PESCO


 

logo konferencia pesco

Dňa 6. a 7. februára 2018 sa v hoteli Devín v Bratislave uskutoční

Konferencia Nepriama palebná podpora – Euroartillery

Registračný formulár  Otvoriť RTF dokument




 

Základné informácie PESCO


Oficiálny názov: Stála štruktúrovaná spolupráca (Permanent Structured Cooperation)

Oficiálna skratka: PESCO

Vznik: 11. decembra 2017

Zúčastnené členské štáty EÚ: 25 (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko)

Právny základ: Zmluva o EÚ (čl. 42 ods. 6 a čl. 46); Protokol č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ; Rozhodnutie Rady o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov


Čo je PESCO?


PESCO je posilnená spolupráca 25 členských štátov Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany. Vznik PESCO predstavuje historický míľnik v oblasti bezpečnostnej a obrannej spolupráce EÚ a je signálom jej akcieschopnosti.
Členské štáty EÚ nadviazaním stálej štruktúrovanej spolupráce (ang. Permanent Structured Cooperation, skrátene PESCO) prevzali na seba väčšie záväzky a kritériá s cieľom plniť najnáročnejšie misie a napĺňať úroveň ambícií Európskej únie vychádzajúcu z Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ. Zúčastnené členské štáty EÚ sa zaviazali spoločne zvyšovať a harmonizovať úroveň obranných spôsobilostí svojich ozbrojených síl, aby tie mohli lepšie spolupracovať na napĺňaní cieľov PESCO. V praxi teda PESCO znamená záväzok urobiť v oblasti bezpečnosti a obrany viac a urobiť tak spoločne.
Vylepšené a nové obranné spôsobilosti však budú vlastniť výlučne zúčastnené členské EÚ. To znamená, že PESCO bude mať pozitívny dopad na bezpečnosť občanov žijúcich v týchto štátoch EÚ. Tie sa navyše účasťou na PESCO zaviazali aktívnejšie participovať na operáciách a misiách EÚ, ktoré sú zamerané na podporu mieru a bezpečnosti vo svete. Keďže obranné spôsobilosti ostávajú vo vlastníctve zúčastnených členských štátov EÚ, PESCO tiež nepriamo podporí ďalšie medzinárodné organizácie, ktorých sú tieto štáty členmi, a ktoré rovnako prispievajú k mieru a bezpečnosti vo svete, menovite OSN a NATO.
Účasť na PESCO teda nemá vplyv na štátnu zvrchovanosť zúčastnených členských štátov EÚ ani na osobitnú povahu bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých z nich. Rozhodnutie členských štátov EÚ zúčastniť sa PESCO je dobrovoľné, pričom PESCO je otvorené všetkým členským štátom EÚ, ktoré sú ochotné plniť záväzky vyplývajúce z členstva. Rovnako však môžu zúčastnené členské štáty EÚ vystúpiť z PESCO. Na princípy dobrovoľnosti a otvorenosti účasti na PESCO nadväzuje aj možnosť vylúčiť z PESCO tie členské štáty EÚ, ktoré si nebudú plniť svoje záväzky.

Riadenie a rozhodovanie o PESCO
PESCO riadia zúčastnené členské štáty EÚ a využíva dvojúrovňovú riadiacu štruktúru. Hlavnou úrovňou riadenia PESCO je Rada EÚ a sprostredkovane aj orgány a pracovné skupiny Rady EÚ, v ktorých sú zastúpené všetky členské štáty EÚ, avšak hlasovacie právo majú len tie, ktoré sa zúčastňujú na PESCO. Na tejto úrovni sa rozhoduje o všeobecných záležitostiach týkajúcich sa PESCO, napríklad o vstupe zvyšných členských štátov EÚ alebo o spustení nových projektov PESCO. Ďalšia úroveň riadenia PESCO bude existovať v rámci jednotlivých projektov PESCO, ktorú si vytvoria skupiny účastníckych členských štátov EÚ participujúce na takýchto projektoch.

