ako takú príležitosť zanechať ten bežný rutinný život toho vojaka, odložiť trošku tú zbraň a tú prilbu a spomenúť si aj na tie pekné veci, odhodiť tú každodennú námahu a pospomínať na kamarátov aj tých, ktorí už tu nemôžu byť s nami, pretože obetovali to najcennejšie službe vlasti, a nie je ich málo, a pozrieť sa aj do budúcnosti, ktorá nás čaká. Nemaľovať si ju príliš na ružovo, ale na druhej strane, ani zbytočne sa neumárať s tými každodennými starosťami, ktoré prekonávame. A hlavne, čo ja si pokladám ako veliteľ nemalého počtu ľudí, aby sme troška odovzdali sa aj tým ostatným a neuzatvárali sa do seba, pretože ten vojenský kolektív je o tom práve, že nás je viacej, často až príliš veľa na malej ploche alebo na malom priestore, aby sme boli tolerantní jeden k druhému, aby sme pomáhali tým slabším, aby napredovali. A hlavne nezabúdali na to najdôležitejšie, a to je na tých našich rodinných príslušníkov, ktorí nám to zázemie vytvárajú, ktorí nám umožňujú, aby sme mohli v kľude odchádzať z domu, že napriek tomu, že na kratšiu alebo dlhšiu dobu tam nie sme, ale oni poriešia všetky tie každodenné krátkodobé, dlhodobé starosti, ktoré nás trápia a nemusíme si to ťahať so sebou ako taký balvan, ako tú prekážku, ktorú ešte navyše, oproti tomu neľahkému profesionálnemu životu treba prekonávať. A skutočne, aby vtedy to duchovno zvíťazilo nad všetkým ostatným, aby sme pookriali trošku, aby sme boli lepší, než počas zbytku roka a aby sme skutočne tú radosť ako prijímali, tak mohli aj odovzdať. A toto želám všetkým poslucháčom Rádia Regina.
Miroslav Minár, moderátor
A k tomuto želaniu sa pripája aj Miroslav Minár, ktorý spolu s plk. Štefanom Acsaiom vám vytvárali predvianočnú atmosféru na vlnách Rádia Regina. Dopočutia.
