• Dátum: 13.12.2022
• Dĺžka: min.
• Veľkosť súboru: 48.15 MB

Hosť Rádia Regina: Poddôstojník Marcel Kaniak

13. December 2022, 10:05

Zdroj: Regina Západ

Relácia: Hosť Rádia Regina

Poradie: 1

Redaktor: Miroslav Minár

Velkosť: 25518

GRP: 6,67

AVE: 0,00

 

Miroslav Minár, redaktor:

„Sú to takpovediac mladí generáli bez generálskych hviezd. V štruktúre našich Ozbrojených síl sú ale veliaci poddôstojníci mimoriadne potrební. Velitelia to dobre vedia a aj preto sa vzťah medzi dôstojníkmi a poddôstojníkmi zmenil na vzťah partnerský. Najvyššie postaveným veliacim poddôstojníkom v našej armáde je nadrotmajster Marcel Kaniak. Veterán, ošľahaný misiami a operáciami, bývalý špeciál z elitného žilinského 5. pluku špeciálneho určenia. To je stručná vizitka dnešného hosťa Rádia Regina Západ. Príjemné počúvanie vám želá Miroslav Minár.“

(Hudobný predel)

Miroslav Minár:

„Ostatné obdobie dvoch rokov je mimoriadne hektické v Ozbrojených silách, aj my tento rozhovor natáčame krátko po tom, ako ste prišli z Centra výcviku Lešť. Čo sa tam deje v týchto dňoch?“

Marcel Kaniak, poddôstojník:

„Dobrý deň, chcel by som pozdraviť poslucháčov Rádia Regina. Na Lešti som bol z dôvodu toho, že momentálne máme na Slovensku zahraničnú návštevu, našich partnerov z Národnej gardy Indiana a v rámci programu, samozrejme, sme sa boli pozrieť aj na príslušníkov síl Spojených štátov amerických, ktorí sú súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny na Lešti.“

Miroslav Minár:

„Boli spokojní s tým, čo videli a ako teda táto bojová skupina už teda od apríla pôsobí na Lešti?“

Marcel Kaniak:

„Boli určite spokojní, sú spokojní s podmienkami, ktoré majú vytvorené ich príslušníci a myslím si, že výcvik, ktorý prebieha, je na dobrej úrovni a všetci vojaci si plnia tie úlohy, ktoré majú.“

Miroslav Minár:

„Samozrejme, chrbtovou kosťou našich Ozbrojených síl, ale aj v podstate skoro každej armády sú poddôstojníci. Vy ste hlavný poddôstojník. Čo to je za funkcia a aké má práva, povinnosti?“

Marcel Kaniak:

„Funkcia hlavného poddôstojníka je extrémne dôležitá. Je to pozícia, ktorá zastrešuje naozaj celý poddôstojnícky zbor, ale aj zbor, hodnostný zbor mužstva, pôsobí na Generálnom štábe, pozícia je v podstate súčasťou velenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky. To znamená, že som v priamom kontakte s náčelníkom Generálneho štábu aj s ostatnými dôstojníkmi v rámci velenia Ozbrojených síl. Zodpovednosť tejto funkcie je enormná. Dennodenne sa potýkame so záležitosťami, ktoré musíme riešiť v prospech vytvorenia podmienok pre hodnotné zbory mužstva aj poddôstojníkov, zaberám sa vecami ohľadom vzdelávania poddôstojníkov, výcviku poddôstojníkov, ich zabezpečenia, materiálneho vystrojenia. To znamená, že je to naozaj veľmi široký záber a samozrejme bez pomoci mojich kolegov, veliacich poddôstojníkov na úrovniach operačného veliteľstva aj na úrovniach síl by spĺňanie a napĺňanie tejto pozície nebolo možné.“

Miroslav Minár:

„To znamená, že vy ste taká pravá ruka náčelníka Generálneho štábu, ale dá sa povedať, že ste aj taký generál bez generálnych hviezdičiek.“

Marcel Kaniak:

