Operácia ISAF, Afganistan
Základné informácie:
|
oficiálny názov: |
International Security Assistance Force |
|
|
vznik: |
20. december 2001 (Rezolúcia BR OSN 1386/2001) |
|
|
miesto pôsobenia: |
Afganistan |
|
|
veliteľstvo ISAF: |
ISAF Headquarters, Kábul |
|
|
veliteľ ISAF: |
gen. Joseph Dunford- USA |
|
|
veliteľ slovenského kontingentu: |
pplk. Zoltán Farkas |
|
|
mandátový počet príslušníkov OS SR v operácii: |
372 (uznesenie NR SR č.117 z 24. júla 2012) |
|
|
aktuálny počet príslušníkov OS SR v operácii: |
253 (február 2013) |
|
|
webová stránka: |
Vojenská operácia (ďalej len „operácia“) ISAF bola spustená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1386 z 20. decembra 2001 a bola prvotne zameraná na poskytovanie bezpečnosti v hlavnom meste Afganistanu, Kábule. Zodpovednosť za operáciu ISAF prevzalo v auguste 2003 NATO. V októbri 2003 rozhodla Bezpečnostná rada OSN o rozšírení mandátu ISAF, čo umožnilo postupné rozšírenie tejto operácie v rámci celého Afganistanu. Rozšírenie operácie ISAF na celé územie Afganistanu pod vedením NATO prebehlo v 4 fázach (v poradí sever, západ, juh a východ krajiny) v priebehu decembra 2003 až októbra 2006. Rozširovanie operácie ISAF bolo uskutočnené hlavne prostredníctvom provinčných rekonštrukčných tímov (PRT), ktorých úlohou sa stalo rozširovanie právomocí centrálnej afganskej vlády a podpora bezpečnosti a rozvoja Afganistanu. Popri vojenskom úsilí prebiehali v krajine aj politické procesy, ktorých cieľom bolo nasmerovať Afganistan na cestu stability a rozvoja. Popri fungujúcich PRT zohrávala v krajine čoraz väčšiu úlohu centrálna afganská vláda pod vedením prezidenta Hamída Karzaja. V prie
behu nasledujúcich rokov postupne dochádzalo k zapájaniu väčšieho počtu krajín a zvyšovaniu počtov ich príspevkov v tejto operácii, ktoré v decembri 2012 predstavovali 102 011 vojakov z 50 krajín.
Na summite hláv štátov a vlád krajín NATO v Lisabone (19. – 20. novembra 2010) bol formálne spustený proces odovzdávania zodpovednosti (proces tranzície) za bezpečnostnú situáciu v Afganistane do rúk afganskej vlády. Spoločný návrh koncepcie prechodu zodpovednosti bol formálne potvrdený afganskou vládou a medzinárodným spoločenstvom na konferencii Kábule ešte v júli 2010. Proces tranzície má 5 fáz a mal by byť podľa plánu ukončený v roku 2013. Jeho cieľom je postupne, udržateľne a nezvratne odovzdať zodpovednosť za celú krajinu do rúk afganských úradov.
Na summite v Chicagu (20, mája 2012) bol schválený Strategický plán NATO pre Afganistan, ktorý určuje smerovanie operácie ISAF na obdobie do roku 2014 a ďalšie angažovanie sa NATO v Afganistane po roku 2014. Prebieha plánovanie novej nebojovej operácie NATO v Afganistane po roku 2014, ktorá bude charakterom zameraná na plnenie výcvikových, asistenčných a poradných úloh pre vládu Afganistanu vrátane Afganských národných bezpečnostných síl.
Pôsobenie Slovenskej republiky v operácii ISAF
Zapojenie sa SR do práce provinčných rekonštrukčných tímov sa začalo v máji 2007, keď bol do maďarského PRT v Pol-e-Khomri v provincii Baghlan vyslaný dôstojník CIMIC, ktorý bol v auguste 2007 doplnený dôstojníkom pre riadenie operácií. Dôstojníci OS SR týchto istých špecializácií sa zapojili od marca 2008 aj do práce holandského PRT na základni Tarin Kowt v provincii Uruzgan, pričom v marci 2009 bolo ukončené pôsobenie OS SR v PRT Pol-e-Khomri a OS SR pokračujú iba pôsobením v PRT Tarin Kowt.
Slovenská republika vyslala do operácie ISAF na dve rotácie v roku 2008 aj 7-členný zdravotnícky tím OS SR, ktorý pôsobil v spolupráci s českými kolegami v priestoroch českej poľnej nemocnice na medzinárodnom letisku KAIA v Kábule. Nasadenie menšieho zdravotníckeho tímu OS SR sa uskutočnilo aj v roku 2009, keď bol na jednu rotáciu v termíne od júla do decembra 2009 nasadený 3-členný zdravotnícky tím OS SR.
Slovenská republika postupne posilňovala aj zapojenie svojich strážnych jednotiek. V priebehu septembra 2008 bola vyslaná prvá strážna jednotka v počte 50 vojakov na stráženie základne Tarin Kowt v provincii Uruzgan, neskôr v decembri 2008 k nej pribudla 50-členná strážna jednotka na základni KAF v Kandaháre, ktorá bola v roku 2009 posilnená o 11 vojakov. Tretia strážna jednotka OS SR bola vyslaná v marci 2009 na stráženie základne Deh Rawood v provincii Uruzgan. Kvôli plneniu náročnejších úloh na základni Kandahár bola v apríli 2010 vyslaná nová 57-členná strážna jednotka na základňu KAF. V septembri 2010 ukončila strážna jednotka OS SR na základni Deh Rawood svoju činnosť a jej príslušníci boli presunutí na základňu Kandahár. V súčasnosti pôsobí v strážnej jednotke KAF 165 profesionálnych vojakov. Pôsobenie strážnej jednotky na základni Tarin Kowt bolo ukončené v decembri 2012 na základe uznesenia NR SR č. 117/2012 z 24. júla 2012.
Príslušníci OS SR sa v decembri 2008 zapojili aj do výcviku afganských národných bezpečnostných síl vysielaním inštruktorov do operačného výcvikového a styčného tímu (OMLT) v Tarin Kowt. Počas roka 2011 sa úlohy OS SR pri výcviku rozšírili a preto bol doplnený mandátový počet príslušníkov OS SR v OMLT na 15 príslušníkov. V júni 2011 OS SR prevzali zodpovednosť za samostatný CSS OMLT (OMLT pre oblasť logistického zabezpečenia) v Tarin Kowt po Austrálii. V septembri 2012 bola v rámci OMLT nasadená nová spôsobilosť a to výcvik a oprava húfnic D-30. