- Dátum: 22.11.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 47.99 MB
Hosť Rádia Regina - Roman Jantoš, veliteľ Veliteľstva vojenského zdravotníctva Ozbrojených síl SR
[22.11.2022; Regina Západ; Hosť Rádia Regina; 10:05; Miroslav Minár / -]
Miroslav Minár, moderátor:
„Mojím dnešným hosťom je brigádny generál, doktor Roman Jantoš, riaditeľ novovzniknutého Veliteľstva vojenského zdravotníctva Ozbrojených síl. Je vojnovým veteránom, účastníkom zahraničných vojenských operácií v Afganistane a v Kosove. Stretli sme sa pred nedávnom na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave pred jeho ďalšou cestou na medzinárodnú konferenciu. Pohodu pri rádiách vám želá Miroslav Minár.“
Miroslav Minár:
„Situácia v slovenskom zdravotníctve je dramatická, avšak tak ako v minulosti, aj dnes chcú vojenskí zdravotníci podať pomocnú ruku. Aj o tom sa začal rozvíjať môj rozhovor s generálom Jantošom.“
Roman Jantoš, veliteľ Veliteľstva vojenského zdravotníctva Ozbrojených síl SR:
„My sme takúto situáciu viac-menej zažili pri predchádzajúcich výpovediach a štrajkoch zdravotníckych pracovníkov a momentálne pomere intenzívne sledujeme ten vývoj situácie. Samozrejme, vojenské zdravotníctvo bolo, je a vždycky bude pripravené pomôcť v tých núdzových situáciách. Treba však povedať, že máme pomerne obmedzené personálne zdroje. My dnes máme vo výkone zruba 150 lekárov a zdravotných sestier, z toho asi tretina je lekárov. Treba však povedať, že už dnes pracujú na pracoviskách v rôznych nemocniciach, aj civilných, od Bratislavy až po Kráľovský Chlmec, keď to tak môžem povedať. To znamená, že my nemáme ľudí zatvorených niekde v kanceláriách, čakajúcich, kým sa niečo zhorší, ale napriek tomu, že pacienti to možno nevedia, v nemocniciach po celom Slovensku ich dneska ošetruje a pomáha liečiť 150 vojenských zdravotníkov.“
Miroslav Minár:
„V čase vyvrcholenia pandémie práve Ozbrojené sily využili kapacity a, samozrejme, personál vojenského zdravotníctva k tomu, aby „zdravotníkov“, lebo to nie sú typickí zdravotníci, ale boli vyškolení na to, aby mohli poskytovať isté služby. O čo konkrétne išlo?“
Roman Jantoš:
„Predchodca Veliteľstva vojenského zdravotníctva, Úrad hlavného lekára, na základe tej požiadavky počas pandémie spustil Kurz sanitára v núdzovom stave. Celkovo sme vyškolili viac ako 350 príslušníkov Ozbrojených síl v tomto kurze, ktorí boli nasadení aj v nemocniciach. Treba však povedať, že ich pôsobenie je legislatívne obmedzené výlučne na núdzový stav, ktorý bol vtedy vyhlásený a naviac, sú to nezdravotnícki pracovníci, to znamená, že je možné ich použiť v nemocniciach trebárs pri manipulácii s pacientom, asistenčných úlohách, na operačných sálach, ale nenahradia ani lekárov a ani sestry.“
Miroslav Minár:
„Veliteľstvo vojenského zdravotníctva, to je nová štruktúra Ozbrojených síl. Jej prvým veliteľom je brigádny generál Roman Jantoš, dnešný hosť Rádia Regina.“
Roman Jantoš:
„Tá zmena úradu hlavného lekára na veliteľstvo bola svojím spôsobom dlhodobo plánovaná a konzultovaná aj po mojom nástupe na funkciu riaditeľa Úradu hlavného lekára v októbri 2020 s náčelníkom generálneho štábu a s velením Ozbrojených síl a v podstate 1.7. tohto roku sme sa stali štvrtým operačným veliteľstvom, tak ako ste spomínali, čo nás dostalo na jednu úroveň, ale nielen veliteľsky, ale hlavne štrukturálne. Dosť zásadným spôsobom sme menili štruktúru tak, aby nám nerobilo problémy kooperovať, koordinovať jednotlivé činnosti ako vo vertikálnej, tak aj v horizontálnej línii velenia a riadenia.“