„Dúfam a pevne verím, že takto to vidí aj pán náčelník Generálneho štábu, dobre si to povedať teraz v tomto rozhovore a aj ďalšia súčasť, samozrejme. Mám to obrovské privilégium pracovať priamo s pánom generálom Zmekom a rovnako aj s ostatnými pánmi generálmi, či už sú to páni generálni Svoboda alebo pán generál Babiar. Všetko sú to úžasní ľudia, s ktorými sa dokážeme rozprávať na rôzne témy. Sú unikátni aj v tom, že dokážu plne akceptovať poddôstojníkov aj akýchkoľvek vojakov, ktorí sa dokážu na odbornej úrovni vyjadriť k riešeniu problémov.“

Miroslav Minár:

„Náhoda tomu tak chcela, že nechtiac náš rozhovor prerušil náčelník Generálneho štábu, generál Daniel Zmeko. Nuž, povedal som si, škoda nevyužiť jeho prítomnosť a zapojiť ho do rozhovoru s mojím hosťom Marcelom Kaniakom. Ako to teda je s tými poddôstojníkmi v našej armáde, sú naozaj tou chrbtovou kosťou a v ktorej časti sa nachádza hlavný poddôstojník?“

Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu OS SR:

„Tak keď už by sme išli do tej anatómie, z môjho pohľadu dobrý hlavný poddôstojník by mal byť ten posledný stavec, ktorý hýbe tou hlavou, hlavne v oblasti mužstva a poddôstojníkov individuálnej prípravy a kolektívnej prípravy na nižších stupňoch a myslím si, že aktuálne hlavný poddôstojník spĺňa teda predpoklady, aby bol ten stavec, ktorý hýbe tou hlavou. Ja mu veľmi pekne ďakujem za to.“

Miroslav Minár:

„Ten partnerský vzťah s ich veliteľmi, dôstojníkmi a poddôstojníkmi, ten je úplne dnes iný, ako býval kedysi.“

Daniel Zmeko:

„V každom prípade ja si neviem predstaviť serióznu poradu vojenskú, či už vojenskú radu alebo bežnú operatívnu poradu, aby nebol prítomný aj hlavný poddôstojník pri strategických rozhodnutiach lebo akýchkoľvek rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na Ozbrojené sily, vrátane plánovacích procesov, reálnych operácií a takto sa to deje a myslím, že to je úplne v poriadku a verím tomu, že takto sa to deje aj na ostatných stupňoch, ako mám o tom teda informácie a skutočne dneska poddôstojníci svojím aj vzdelávacím procesom, ktorý majú pevne v rukách Ozbrojené sily, spĺňajú všetky požiadavky na to, aby boli plnohodnotnou súčasťou tzv. veliteľskej štruktúry Ozbrojených síl a zúčastňovali sa všetkých rozhodnutí na podporovacích stupňoch velenia. Tak je to podľa mňa správne a takto treba ďalej rozvíjať, ten vzťah medzi dôstojníkom a poddôstojníkom je samozrejme totálne rozdielny oproti armáde autokratického štátu pred rokom 89 a úplne rozdielny v demokratickej armáde, je jednou zo súčastí zahranično-bezpečnostnej politiky. Samozrejme, k tomu je dlhá cesta, ktorá musí byť dláždená prípravou týchto poddôstojníkov aj vzdelávacím procesom a výcvikom. To sa nám zatiaľ, dúfam, darí a odpovedajúce postavenie tí poddôstojníci aj majú.“

(Hudobný predel)

Miroslav Minár:

„Hosťom Rádia Regina Západ je hlavný poddôstojník Ozbrojených síl, štábny nadrotmajster Marcel Kaniak.“

Marcel Kaniak:

