Úvaha ordinára OS a OZ SR k 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie

Paralelne s prebiehajúcom Rokom viery v katolíckej cirkvi sa Ordinariát OS a OZ SR zapojil aj do prípravy na slávenie 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Keďže obe iniciatívy sú príležitosťou na prehĺbenie viery a bližšie poznávanie dokumentov Cirkvi, historických udalostí v jej dejinách, ale aj jej veľkých osobností, medzi ktoré apoštoli Slovanov nepochybne patria, obrátil sa ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek na jemu zverených veriacich v uniformách príslušníkov Ozbrojených síl a ozbrojených a záchranných zborov a ich rodiny s úvahou pod názvom: „Synovia dôstojníka si nás podmanili láskou“. V nej sa prihovára veriacim myšlienkami približujúcimi život a dielo oboch vierozvestcov, ako aj význam a zmysel ich odkazu pre generácie našich predkov i súčasnosť. Úvahu zakončuje ordinár Rábek modlitbou k obom svätcom. Úvaha je distribuovaná kaplánmi Ordinariátu OS a OZ SR vo všetkých ich zložkách. 

Synovia dôstojníka si nás podmanili láskou

Život Konštantína – spis, ktorý bol napísaný v staroslovenčine okolo roku 880 – sa začína informáciou, že „v meste Solúne žil istý muž, urodzený a bohatý, menom Lev, čo mal hodnosť drungária pod stratégom“. Stratég bol veliteľ mesta,  kým drungários bol veliteľ práporu. Text pokračuje: „Bol nábožný... a so svojou ženou splodil sedem detí, z ktorých najmladší, siedmy, bol Konštantín Filozof, vychovávateľ a učiteľ náš.“ V roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava prišli do našich krajov misionári z Byzancie, rodní bratia Konštantín a Metod. Obaja mali z domu dobrú ľudskú a kresťanskú výchovu, vysoké vzdelanie a veľkú praktickú múdrosť. Aby splnili svoje poslanie, museli opustiť vysoké spoločenské postavenie a kultivované prostredie. Konštantín bol bibliotekárom u patriarchu a vyslancom cisára, Metod bol predstaveným významného  kláštora. Odobrali sa do krajín, kde žil nevzdelaný a jednoduchý ľud. Avšak od chvíle, keď dostali a prijali misijné poslanie k našim predkom, zamerali celý svoj záujem iba na to, ako týmto ľuďom pomôcť, ako im priblížiť kresťanské posolstvo, ako začleniť ľudí do spoločenstva Cirkvi a zabezpečiť im trvalú duchovnú starostlivosť, ako odovzdať vzdelanosť a spoločenský poriadok. Nemysleli na seba, nehľadali žiadne svoje záujmy, ale všetky svoje sily a schopnosti vložili do obetavej služby našim predkom. Prvé, čo urobili, bolo, že Konštantín vytvoril pre náš vtedajší jazyk písmo a začal prekladať do staroslovenčiny knihy Svätého písma. Kultúra nášho národa sa začína prvými slovami Jánovho evanjelia, preloženými Konštantínom a napísanými hlaholikou: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1, 1). Ako úvod k tomuto prekladu napísal Konštantín poetický spis Proglas, v ktorom hovorí: „Evanjeliu svätému som Predslovom: / ako nám dávno sľubovali proroci, / prichádza Kristus zhromažďovať národy, / pretože svieti svetlom svetu celému. (...) A preto čujte, čujte toto, Slovieni: / dar tento drahý Boh vám z lásky daroval, / (...) nuž dobre počuj, celý národ sloviensky, / vypočuj Slovo, od Boha ti zoslané, / Slovo, čo hladné duše nakŕmi, / slovo, čo um aj srdce tvoje posilní, / Slovo, čo Boha poznávať ťa pripraví.“ Ďalším významným počinom bolo založenie školy. Zhromaždili mladých mužov z vyšších vrstiev a učili ich so zámerom, aby mohli byť štátnymi úradníkmi, ale aby sa niektorí z nich mohli stať aj kňazmi, a tak spolupracovníkmi a neskôr pokračovateľmi v diele vierozvestcov. Metod, ktorý bol vzdelaním právnik, a skôr než odišiel do kláštora, spravoval provinciu, pripravil pre vladárov Veľkej Moravy zbierku cirkevných a občianskych zákonov, ako aj zbierku súdnych sankcií, ktorých cieľom bolo chrániť spravodlivosť a mravnosť, ale aj vniesť do trestného práva kresťanského ducha. Výjav na mozaike, ktorá je centrálnym obrazom tohto listu a ktorá sa nachádza v katedrále ordinariátu, znázorňuje dramatickú a rozhodujúcu chvíľu v živote našich vierozvestcov. Zobrazuje situáciu, ktorá sa odohrala po ich príchode do Ríma. Po trojročnom pôsobení sa totiž vydali na cestu do Ríma, aby tam požiadali pápeža o schválenie svojej činnosti a o vysvätenie svojich žiakov na kňazov. Cestou šli popri Blatnohrade (dnešný Zalavár pri Balatone), kde sídlil Pribinov syn Koceľ. Zastavili sa u neho. Keď sa dozvedel o ich činnosti, sám prejavil veľký záujem o slovenské písmo, osvojil si obsah preložených kníh a požiadal ich, aby tomuto písmu naučili aj päťdesiatich mladíkov spomedzi jeho poddaných. Tento niekoľkomesačný pobyt Konštantína a Metoda na tom mieste dosvedčuje aj nedávny archeologický nález úlomku hlinenej nádoby z 9. storočia, na ktorom je niekoľko hlaholských písmen. V Ríme odovzdali vtedajšiemu pápežovi Hadriánovi II. relikvie tretieho nástupcu sv. Petra pápeža a mučeníka Klimenta (ktoré Konštantín našiel počas svojej misie na Kryme), dosiahli schválenie liturgických kníh preložených do staroslovenčiny a tiež vysvätenie Metoda a niektorých žiakov na kňazov. Konštantín však od vyčerpania prácou vážne ochorel. Tam v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril (preto je na mozaike v oblečení východného mnícha). Keď sa na smrteľnej posteli lúčil s Metodom, povedal mu: „Hľa, brat môj, boli sme dvojzáprahom, ťahajúcim jednu brázdu; ja na poli padám, končiac svoj deň. Ty máš veľmi rád Horu (kláštor v Grécku), no nezanechaj pre Horu svoje učiteľské poslanie; veď tým si ešte skôr môžeš získať spásu.