Ordinár Pavol Šajgalík rok po vysviacke: Chcem ísť synodálnou cestou

Po roku v biskupskej službe hovorí o náročnom začiatku, nových zodpovednostiach aj o smerovaní Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Za svoju prioritu považuje vzájomnú komunikáciu medzi kňazmi a pokračovanie v tom, čo sa v ordinariáte osvedčilo.

18. októbra 2025, prijal Mons. Pavol Šajgalík biskupskú vysviacku a ujal sa služby ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Prvý rok v novej službe priniesol množstvo povinností, nové skúsenosti aj širší pohľad na prostredie, ktoré predtým poznal ako policajný duchovný. Po roku bilancuje uplynulé obdobie a hovorí o tom, kam chce ordinariát ďalej viesť.

„Vždy, keď príde niekto nový, je dobré, aby pozoroval, čo tam je dobré, a to dobré podporoval. To, čo sa možno nezdá perspektívne, treba pomaličky obrúsiť,“ približuje svoj prístup k vedeniu ordinariátu. Neprišiel s veľkými plánmi, ktorými by chcel ukázať vlastnú výnimočnosť. Chce nadviazať na to, čo sa už začalo, a rozvíjať dobré základy.

Rok, ktorý ubehol rýchlo

Prvý rok vníma biskup ako veľmi krátky, najmä pre množstvo povinností a nových úloh. Okrem vedenia ordinariátu má v rámci Konferencie biskupov Slovenska na starosti aj pastoráciu zahraničných Slovákov. Tá si vyžaduje cestovanie a osobné spoznávanie komunít, ktoré sa nedá nahradiť iba štúdiom dokumentov.

Hoci prostredie ozbrojených síl a ozbrojených zborov poznal z predchádzajúcej služby, zodpovednosť ordinára priniesla novú perspektívu. „Vždy sme hovorili: Čo robí ten pán biskup? Až keď prídete do tejto služby, zistíte, koľko je požiadaviek na stretnutia, vybavovanie a ďalšie veci. Je to enormné množstvo,“ hovorí.

Náročnosť služby očakával, no až každodenná skúsenosť mu naplno ukázala jej rozsah. Za výhodu považuje, že do nového úradu nevstupoval bez predchádzajúcich skúseností. Zároveň zdôrazňuje, že ani po roku sa necíti byť úplne zabehnutý. Na spoznanie prostredia a pochopenie všetkých súvislostí potrebuje človek čas.

Kňazi, ktorí hľadajú cestu k ľuďom

Za jednu z predností ordinariátu považuje svojich kňazov a ich schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, v ktorom slúžia. Ich práca si vyžaduje tvorivosť, vynaliezavosť a ochotu hľadať nové cesty k ľuďom.

„Ak kňaz nebude vynaliezavý, nebude dobrodružný a nebude hľadať cesty, ako sa priblížiť k ľuďom, tak tam nemusí byť.“ Práve schopnosť zaujať, byť ľuďom nablízku a pripraviť podujatia šité na ich potreby považuje biskup ordinár za veľkú výhodu.

Dôležitá je preňho aj spolupráca medzi kňazmi rôznych obradov a cirkví. Rozdiely vníma ako súčasť spoločného života a zdôrazňuje potrebu komunikácie, vzájomného porozumenia a rešpektovania identity jednotlivých tradícií.

Synodálna cesta sa začína medzi kňazmi

Mons. Pavol Šajgalík sa dnes pozerá dopredu. Do budúcnosti je preňho dôležité rozvíjať to, čo funguje, a postupne upravovať to, čo potrebuje zmenu. Osobitné miesto má v jeho vízii synodálna cesta.

„Keď sa povie synoda, každý si predstaví, že ideme komunikovať s laikmi. Ja si myslím, že najprv musíme komunikovať medzi sebou my kňazi. Toto sa mi zdá veľmi dôležité, preto sa túto vec snažím presadzovať,“ vysvetľuje biskup Šajgalík.

Vzájomný dialóg medzi kňazmi považuje za dôležitý predpoklad ďalšieho rozvoja ordinariátu. Jeho snahou je byť prítomný pre duchovných v uniforme, ale aj civilov.

Po prvom roku tak chce pokračovať v nastúpenej ceste, podporovať to, čo sa osvedčilo, a vytvárať priestor na väčšiu vzájomnú komunikáciu. Nie cez veľké gestá, ale cez postupné kroky, ktoré pomôžu ordinariátu ďalej rásť.