„Každá doba si vyžaduje lídrov. Títo lídri sa formujú zo spoločnosti, samozrejme, Ozbrojené sily sú tiež súčasťou občianskej spoločnosti a týchto lídrov, ktorých máme, sú naozaj výnimoční. My ako Ozbrojené sily Slovenskej republiky, samozrejme, od svojho vzniku sme si niesli to nešťastné dedičstvo z bývalého režimu, kedy naozaj väčšinou poddôstojníci, respektíve ešte práporčíci boli skôr tou výkonnou zložkou a nepozerali sme na to, že poddôstojníci by mohli byť aj v nejakých veliteľských alebo vedúcich pozíciách, mohli by sa vyjadrovať k veciam na operačnej alebo strategickej úrovni. Táto doba sa zmenila. Zmenila sa aj v dôsledku toho, že poddôstojníci sa čoraz aktívnejšie zapájajú do procesov vzdelávania, nielen na Slovensku, ale hlavne v zahraničí. To znamená, že častokrát ten poddôstojník musí mať, respektíve má tie znalosti z tej problematiky v tej oblasti, v ktorej sa pohybuje a svojím spôsobom sa z neho stáva ten expert a dá sa povedať až konzultant veliteľa v určitých veciach, hlavne vo veciach, ktoré sa dotýkajú, samozrejme, zboru poddôstojníkov a mužstva. Preto je táto úloha poddôstojníkov nezastupiteľná, je neodškriepiteľná a mňa len teší, že máme naozaj veliteľov, ktorí nie sú, poviem to v dobrom, ochotní zaoberať sa vecami, ktoré prináležia veliacim poddôstojníkom a poddôstojníkom všeobecne. Vyžaduje od poddôstojníkov, aby si plnili svoje povinnosti, aby sa naozaj velitelia mohli venovať tým veciam, ktorým sa velitelia venovať majú.“

Miroslav Minár:

„Ten názov je veliaci poddôstojník, vy ste teda hlavný, to znamená, že tí veliaci poddôstojníci iba velia?“

Marcel Kaniak:

„Práveže nevelia. Sú veliaci poddôstojníci, ako som sa už niekedy vyjadril, práve kvôli tomu, že napomáhajú veleniu, napomáhajú rozhodovaciemu procesu veliteľov. Veliaci poddôstojníci sú vlastne skupina poddôstojníkov, ktorých úlohou je tlmočiť víziu, zámer, to čo chcú velitelia dosiahnuť a čo častokrát formulujú na svojej úrovni. To znamená, že poddôstojníci to svojím spôsobom tlmočia tým vojakom, aby každý ten vojak chápal, kde sa momentálne nachádza, v akom stave procesu alebo plnenia úlohy a aký je vlastne ten želaný cieľ, ktorý má tá jednotka dosiahnuť a k čomu má vlastne ten vojak, každý jeden vojak, ktorý sa na plnení tejto úlohy podieľa, ako má prispieť a k čomu má prispieť. Preto sú dôležití v rámci tejto, hlavne aj medzi komunikáciou medzi veliteľom a jeho podriadenými.“

Miroslav Minár:

„Ja som si už viackrát všimol, či už to bolo vo výcvikových priestoroch alebo počas návštevy v jednotlivých útvaroch, že veliaci poddôstojníci naozaj to berú veľmi zodpovedne, pretože bez ich práce by jednoducho tie výsledky v tej bojovej príprave neboli možné a videl som napríklad, že pri takých streľbách, že jednoducho tam nebol dôstojník a všetko si to riadili teda poddôstojníci a zvládali to bravúrne.“

Marcel Kaniak:

„Ďakujem za vyjadrenie tohto názoru a zároveň si dovolím teda aj z tohto miesta takto verejne úprimne sa poďakovať naozaj tým veliacom poddôstojníkom a všeobecne aj poddôstojníkom aj vojakom, ktorí si plnia svoje úlohy a práve tým vykonávaním tých správnych vecí na tej svojej úrovni napomáhajú celému tomu procesu fungovania Ozbrojených síl. Sú to vlastne profesionálni vojaci, svojím spôsobom vojaci profesionáli, ktorí si plne uvedomujú, že sú súčasťou Ozbrojených síl a že my si hovoríme, my sme Ozbrojené sily a oni práve tým, že si zodpovedne plnia tie svoje úlohy a odbremeňujú veliteľov od mikromanažmentu, napomáhajú k tomu zvyšovaniu tej operačnej pripravenosti a celkovej pripravenosti Ozbrojených síl. Za to im patrí naozaj veľká vďaka a uznanie.“