Záväzky PESCO a ich plnenie – národné plány vykonávania
PESCO obsahuje 20 záväzkov, ktoré sú spoločné pre všetky zúčastnené členské štáty EÚ. Zameriavajú sa na zvýšenie národných obranných výdavkov a posilnenie spolupráce týchto štátov v oblastiach harmonizácie obranného plánovania, zvýšenia nasaditeľnosti ozbrojených síl, budovania obranných spôsobilostí, odstraňovania nedostatkových spôsobilostí a uskutočňovania mnohonárodných projektov.
Zúčastnené členské štáty EÚ pripravili národné plány vykonávania PESCO, ktoré budú každoročne aktualizovať, a v ktorých uvádzajú, akým spôsobom a v akých časových termínoch budú spoločné záväzky napĺňať. Národné plány vykonávania budú zúčastnené členské štáty predkladať Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európskej obrannej agentúre (EDA). ESVČ a EDA budú poskytovať administratívnu a technickú podporu zúčastneným členským štátom EÚ.
Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá zároveň vedie ESVČ a EDA, bude ministrom zahraničných vecí a ministrom obrany zúčastnených členských štátov EÚ každoročne predkladať hodnotiacu správu o stave vykonávania PESCO vrátane plnenia záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu EÚ podľa jeho národného plánu vykonávania. V praxi bude hodnotiaca správa porovnávať obsah národných plánov vykonávania jednotlivých zúčastnených členských štátov EÚ s reálnym stavom. V prípade neplnenia spoločných záväzkov môže byť členský štát EÚ z PESCO vylúčený.

Mnohonárodné projekty PESCO
Súčasťou PESCO sú mnohonárodné projekty zamerané na budovanie obranných spôsobilostí a zároveň ich použitie v spoločných operáciách a misiách EÚ. Realizácia projektov povedie k posilneniu strategickej autonómie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a jej schopnosti reagovať na krízy. V praxi sa projekty PESCO pretavia do spolupráce v oblasti vedy, výskumu a priemyslu.
Zúčastnené členské štáty EÚ vydali 11. decembra 2017 deklaráciu o projektoch PESCO, ktorou oznámili prvú vlnu projektov PESCO realizovaných od roku 2018. Spomedzi 49 navrhovaných projektov bolo do prvej fázy vybraných 17 projektov, medzi ktoré sa prebojoval aj slovenský projekt EuroArtillery zameraný na nepriamu palebnú podporu.

Vzťah PESCO a NATO
PESCO by  malo napomôcť aj posilneniu tzv. európskeho piliera NATO, čím členské štáty EÚ, ktoré sú zároveň členským krajinami NATO, potvrdzujú, že NATO so svojím princípom kolektívnej obrany zostáva ich hlavným garantom bezpečnosti. Zároveň však opätovne deklarujú previazanosť svoj bezpečnosti a obrany s tými členskými štátmi EÚ, ktoré nie sú členmi NATO.


Čo znamená PESCO pre Slovensko?


Pristúpenie Slovenska do PESCO je potvrdením ambície Slovenska zotrvať v jadre európskej integrácie. Pre Slovensko je účasť v PESCO príležitosťou posilniť svoju obranu a bezpečnosť svojich občanov. Pre naše ozbrojené sily PESCO znamená možnosť intenzívnejšej spolupráce s ozbrojenými silami iných členských štátov EÚ, a to nielen v operáciách a misiách pod hlavičkou Európskej únie. Naša účasť v PESCO má navyše potenciál znovu naštartovať slovenský obranný priemysel a posunúť vpred slovenský obranný výskum, napríklad aj prostredníctvom možnosti získať finančnú podporu z Európskeho obranného fondu.

Proces vstupu Slovenska do PESCO
Slovensko vyjadrilo oficiálny záujem zapojiť sa do PESCO počas zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci 13. novembra 2017 podpísaním spoločného oznámenia 23 členských štátov EÚ o ich zámere zúčastniť sa na stálej štruktúrovanej spolupráci. V mene Slovenskej republiky ho podpísali minister obrany Peter Gajdoš a štátny tajomník MZVaEZ Ivan Korčok. Definitívne sa Slovensko stalo zúčastneným členským štátom EÚ na PESCO 11. decembra 2017 po prijatí rozhodnutia Rady EÚ o vzniku PESCO, do ktorého sa napokon zapojilo 25 členských štátov EÚ. Tomu predchádzali mesiace rokovaní predstaviteľov SR na pôde EÚ, schválenie uznesenia vlády SR k zámeru Slovenska participovať na PESCO, ako aj prijatie Stratégie národného plánu implementácie záväzkov a kritérií vyplývajúcich z účasti na stálej štruktúrovanej spolupráci (skrátene aj Národný implementačný plán alebo Národný plán vykonávania).