“ Tieto slová sú akoby testamentom  zomierajúceho Konštantína Cyrila, ktorým posiela svojho brata naspäť pokračovať v práci na Veľkej Morave. Metod bol v Ríme vysvätený na biskupa a vymenovaný za panónsko-moravského arcibiskupa. Umelec to znázornil tak, že Cyril padá do brázdy a podáva bratovi kôš s osivom a ten pokračuje v rozsievaní. Na smrteľnej posteli predniesol svätý Cyril nádhernú modlitbu za ľud, ktorému sa venoval: „Pane, Bože môj... vyslyš moju modlitbu a zachovaj verné Ti stádo, ktorému si ustanovil mňa, nesúceho a nehodného služobníka za predstaveného... všetkých udržuj v jednote ducha a učiň ich výborným ľudom, ktorý rovnako zmýšľa o Tvojej pravej viere... a vdýchni do ich sŕdc slovo Tvojho synovstva... Ktorých si mi dal, ako Tvojich Ti vraciam. Riaď ich svojou silnou pravicou... aby všetci slávili Tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“ Svätý Cyril zomiera 14. februára 869. Pochovali ho v Ríme, v Bazilike San Clemente. Pri návrate na Veľkú Moravu bol Metod zajatý a franskí biskupi ho držali tri roky vo väzení. Až s pomocou Koceľa, na priamy zásah pápeža, sa mohol vrátiť na svoje pôsobisko. V neľahkých pomeroch pokračoval v rozvíjaní svojho diela. Poznáme aj mená niektorých jeho blízkych spolupracovníkov: Naum, Angelár, Sáva, Gorazd, Kliment. Na Kvetnú nedeľu v roku 885 slávil Metod poslednýkrát bohoslužbu a pociťoval blížiacu sa smrť. Vtedy sa spýtali jeho učeníci: „Koho určuješ, otče a učiteľ ctihodný, za súceho medzi svojimi učeníkmi, aby ti bol nástupcom v tvojom učení?“ I ukázal na jedného zo svojich známych učeníkov, nazývaného Gorazd, hovoriac: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako i moja.“ Krátko na to, 6. apríla 885, obklopený kňazmi – svojimi učeníkmi, skonal. Historický dokument zaznamenal: „Odprevádzalo ho nesčíselné množstvo ľudu so sviecami v rukách, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera: muži a ženy, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní a poddaní, vdovy a siroty, cudzinci a tuzemci, neduživí a zdraví, slovom všetci, lebo on sa pre všetkých stal všetkým, aby všetkých získal pre Krista.“ Podľa dobových záznamov bol sv. Metod pochovaný „vo veľkom chráme moravskom, na ľavej strane, v stene za oltárom presvätej Bohorodičky“. Avšak dodnes sa nepodarilo nájsť jeho hrob. Napriek nepriaznivým udalostiam, ktoré nasledovali po Metodovej smrti, duchovné dielo solúnskych bratov zostalo živé: úprimná kresťanská viera, vernosť kresťanským morálnym zásadám, láska k Cirkvi a vernosť Petrovmu nástupcovi, ako aj úcta k Bohorodičke Panne Márii. Z týchto koreňov čerpali generácie našich predkov silu zvládať rozličné životné a dobové ťažkosti; toto duchovné dedičstvo podstatne prispelo k prežitiu slovenského národa, ono bolo a dodnes je prameňom, z ktorého sa živí to najlepšie, čo je v našich ľuďoch a v ich skutkoch a dielach. Nie náhodou sa aj preambula súčasnej Ústavy Slovenskej republiky odvoláva na „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo“. Jubileum 1 150. výročia príchodu našich vierozvestcov je pre nás príležitosťou oboznámiť sa s ich životom a dielom, ale aj na to, aby sme zaujali osobný postoj k tomu, čo nám priniesli, predovšetkým ku kresťanskej viere a z nej vyplývajúcemu životu, k samotnému trojjedinému Bohu a k jeho Cirkvi. Žijeme v dobe silných nekresťanských a protikresťanských vplyvov, v dobe veľkých duchovných a morálnych ohrození, ktoré pod rúškom slobody a pôžitku ničia samotné základy ľudskej a národnej existencie – najmä devastáciou svedomia a rodiny. Je čas prevziať fakľu, ktorá sa od našich vierozvestcov cez generácie našich predkov dostala až k nám. Je to fakľa, ktorá svieti pravdou a láskou, vierou a obetavosťou. Táto fakľa je vlastne naša krstná svieca, je to svetlo Kristovo, ktoré nám bolo darované. Nech toto svetlo osvetľuje naše svedomia, nech vyžaruje z našich skutkov. Toto svetlo nenesieme iba pre seba, aj my sme poslaní ako vtedy Konštantín Filozof a Metod, ako Gorazd a ďalší. Svietia dodnes... My sme poslaní do dnešnej doby. Uvedomme si svoju zodpovednosť, prosme svätých bratov, spolupatrónov Európy, o príhovor u Boha za nás, aby sme aj my splnili statočne svoju úlohu – žeby bolo dosť dôvodov na radostné jubileum nielen jeden rok, ale i v ďalších a napokon po celú večnosť.

Modlitba k Sv. Cyrilovi a Metodovi

Sv. Cyrila a Metod, vy ste teraz v dome nebeského Otca, máte účasť na Kristovej večnej sláve, v radosti a láske Svätého Ducha. Z príležitosti jubilea vášho príchodu do našej vlasti chceme ďakovať všemohúcemu Trojjedinému Bohu za to, že vás poslal k našim predkom a za všetko, čím vás obdaril a čo cez vás dal mnohým generáciám v našej vlasti. Počas vášho pôsobenia ste prejavili múdru a obetavú lásku voči ľuďom, ku ktorým ste boli poslaní. Svätý Konštantín – Cyril, ty si na smrteľnej posteli prosil Boha, aby nás zachoval vo viere, urobil z nás vynikajúci ľud a aby vdýchol do našich sŕdc slovo svojho synovstva. Svätý Metod, ty si dokázal svoju pastiersku lásku trpezlivým znášaním väzenia i dlhými rokmi namáhavej a trpezlivej práce. Veríme, že aj pred Božím trónom pokračujete vo svojom poslaní a prihovárate sa za nás. Vyprosujte nám dar viery v Trojjediného Boha, záujem o poznávanie a prijímanie Kristovho evanjelia, silu a múdrosť Ducha Svätého k nasledovaniu Krista v konkrétnych okolnostiach nášho života. Vy ste v našej vlasti zhromažďovali veriaci ľud do spoločenstva Cirkvi, slávením liturgie ste mu sprostredkovávali stretnutie so živým Kristom a svojou úctou a oddanosťou voči Petrovmu nástupcovi ste postavili Cirkev u nás na viditeľný základ jednoty vo viere a v láske. Pomáhajte nám svojím príhovorom stávať sa aktívnymi a zodpovednými členmi Cirkvi, radostne a s vierou sláviť liturgiu, najmä každú nedeľu a sviatok a so záujmom prijímať usmernenia a učenie Svätého Otca ako viditeľnej hlavy Cirkvi.
Svojím pôsobením ste sa snažili preniknúť kresťanským duchom aj život občianskej spoločnosti, šírili ste vzdelanosť a kultúru. Váš príklad nech nás podnecuje k snahe stvárňovať duchom evanjelia všetky oblasti spoločenského, kultúrneho i hospodárskeho života, aby sa náš pozemský život rozvíjal stále viac v zhode s Božou vôľou a tým aj v zhode so skutočným dobrom človeka. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. – prvý Slovan na Petrovom
stolci – vás vyhlásil za spolupatrónov Európy. Spolu s ním vyprosujte národom Európy, aby sme obnovovali naše kresťanské korene, spolupracovali na novej evanjelizácii a tak sme mohli žiť v bratskej spolupráci a v pravom pokoji. Prosíme vás o vaše orodovanie aj za celý náš Ordinariát, za jeho duchovných pastierov, za jednotlivcov i rodiny, za našu mládež ale i za chorých a starých, aby sme sa rozvíjali ako živá časť Cirkvi a prispievali sme k ľudskej a kresťanskej obnove prostredí, do ktorých sme poslaní. Tieto prosby prednášame nebeskému Otcovi spolu s vami, skrze nášho Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom – v dôvere v mocný príhovor Panny Márie, ktorú ste nás učili poznávať a milovať ako Bohorodičku. Amen