(Hudobný predel)

Miroslav Minár:

„Som Miroslav Minár a moje pozvanie do Rádia Regina Západ prijal hlavný poddôstojník Ozbrojených síl, štábny nadrotmajster Marcel Kaniak. Počúvajú nás civilní poslucháči a tí si stotožňujú prácu vojakov s nasadením počas covidovej pandémie. Na mnohých miestach pôsobili práve poddôstojníci ako velitelia tých skupín, ktorí zabezpečovali a koordinovali vlastne celú činnosť skupiny v jednotlivých mestečkách, dedinkách. Občania možnože videli teda, že to je vojak, ale nevedeli, že to je veliaci poddôstojník, alebo že to je poddôstojník, ktorý takto excelentne zvládal situáciu.“

Marcel Kaniak:

„Áno, nasadenie príslušníkov, poddôstojníkov aj mužstva na miestach, kde sa vykonávali odbery, lekárske vyšetrenia v rámci skríningu, bolo naozaj enormné. Veľmi nás teší, aj samozrejme mňa osobne, ale dovolím si povedať za celé Ozbrojené sily, naozaj postoj našich spoluobčanov, ktorí sa správali veľmi zodpovedne, ktorí veľmi rýchlo pochopili, že nikto sa ich nesnaží nejakým spôsobom slepo usmerňovať a tlačiť do nejakých extrémnych situácií, ale všetko bolo koordinované a vďaka tejto koordinácii a spolupráci, na čom majú nemalú zásluhu práve naši spoluobčania, celý tento proces prebehol hladko. Na margo prvej časti tej vašej poznámky, áno, toto je tiež dôsledok toho, že Ozbrojené sily sú plne profesionálne. Vďaka tejto plnej profesionalizácii je možné naozaj využívať poddôstojníkov na zodpovednejšie úlohy. Každý jeden profesionálny vojak, samozrejme, dostáva na každej úrovni počas jeho kariéry primeraný typ vzdelávania. To znamená, že vzdeláva sa, získava lepší prehľad o situácii, získava spôsobilosti a schopnosti ako komunikovať s ľuďmi, ako efektívne vykonávať svoju prácu, ako vnímať aj iné organizácie, ako len Ozbrojené sily a civilné obyvateľstvo. A vďaka týmto schopnostiam, samozrejme, sa podarilo aj takto excelentne zvládnuť tieto úlohy, kde v podstate došlo ku koordinácii medzi Ozbrojenými silami, ostatnými zložkami Ozbrojených zborov a civilným obyvateľstvom.“

Miroslav Minár:

„Nielen teda, že excelentne koordinovali činnosť skupín, ale v mnohých prípadoch a my sme to aj v Slovenskom rozhlase prezentovali, že vedeli pomôcť občanom v núdzi, dokonca aj zachránili životy.“

Marcel Kaniak:

„Každý jeden, respektíve drvivá väčšina profesionálnych vojakov je trénovaná aj v poskytovaní prvej pomoci a všeobecne, v prvom rade sme ľudia, mali by sme vedieť reagovať v každej situácii. Čo je veľmi potešiteľné, zvlášť poddôstojníci a veliaci poddôstojníci, ich úlohou je aj, je nielen napomáhať veleniu, nielen riadiť výcvik, nielen vyhodnocovať výcvik, ale samozrejme dbať aj o, dovolím si povedať, takú psychickú stránku toho vojaka. To znamená, že mali by vedieť, mali by poznať jeho zázemie, mali by na ňom vidieť, keď ho niečo trápi, mali by byť schopní mu napomôcť. A všetky tieto spôsobilosti, všetky tieto schopnosti vlastne mohli, samozrejme, využiť aj pri tej práci s tým našich obyvateľstvom a zároveň v spolupráci, samozrejme, aj so zdravotníkmi, ktorí boli priamo na miestach týchto odberov.“

(Hudobný predel)

Miroslav Minár:

„S mojím dnešným hosťom, hlavným poddôstojníkom našej armády Marcelom Kaniakom, sa rozprávam o mladých vojenských lídroch, ktorých má on na starosti. S poddôstojníkmi sa stretávajú mladí ľudia, tí, ktorí prekročia brány Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, to sú vlastne tí prví vojaci, s ktorými oni prichádzajú do kontaktu, sú to inštruktori tejto základne. Ako sa teda môže stať poddôstojník inštruktorom v takejto významnej inštitúcii, ktorá pripravuje budúcich profesionálnych vojakov?“

Marcel Kaniak:

„Byť inštruktorom na Základni výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine, momentálne nie sme ešte v takom stave, aby sme si mohli povedať, že je to privilégium. Malo by to byť privilégium. Na základni, samozrejme, by sme mali mať tých najskúsenejších a najviac motivovaných ľudí, ktorí dokážu pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sa chcú stať budúcimi profesionálnymi vojakmi. Už teraz v spolupráci so základňou a s rotou základného vojenského výcviku pracujeme na tom, aby sme dokázali efektívne selektovať personál. To znamená, že pokiaľ niekto má z radov poddôstojníkov alebo mužstva záujem ísť slúžiť na Základňu výcviku a mobilizačného doplňovania a stať sa jedným z inštruktorov, má možnosť, samozrejme, sa uchádzať o miesto a môže tam prísť vypomôcť v rámci výcviku. V týchto prípadoch ja osobne zvyknem zverejniť nejakú výzvu, pokiaľ potrebujeme pomôcť v rámci základne, nakoľko naplnenosť inštruktorov nám niekedy kolíše a samozrejme, počas toho výcviku, kedy tam ten náš vojak, ktorý má záujem tam slúžiť, pomáha, podľa toho, akým spôsobom rieši situácie, akým spôsobom vedie výcvik, tak inštruktori dokážu ho ohodnotiť a nejakým spôsobom sa vyjadriť k tomu, či má tie povahové vlastnosti, možno odborné vlastnosti na to, aby z neho bol efektívny inštruktor a mohol sa zapojiť do tohto výcviku alebo nie. Pokiaľ ho vyhodnotia, že teda je vhodný, samozrejme, musí absolvovať kurz inštruktorov, počas ktorého sú mu vysvetlené základné veci, ako viesť hodinu, sú tam prvky didaktiky z ďalších vecí v podstate, ako byť efektívny pri výcviku, ako vyhodnocovať účastníkov výcviku a potom samozrejme pokiaľ je voľné miesto, tak tí najlepší majú možnosť sa uchádzať o miesto inštruktora na tejto základni.“

Miroslav Minár:

„V priestoroch Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine máte aj poddôstojnícku akadémiu. Aké je jej poslanie?“

Marcel Kaniak:

„Samozrejme, poddôstojnícka akadémia má obrovsky náročnú úlohu a to je vzdelávať profesionálnych vojakov z radov mužstva a poddôstojníkov. Zvlášť teraz sa nachádzajú v neľahkej situácii nakoľko samozrejme, či už Covid, ktorý obmedzil kapacitne možnosti v triedach, to znamená, že nemohli sme mať v triedach taký počet profesionálnych vojakov, aký by sme chceli, bol redukovaný na jednu tretinu a samozrejme rovnako aj stupňujúci sa konflikt na Ukrajine od februára tohto roku, ktorý spôsobil, že niektoré kurzy boli pozastavené a spôsobili to, že nárast profesionálnych vojakov, ktorí potrebujú odborný kurz, nazývaný taktiež kariérny kurz na to, aby mohli byť povýšení alebo ustanovení na novú pozíciu, tak tento počet nám extrémne narástol. To znamená, že už za tento rok sú inštruktori na poddôstojníckej akadémii extréme vyťažení. Práve preto ideme posilňovať od budúceho roka ich rady, aby sme dokázali zvládnuť tento nápor a ja som pevne presvedčený, že prístup, ktorý sme zvolili, je správny a do konca budúceho roku sa nám podarí naplniť všetky požiadavky zo strany Ozbrojených síl na vzdelávanie poddôstojníkov a mužstva.“

(Hudobný predel)

Miroslav Minár:

„Doposiaľ som sa s mojim dnešným hosťom Marcelom Kaniakom, hlavným poddôstojníkom našich Ozbrojených síl, rozprával o mladých lídroch, o ich dôležitosti, ale aj o spôsobilostiach, ktoré by pri vedení svojich vojakov mali ovládať. Nadišiel však čas nazrieť hlbšie do duše Marcela Kaniaka.

Vidím vaše insígnie, prešli ste si 5. plukom špeciálneho určenia v Žiline, takže skúsme teraz poslucháčom Rádia Regina predstaviť tú vašu kariéru. Kedy vy ste sa rozhodli stať sa profesionálnym vojakom a čo bol ten hlavný dôvod?“

Marcel Kaniak:

„Prednedávnom som bol na jednom zamestnaní, ktoré sa týkalo podpory regrutácie, kde som práve oslovil auditórium, to znamená ľudí, ktorí sedeli v hľadisku, všetko to boli profesionálni vojaci, ktorí mali odslúžené možno 15 a viac rokov a tiež som im hovoril, že pokiaľ by mali niekoho sa snažiť regrutovať, tak dokážu zrejme povedať, že práca ich napĺňa, možno by si dokázali spomenúť, že čo bol ten bod, kedy sa oni rozhodli vstúpiť do Ozbrojených síl, ale niekedy je veľmi ťažko sa rozpamätať na všetky detaily. Ja som vlastne moju kariéru vojenskú začal v roku 1996, 1. februára, ale samozrejme, predtým som absolvoval základnú vojenskú službu. Začiatky boli náročné, samozrejme, človek, mladý človek je plný ideálov a toho, čo by chcel robiť a čo by mal robiť a hľadá nejakú cestu, kde by sa mohol realizovať. Ja po skončení strednej školy, konkrétne gymnázia v Čadci tiež som zvažoval, či pôjdem na vysokú školu, snažil som sa neúspešne dostať študovať právo, na ktoré som potom trošku zatrpkol, rozmýšľal som ešte nad policajnou akadémiou, ale samozrejme, človek v tej dobe musel absolvovať, pokiaľ bol zdravý a schopný, musel absolvovať, samozrejme, základnú vojenskú službu. Túto základnú vojenskú službu som si odslúžil v Žiline, nebolo to kvôli tomu, aby som bol bližšie k domovu, nakoľko som rodák z Čadce, ale bolo to práve kvôli tomu, že 3. špeciálny odriad, ako sa vtedy nazýval útvar sídliaci v Žiline, predstavoval zrejme ten top schopnosti spôsobilosti tej doby v Slovenskej republike. Pravda je taká, že počas ten základnej vojenskej služby som sa zrejme v tom povolaní poslaní vojaka našiel. Obrovskou výhodou bolo samozrejme to, že stále sa cvičilo, strieľalo, mali sme rôzne typy výcvikov a na takú šikanu, ako mohla byť v tej dobe možno na iných útvaroch, s tým sme sa my vôbec nestretli ako vojaci základnej služby slúžiaci na 3. špeciálnom odriade, takže tam niekde som sa potom prehupol do kariéry profesionálneho vojaka, za čo vďačím vtedajšiemu kapitánovi Sudinovi, ktorý bol teda môj veliteľ na prvej rote špeciálneho určenia a začal som kariéru, o ktorej som netušil, akým spôsobom sa bude uberať. A uberala sa veľmi zaujímavo tým, že teda tiež som si myslel, že bol som v tom, že keď som absolvoval strednú školu a mal som nejaké znalosti, tak tým pádom, keď budem vojak, tak už budem iba ďalej slúžiť a budem robiť robotu, ktorá ma zaujímala, ktorá mi pripadala sexi, zaujímavá, dynamická, a napriek tomu môj vzdelávací proces sa vlastne ešte len začal. Či už sa jednalo o štúdium cudzích jazykov – francúzštiny, paštunčiny, angličtiny, alebo výcvikov, alebo nasadení v zahraničných operáciách, nasadení na veliteľstve pozemných síl NATO v Heidelbergu, pôsobení na Generálnom štábe, možnosť študovať v rôznych kurzoch či už na Slovensku, ale najmä v zahraničí, neskutočným spôsobom, dovolím si povedať, obohatilo môj život. Samozrejme, tá rovnováha v tom živote musí byť tak, že niečo sa darilo, niečo sa nedarilo, ako sa mi darilo relatívne v mojom profesnom živote, tak už to bolo menej slávne možno v tom osobnom živote, ale každopádne je to život, nikto sa nemôže sťažovať a v podstate podmienky máme rovnaké pre všetkých, to znamená, že každý jeden z nás môže ovplyvňovať a kreovať ten svoj osud a ten svoj životný príbeh.“

Miroslav Minár:

„Samozrejme, toto všetko potom malo vplyv aj na to, že ste pôsobili v zahraničných operáciách a misiách. Kde všade a kedy?“

Marcel Kaniak:

„Zahraničné misie sú unikátna príležitosť pre vojaka, aby si overil, že to čo sa naučil v praxi, dokáže plnohodnotne využiť a že tie procesy, ktoré používa, fungujú. Ja som mal tú česť a možnosť pôsobiť v misii UNDOF, to bolo na Golanských výšinách, kde som pôsobil šesť mesiacov na pozícii zástupcu veliteľa, pozícia a šesť mesiacov následne na tej veliteľskej pozícii, to znamená, že bol som veliteľ pozície, kde som mal na starosti ďalších sedem príslušníkov Ozbrojených síl, to bolo v rokoch 2000 až 2001. Ďalšie moje nasadenie bolo, keď som pôsobil v štruktúrach NATO v Heidelbergu na spravodajskej divízii, mal som možnosť vycestovať na pozíciu analytika do Afganistanu na desať mesiacov, veľmi zaujímavá skúsenosť, ktorá ma veľmi obohatila, hlavne čo sa týka vzdelania, ako komunikovať, o čom vlastne celý Afganistan je. To samozrejme bolo hlavne vďaka našim poradcom z radov Afgancov, no a do Afganistanu som sa potom neskôr vrátil ešte ďalšie tri razy, a to bolo v roku 2012, 2014 a 2018. A samozrejme, v roku 2016 mi ešte pripadla povinnosť vycestovať do Afriky, do výcvikovej misie Európskej únie do Mali, kde som pôsobil rovnako šesť mesiacov, kde som sa vlastne zaoberal a vykonával som kurz a výcvik pre príslušníkov malijských ozbrojených síl.“

(Hudobný predel)

Miroslav Minár:

„Marcel Kaniak, štábny nadrotmajster má za sebou pôsobenie na Golanských výšinách, viackrát bol v nasadení v Afganistane, ale ako sme počuli aj pred pesničkou, pôsobil tiež v ďalekej Afrike, konkrétne v Mali.“

Marcel Kaniak:

„Výcviková misia Európskej únie v Mali, môžem teda rozprávať akurát za to obdobie, ktoré bolo v roku 2016, kedy som tam pôsobil spolu s pánom podplukovníkom Medem, ktorý pôsobil na veliteľstve, ja som pôsobil vo výcvikovom kempe v Curicuro(?), ktoré bolo vzdialené zhruba 70 kilometrov od hlavného mesta. Výcviková misia sa zaoberala výcvikom a prípravou vojakov malijských ozbrojených síl. Pokiaľ som teda mal možnosť pozerať sa na prácu mojich kolegov v rámci tejto misie, tak zodpovedala možno nejakému takému základnému vojenskému výcviku, to znamená, že bol tam výcvik malijských ozbrojených síl v navigácii, v pozemnej navigácii, ďalej zdravotná príprava, základy samozrejme prvej pomoci, strelecká príprava. Ja osobne som mal na starosti prípravu spravodajcov. Samozrejme, tie ich možnosti boli diametrálne odlišné od našich, to znamená, že treba materiálne vybavenie, nemôžme sa rozprávať o nej akých počítačoch ani o mapách, už vôbec nie o nejakých databázach. To znamená, že naozaj treba ten výcvik, pokiaľ tam človek chce niečo robiť, treba ten výcvik prispôsobiť tým podmienkam, ktoré tam tí vojaci majú a tým pádom sa dá zabezpečiť nielen kontinuita, ale teda hlavne to, že ten vojak, čo ho naučíme, tak to ten malijský vojak s tými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, dokáže využiť a použiť. Pretože darmo by sme ho učili samozrejme pracovať v nejakým softvérom, ktorý nebude mať k dispozícii. To by bolo zbytočné.“

Miroslav Minár:

„Vo funkcii hlavného poddôstojníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky ste už začali štvrtý rok. Uspokojuje vás táto práca, napĺňa vás?“

Marcel Kaniak:

„Táto práca je úžasná a zároveň hrozná. Miera zodpovednosti, ktorá dolieha na poddôstojníka v tejto pozícii, je enormná. Tým sa nechcem ani sťažovať ani nejakým spôsobom vyvyšovať, ale naozaj tá zodpovednosť reprezentovať dve tretiny Ozbrojených síl, pretože to je približný počet, o ktorom sa bavíme, keď hovoríme o hodnostných zboroch mužstva a poddôstojníkov na jednaniach s velením Ozbrojených síl, je to naozaj veľká záťaž a je to veľká zodpovednosť. Na druhej strane, pracovať s tak úžasnými ľuďmi, ako sú naši manažéri aj úsilie súčasného pána ministra a jeho tímu o to, aby sa naštartovali a napĺňali procesy modernizácie a skvalitňovania pracovných priestorov a podmienok pre vojakov, je to privilégium a úžasná vec byť súčasťou takého procesu a pracovať s takýmito ľuďmi.“

Miroslav Minár:

„Je to teda vlastne aj výzva do tých ďalších rokov.“

Marcel Kaniak:

„Neviem či je to výzva do ďalších rokov u mňa. Ja som, naozaj som zástancom toho, že pokiaľ hlavný poddôstojník nedokáže naplniť svoje vízie a ciele v priebehu možno štyroch – piatich rokov, tak pravdepodobne nerobí niečo správne a ja osobne vidím potom priestor na to, aby tá zodpovednosť prešla možno na niekoho iného, ktorý zvolí iný prístup. Je to pozícia, na ktorej ja osobne nevidím veľkú mieru tolerancie k nejakému zlyhávaniu alebo pokiaľ nedochádza k naplneniu očakávaní zborov mužstva a poddôstojníkov. Pretože naozaj tá pozícia hlavného poddôstojníka je o tom, nie je to pozícia, na ktorú statní robia, je to pozícia, z ktorej hlavný poddôstojník vytvára tie podmienky pre ostatných a takto sa to snažím stále interpretovať aj príslušníkom mužstva a poddôstojníkov, aby sa snažili k tomuto stavať rovnako. Robíme tímovo, robíme ako tím, nerobíme ako individuality ako individuálni profesionálni vojaci, už vôbec nie sme zamestnanci, sme proste profesionáli a sme súčasťou Ozbrojených síl. My sme Ozbrojené sily a nerobíme to pre nás, robíme to pre túto krajinu a pre obyvateľov, ktorí tu žijú.“

Miroslav Minár:

„Štábny nadrotmajster Marcel Kaniak, hlavný poddôstojník našej armády a tisíce poddôstojníkov a vojakov Ozbrojených síl to robia dobre. A som rád, že tento výnimočný vojenský profesionál bol dnešným hosťom Rádia Regina Západ. Pohodu pri rádiách vám ešte želá Miroslav Minár.“