Miroslav Minár:
„Skúsme poslucháčom Slovenského rozhlasu teraz predstaviť aj jednotlivú štruktúru tohto veliteľstva, ako pôsobí v tom centre a samozrejme potom aj v tých vojenských útvaroch, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku.“
Roman Jantoš:
„My ako veliteľstvo máme na rozdiel od ostatných veliteľstiev, síl trošku špecifickú úlohu v tom, že okrem teda funkcie veliteľstva plníme aj zdravotnícku podporu pre celé Ozbrojené sily a niektoré súčasti ministerstva. To znamená odborne ich riadime, vytvárame aj koncepty toho, ako zdravotnícka služba má vyzerať, máme na starosti kompletnú zdravotnícku logistiku, to znamená, že zásobujeme zdravotníckym materiálom, liekmi, očkovacími látkami celé Ozbrojené sily, obstarávame ich, skladujeme, vydávame, kontrolujeme dátumy ich spotreby a naopak potom následne ich aj likvidujeme. Veliteľstvo vojenského zdravotníctva v sebe okrem klasickej štruktúry veliteľstva obsahuje tzv. taktické, jedným slovom povedané nasaditeľné jednotky, to sú tie, ktoré poznajú poslucháči pod názvom trebárs poľná nemocnica.“
Miroslav Minár:
„Áno, poslucháči, najmä teda tí starší, ktorí kedysi slúžili v armáde, tak určite si pamätajú na to, že v podstate v každom útvare existovala ošetrovňa, ktorá mala svoje špecifické poslanie, radi ju vojaci navštevovali, aby sa uliali zo služby.“
Roman Jantoš:
„Tie ošetrovne teraz nazývame práporné obväziská, majú ich vlastne všetky útvary pozemných, vzdušných síl, síl pre špeciálne operácie, ale aj napríklad vojenská polícia. Naopak, veliteľstvo vojenského zdravotníctva ich nemá, lebo my máme ten zvyšok, ktorý tvorí to vojenské zdravotníctvo. Napriek tomu, že nad týmito jednotkami nemáme priamu riadiacu právomoc, pretože sú v podriadenosti veliteľov jednotlivých síl, tak ich odborne riadime, to znamená, metodicky usmerňujeme aj po stránke zdravotníckej logistiky, aj po stránke výstavby, aj po stránke personálneho manažmentu.“
Miroslav Minár:
„Školíte alebo pripravujete aj tzv. tých zberačov ranených?“
Roman Jantoš:
„Zberač ranených je špecifická funkcia v rámci veliteľstva vojenského zdravotníctva, ktorá už dneska potrebuje nejaké zdravotníctve vzdelanie, čiže oni už častokrát z civilu prichádzajú s nejakým základným vzdelaním, ktoré musia mať ako predpoklad na výkon funkcie, tak ako je trebárs zdravotná sestra musí mať vysokú školu, zdravotnícky asistent musí mať strednú školu, čiže zberač ranených je na funkcii v štruktúrach vojenského zdravotníctva a už potrebuje nejaké základné zdravotnícke vzdelanie. My takýchto ľudí prichádzajúcich z civilu samozrejme učíme tie vojensko-odborné aspekty tohto povolania, máme pre nich pripravené tzv. poddôstojnícke kurzy, kde sa zoznamujú s konkrétnou technikou, na ktorej budú pracovať, zoznamujú sa s postupmi, ktoré vojenské zdravotníctvo používa a ktoré sú mierne odlišné od tých civilných. Svojím spôsobom časť ich vzdelávania zabezpečujeme.“
Miroslav Minár:
„V ďalšej časti rozhovoru s hosťom Rádia Regina, veliteľom Veliteľstva vojenského zdravotníctva, brigádnym generálom Romanom Jantošom sme sa zamerali na doplňovanie personálu, ale aj na to, ako sa stať vojenským lekárom, respektíve zdravotníkom.“
Roman Jantoš:
„Tak takáto možnosť samozrejme je, my máme dnes v celých Ozbrojených silách zhruba 80 voľných pozícií pre či už zdravotné sestry, zdravotníckych asistentov alebo záchranárov, takže každý, kto by mal záujem sa do Ozbrojených síl, pokiaľ splní tie požiadavky aj zdravotné, aj psychologické, aj fyzické, môže dostať. Po prijatí, ako u každého vojaka, prebieha základný výcvik, ktorý prebieha v podriadenosti pozemných síl v Martine, po skončení základného výcviku sú jeho absolventi zaradení ku nám na ten odborný výcvik, o ktorom sme sa už bavili, kde teda sa zoznamujú s tým vojensko-odborným zdravotníckym povolaním a čo to bude obnášať, takže každý, kto dneska chce a má vzdelanie z civilu zdravotná sestra, zdravotnícky asistent a zdravotnícky záchranár, sa môže uchádzať o vstup do Ozbrojených síl.“
Miroslav Minár:
„Špecifickou kategóriou sú lekári. Viem, že pred istým časom sa obnovilo štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Aká je tam v súčasnosti situácia a ako sa môže mladý človek dostať aj k štúdiu tu na takýchto inštitúciách?“
Roman Jantoš:
„Ja by som to trošku poopravil, lebo tí slovenskí kadeti, ktorí tam študujú, sú originál kadetmi Akadémií Ozbrojených síl, ktorí sú prijatí na denné štúdium a následne vyslaní na denné štúdium do Hradca Králové, konkrétne na Fakultu vojenského zdravotníctva a Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Samozrejme, musia splniť prijímacie podmienky, ako každý iný študent, ktorý sa uchádza o štúdium na civilnej lekárskej fakulte, čiže prechádzajú nielen výberovým procesom tým vojenským výberovým, ale samozrejme musia splniť aj požiadavku a prijímacie skúšky v Hradci Králové.“
Miroslav Minár:
„Čiže nastúpim k štúdiu v Akadémii Ozbrojených síl generálna Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom a Mikuláši a tam už teda sa môžem zaujímať alebo respektíve už tam si môžem podať prihlášku na štúdium v Čechách?“
Roman Jantoš:
„Je to ešte pred nástupom na Akadémiu Ozbrojených síl, v rámci toho výberového konania už ten študent indikuje, že chce študovať na Fakulte vojenského zdravotníctva v Hradci Králové, to znamená pretože je Slovák, musí si podať prihlášku na Akadémiu Ozbrojených síl, ale zároveň aj na Fakultu vojenského zdravotníctva v Hradci Králové a po splnení prijímacích skúšok je priamo vyslaný, čiže on len formálne teda absolvuje proces prijatia do Ozbrojených síl v rámci výberového konania prostredníctvom Akadémie Ozbrojených síl a ich študenti nastupujú na štúdium trebárs v Liptovskom Mikuláši a tí naši vojenskí medici, keď to tak poviem, budúci, sú vysielaní priamo už do Hradca Králové.“
Miroslav Minár:
„Koľko študentov tam v súčasnosti pôsobí?“
Roman Jantoš:
„Momentálne máme v šiestich ročníkoch 41 študentov, prví dvaja by nám mali končiť už budúci alebo tento akademický rok, to znamená niekedy v júli budúceho roku.“
Miroslav Minár:
„41, priznám sa, to prekvapilo aj mňa, pretože bol som pri tých začiatkoch a tam sme hovorili možno o nejakých desiatich, ale 41 to už je pomerne veľká sila."
Roman Jantoš:
„Hovorím o celkovom počte, pretože my môžeme na to štúdium prijať do 10 študentov do každého ročníka. Záleží, samozrejme, od toho, koľko nám uspeje v tom prijímacom konaní na lekárskej fakulte, ale štandardne uspelo tento rok deväť z desiatich. Minulý rok sme prijímali dokonca viac ako desať, po rozhodnutí ministra obrany, keďže teda splnili podmienky, tak nám povolili vyslať väčšie množstvo ako desať. Ale štandardne to býva od sedem do tých desať študentov ročne.“
Miroslav Minár:
„Som Miroslav Minár a s mojím hosťom vo vysielaní Rádia Regina brigádnym generálom, doktorom Romanom Jantošom sa rozorávame o vojenskom zdravotníctve. Pred pesničkou sme napr. hovorili aj o tom, ako sa mladí ľudia môžu stať vojenskými lekármi a aké sú možnosti štúdia vojenskej medicíny. Je o ňu záujem, keďže Slovensko môže na štúdiá do Čiech každoročne vyslať až desať záujemcov.“
Roman Jantoš:
„Ono neprihlási sa ich len desať, my môžeme desať zobrať. Čiže ten záujem je väčší, v niektorých rokoch 20, 30, 40. Samozrejme, tá náročnosť prijímacích skúšok na lekárskej fakulte je veľká, to znamená, že tam uspejú skutočne tí najkvalitnejší a preto aj väčšina z nich končí štúdium úspešne. My, samozrejme, máme v tejto spolupráci záujem naďalej pokračovať, pretože tí študenti okrem iného, že sú kvalitne pripravovaní po tej medicínskej stránke a absolvujú praxe počas tohto štúdia aj trebárs v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku a tú prax počas štúdia im zabezpečuje civilná lekárska fakulta vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové.“
Miroslav Minár:
„Vojenský lekár, to je ozaj taká vydrená kategória funkcie v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Čo všetko teda musí ovládať, aby bol dobrým vojenským lekárom a slúžil tak, ako mu to káže aj prísaha, nielen teda vojenská, ale aj tá lekárska?“
Roman Jantoš:
„Samozrejme, v prvom rade musí byť lekárom, musí mať ukončené štúdium na lekárskej fakulte a následne, pokiaľ neštuduje v Hradci Králové, že je už prijatý ako kadet na štúdium a skončí vyradený ako poručík, tak sa musí prihlásiť do výberového konania. Čiže my máme, by som povedal, aj taký druhý smer, ako môžeme prijať lekárov aj po absolvovaní civilnej lekárskej fakulty, resp. aj takých, ktorí sú 4-5 rokov po absolvovaní a prejavili by záujem, tak môžu vstúpiť do Ozbrojených síl. Čiže tou základnou požiadavkou je štúdium a ukončené štúdium na lekárskej fakulte. Potom, samozrejme, je to to, čo my ako Ozbrojené sily vieme ponúknuť. Lebo pre poslucháčov musím povedať, armáda je dosť plánovitá organizácia, ktorá má tzv. tabuľky počtov a napr. keď mám na tabuľkách počtov vytvorené štyri miesta pre chirurgov, tak ich nemôžem prijať šesť. Čiže niekto, kto chce robiť chirurgiu a nemáme pre neho miesto, tak buď prijme inú špecializáciu a odbornosť, alebo proste k nám nepríde. Ale v zásade ten nedostatok lekárov, ktorý je aj v civile, aj u nás, čiže zatiaľ sme nemali problém, že by sme niekoho museli odmietnuť, pretože chcel robiť určitý špecifický odbor, ktorý my sme nevedeli ponúknuť. Táto situácia sa ale v budúcnosti môže zmeniť, takže treba spraviť hlavne ten vstup do Ozbrojených síl, lekársku fakultu a následne znovu pre tých, ktorí prichádzajú zvonku, absolvujú základný vojenský výcvik, ktorý trvá sedem týždňov a potom nastupujú na vstupný dôstojnícky a vstupný odborný dôstojnícky kurz, ktorý znovu robíme my ako veliteľstvo, kde ich pripravujeme na tie špecifiká vojenského zdravotníctva. Každý vojenský lekár, je od neho očakávané, že bude vedieť robiť aj veci, ktoré štandardne vo svojej odbornosti nerobí. Trebárs všeobecní lekári naši, ktorí idú do operácií v zahraničí, musia zvládať aj výkony, ktoré bežne sa vykonávajú na záchrannej zdravotnej službe, to znamená, resuscitáciu a stabilizáciu základných životných funkcií. To znamená, že my im vytvárame podmienky, aby v rámci tej prípravy mohlo slúžiť aj na staniciach záchrannej zdravotnej služby, s ktorými máme podpísanú zmluvu o výkone stáží. Samozrejme, náš personál chodí na stáže aj do ďalších nemocníc a trvalo sa pripravuje aj v nemocniciach na výkon svojho povolania v rámci svojej odbornosti.“
Miroslav Minár:
„Hosťom Rádia Regina je dnes veliteľ Veliteľstva vojenského zdravotníctva brigádny generál, doktor Roman Jantoš. Ďalšia téma – poľná nemocnica. Prácu vojenského lekára si mnohí poslucháči určite v tejto chvíli budú spájať s populárnym seriálom Mash. Dostávame sa teda k ďalšej takej téme, ako je poľná nemocnica, ktorá patrí pod vaše portfólio. Tá je, mám taký dojem, v Liptovskom Mikuláši rozmiestnená a vaši lekári, ako ste už aj Vy spomenuli tak sú, samozrejme, pripravovaní aj na pôsobenie v zahraničných mierových misiách a vo vojenských operáciách. Takže poďme najskôr k tej poľnej nemocnici. Čo to je za organizačný prvok?“
Roman Jantoš:
„Poľné nemocnice, tak ako my ich dneska poznáme, máme štandardizované. V NATO sú trošku inak a aj inak vyzerajú v porovnaní s tým, čo mali možnosť poslucháči vidieť trebárs v tom americkom seriáli Mash. Samozrejme, že to bol seriál, ktorý sa točil pred niekoľkými desiatkami rokov, takže tam aj tá miera znalostí, by som povedal, medicíny a vojenskej medicíny a vybavenia bola iná. Častokrát tie naše nemocnice poľné, ktoré sú štandardizované, majú vysokú mieru špecializovanosti, to znamená, vieme poskytovať urgentnú zdravotnú starostlivosť, chirurgickú starostlivosť, intenzívnu starostlivosť, pooperačnú starostlivosť, starostlivosť v oblasti internej medicíny. Máme röntgen, CT-ka, ultrazvuky, čiže v podstate vieme robiť činnosti v rozsahu takej malej okresnej nemocnice.“
Miroslav Minár:
„Časť vašich kolegov, vašich predchodcov už pôsobila v poľnej nemocnici. Bolo to vo Východnom Timore a, samozrejme, aj vojenskí lekári sú súčasťou aj našich jednotiek, ktoré sú vysielané do operácií alebo mierovej misie. Ako využívate ich skúsenosti?“
Roman Jantoš:
„Snažíme sa ich skúsenosti využiť, lebo sú veľmi cenné a len trošku dodám pre poslucháčov. Mali sme tu za lekárov nielen vo Východnom Timore, mali sme naše chirurgické tímy aj v spolupráci s armádou Českej republiky v Afganistane opakovane, mali sme chirurgické tímy v Libanone ako súčasť belgickej nemocnice, takže máme bohaté skúsenosti. Ale okrem nemocníc posielame našich lekárov aj do operácií, ktoré nie sú spojené s nemocnicami, ale skôr s poskytovaním ambulantnej starostlivosti, tak ako je na Cypre. A takisto aj v Afganistane sme mali jednotku, kde boli lekári, ktorí podporovali našich ženistov, ktorej, mimochodom, som sa zúčastnil aj ja. Bola operácia v Kosove takisto, v ktorej sme boli účastní v rámci československého práporu. Takže tých misií bolo viacej.“
Miroslav Minár:
„Pred časom som robil s pánom doktorom Raganom taký rozhovorík aj do Slovenského rozhlasu a hovoril aj o tom, že zažil takú situáciu, keď teda musel byť aj pri pôrode. Aj na to sa dá nejako pripraviť alebo sa to rieši už potom na základe toho teda, že keď takáto situácia vznikne, tak ten lekár musí využiť všetko možné, aby aj tú rodičku aj to dieťa priviedol na svet.“
Roman Jantoš:
„Tak, samozrejme, každý lekár by mal byť na to pripravený. Nie je to síce štandardná súčasť našej práce, ale konkrétne, keď sme spomínali tú misiu vo Východnom Timore, tak tá bola ako humanitárna, bola práve typická tým, že tam sme poskytovali zdravotnú starostlivosť najmä civilnému obyvateľstvu a podstatnú časť práve z tých výkonov tvorili pôrody aj cisárskym rezom, aj spontánne, kde teda tí ľudia mali možnosť sa s týmto stretnúť a na druhú stranu bežne v operáciách v zahraničí sa s takýmito vecami nestretávame, nemáme ani gynekologické ani detské oddelenie, lebo sa staráme väčšinou o vojakov a tehotné vojačky teda do operácií ísť nemôžu, ale na druhej strane minimálne tých lekárov z tých obväzísk sa snažíme pripraviť, pretože sa stretnete aj v praxi obvodného lekára, že môžete dôjsť k niekomu, kto potrebuje asistenciu pri pôrode a stáva sa to aj na záchrannej zdravotnej službe, kde musíte odrodiť dieťa aj v sanitke, čiže každý lekár by to mal vedieť a práve preto sa snažíme vytvárať podmienky také, aby tí naši lekári získali aj takéto skúsenosti v tom civilnom sektore.“
Miroslav Minár:
„V našom rozhovore sme sa s generálom Romanom Jantošom rozprávali o personále, spôsobilostiach vojenských lekárov a v závere sa dotkneme aj modernizácie, ktorá už prenikla aj do štruktúr vojenského zdravotníctva.“
Roman Jantoš:
„Samozrejme, my zatiaľ máme len jednu tú poľnú nemocnici typu Role 2 s tým, že tá bola prevažne nakupovaná alebo prevažne prístrojového vybavovania a infraštruktúry bola nakupovaná v roku 2000 a musí byť obnovovaná z pochopiteľného dôvodu a momentálne prechádza táto nemocnica takou komplexnou revitalizáciou od obnovenia stanových dielcov, zabezpečenia zdravotníckych prístrojov, röntgenu, vrátane CT-čka a celé toto sa už deje. Časť týchto vecí bola už v tomto roku zabezpečená, väčšia časť je plánovaná na budúci rok, na rok 2023 vrátane teda obstarávania prístrojov zdravotníckej techniky, materiálu, vybavenia, kontajnerov a stanov a nemocničného informačného systému.“
Miroslav Minár:
„V Ozbrojených silách nám ešte slúži staručká V3S-ka, Praga V3S, určite starší poslucháči, vyslúžilci si pamätajú aj na to, že tieto ošetrovne, o ktorých sme hovorili, tak nemali tie klasické 1203-ky, ale toto je už asi dávna minulosť, pretože aj modernizácia vo vojenskom zdravotníctve napreduje. Takže asi aj tá nová technika, ktorá k vám prichádza, má svoje opodstatnenie a pomáha skvalitňovať vlastne vaše služby.“
Roman Jantoš:
„Tá odsunová technika zdravotnícka, sanitné vozidlá, je takou achillovou pätou vojenského zdravotníctva, pretože tie modernizačné projekty sa dlho odkladali a v podstate sa nakupovali len, keď to tak poviem, kusovky. Našťastie už teraz nejazdíme na 1203-kách ani na starých UAZ-och, ale môžu vidieť ešte naši poslucháči aj na cestách Volkswageny, ktoré tiež boli Karavely nakupované v roku 2000, čiže už majú nejakých 22 rokov za sebou a momentálne sme vo fáze, kedy beží viacero projektov, ktorých súčasťou je aj nákup zdravotníckej odsunovej techniky. Konkrétne už v tomto mesiaci by mali byť dodávané prvé sanitné vozidlá Volkswagen Crafter, takzvanej verzii, keď to porovnám s civilom dopravnej zdravotnej služby, následne je už vo vysokej fáze pripravenosti projekt odsunových vozidiel neobrnených, bez balistickej ochrany, ale terénnych, ktoré budú môcť umožňovať prepravu až štyroch ležiacich ranených. Ozbrojené sily majú rozrobené ďalšie iné projekty, asi najznámejší a taký aj verejne komunikovaný je projekt 8 x 8 bojových vozidiel, ktorých by malo byť tuším 77, vrátane sanitných verzií, ktoré by mali prísť medzi prvými, takže tam sme ako veliteľstvo tak isto poskytovali svoje odborné know-how prostredníctvom projektového tímu a spracovávali sme požiadavku na špecifikáciu tej zdravotníckej časti a predpokladám, že aj v ďalších projektoch, ktoré sa v rámci Ozbrojených síl budú riešiť, budú aj iné typy zdravotníckej techniky, ktoré budeme môcť zaviesť.“
Miroslav Minár:
„Rozprávame sa o blízkej, možnože i vzdialenejšej budúcnosti. Tak teda, čo čaká vojenské zdravotníctvo v tých najbližších rokoch?“
Roman Jantoš:
„Čaká nás práca a ešte špecifikácia prípravy ďalšieho projektu a to je nákup dvoch ďalších poľných nemocníc typu Role 2 Basic, čo je tá základná nemocnica štandardizovaná v NATO, ktorú momentálne ešte nemáme a nemá ju pomaly ešte žiadna iná krajina a všetky krajiny, ktoré ich teraz obstarávajú, tak to beží akurát v tomto čase, prvá by mala byť obstarávaná v roku 2023 a ďalšia v roku 2025. Čaká nás aj obstarávanie tzv. jednotky sústredenia chorých a ranených, v angličtine sa tomu hovorí odborne (...), čo je jednotka, ktorá vždycky býva umiestnená niekde na mieste, z ktorého sa vojaci z operácií v zahraničí transportujú domov, to znamená ležia tam takí, ktorí už nevyžadujú nejakú urgentnú alebo operačnú starostlivosť, ale stále vyžadujú nejakú ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť, bude to, keď to tak poviem v preklade taká mini nemocnica, ktorá ale bude mať minimum, minimum lekárov a väčšinu teda činnosti tam budú obhospodarovať zdravotné sestry. Takže tá by mala byť obstarávaná v roku alebo mala by byť hotová do roku 2028. To sú také základné projekty vojenského zdravotníctva, no a samozrejme nemôžeme opomenúť ani infraštruktúru a budovanie infraštruktúry, ktoré tiež v tých minulých rokoch pokrivkávalo, ale momentálne teda snáď sa blýska na lepšie časy a minimálne veliteľstvo by sa mohlo a malo niekedy odhadujem v roku 2025 - 26 sťahovať do nových priestorov, mala by sa v Ružomberku zrekonštruovať bývalá stará budova, ktorá bola kedysi využívaná ako detské novorodenecké a gynekologické oddelenie, momentálne je spracovaná projektová dokumentácia a ministerstvo obrany by malo buď začiatkom budúceho roku alebo koncom tohto roku zahájiť súťaž na zhotoviteľa tejto rekonštrukcie.“
Miroslav Minár:
„Treba len dúfať, že všetky zámery veliteľa Veliteľstva vojenského zdravotníctva sa podarí zrealizovať. A aj táto špecifická zložka napokon prispeje k tomu, že slovenské zdravotníctvo sa dostane z krízy, do ktorej sa v ostatných rokoch dostalo. Mojím dnešným hosťom bol brigádny generál doktor Roman Jantoš, veliteľ Veliteľstva vojenského zdravotníctva Ozbrojených síl. Ešte príjemnú pohodu pri počúvaní programu Rádia Regina vám želá Miroslav Minár.“