Záväzky Slovenska vyplývajúce z účasti na PESCO
Náš národný plán vykonávania podrobne definuje, čo vstup do PESCO znamená pre Slovensko. Obsahuje presné znenie všetkých 20 záväzkov a plán Slovenska, ako tieto záväzky postupne naplníme do roku 2021, resp. 2025. Ich napĺňanie si bude vyžadovať spoluprácu ministerstiev obrany, zahraničných vecí a európskych záležitostí, financií, hospodárstva a školstva. V prípade neplnenia záväzkov môže byť Slovensko z PESCO vylúčené.
Prvým a jedným z najdôležitejších záväzkov je prísľub pravidelne zvyšovať obranný rozpočet – v prípade Slovenska z úrovne 1,22 % HDP v roku 2018 na 1,6 % HDP v roku 2020 a po roku 2020 postupne smerom k 2 % HDP. Z toho výdavky na modernizáciu a investície do Ozbrojených síl SR by mali tvoriť viac ako 20 %, k čomu sa Slovensko tiež zaviazalo a čo už v súčasnosti spĺňa (27 % v roku 2017, 30 % v roku 2018).
Ďalším záväzkom je poskytovanie výraznej podpory pre operácie a misie EÚ, čo už Slovensko taktiež robí – pôsobíme v Bosne a Hercegovine (operácia EUFOR Althea), Stredozemnom mori (operácia EUNAVFORMED Sophia) a Gruzínsku (pozorovateľská misia EUMM Georgia). Slovensko však prisľúbilo zvážiť aj ďalší príspevok v prípade zahájenia novej operácie EÚ a stanoviť vojensko-politické usmernenie s cieľom prispievať po roku 2022 do misií EÚ vo väčšej miere.
Zaviazali sme sa tiež viac spolupracovať v kybernetickej obrane, zjednodušiť cezhraničný vojenský transport v EÚ a zapojiť sa minimálne do jedného projektu PESCO.

Slovenský projekt PESCO: EuroArtillery – nepriama palebná podpora
Slovensko predložilo v rámci PESCO svoj vlastný projekt s názvom „EuroArtillery –nepriama palebná podpora“ (EuroArtillery – Indirect Fire Support). Medzi zúčastnenými členskými štátmi EÚ vzbudil značný záujem a dostal sa tak spomedzi 49 navrhovaných projektov medzi finálnych 17, ktoré budú realizované už v prvej fáze v roku 2018. Zapojenie do neho predbežne deklarovalo 7 členských štátov EÚ, a to z úrovne členov aj pozorovateľov.
Cieľom projektu EuroArtillery je vyvinúť presnú mobilnú delostreleckú platformu s ďalekým dostrelom vrátane spoločného systému riadenia paľby na koordinované použitie zbraňových systémov v mnohonárodných operáciách. Slovensko predložilo tento projekt vzhľadom na skutočnosť, že ide o nedostatkovú spôsobilosť v EÚ (a tiež v NATO). Ozbrojené sily SR majú navyše odstránenie tejto nedostatkovej spôsobilosti medzi svojimi prioritami. Slovensko okrem toho disponuje bohatou tradíciou a expertízou v oblasti vývoja a výroby delostreleckých systémov, takže má prirodzene ambíciu zastávať v tomto projekte vedúcu pozíciu.

Slovensko sa zapojí aj do ďalších projektov PESCO
Okrem nášho vlastného projektu budeme participovať aj na projekte zjednodušovania a urýchľovania vojenskej mobility v rámci EÚ (označovaný aj ako „vojenský Schengen“), ktorý vedie Holandsko a ktorého sa zúčastnia takmer všetky zúčastnené členské štáty EÚ na PESCO. Cieľom tohto projektu je zjednodušiť administratívnu záťaž pri presunoch vojenského personálu a techniky, napríklad na vojenské cvičenia v rámci EÚ. Zároveň je jeho cieľom podpora rozvoja dopravnej infraštruktúry EÚ z rozpočtu EÚ.
Slovensko má ďalej záujem zúčastniť sa dvoch projektov PESCO, ktoré vedie Nemecko – „Európske zdravotnícke veliteľstvo“ a „Sieť logistických centier v Európe a podpora operáciám“. Ako pozorovateľ bude Slovensko tiež súčasťou projektu pod vedením Talianska s názvom „Obrnené bojové vozidlo pechoty / obojživelné útočné vozidlo / ľahko obrnené vozidlo“.

Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ

Deklaráciu o projektoch PESCO

Spoločné oznámenie 23 členských štátov EÚ o ich zámere zúčastniť sa na Stálej štruktúrovanej spolupráci

Rozhodnutie Rady EÚ o vzniku PESCO

Uznesenie vlády SR k zámeru Slovenska participovať na PESCO

Stratégia národného plánu implementácie záväzkov a kritérií vyplývajúcich z účasti na Stálej štruktúrovanej spolupráci




Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu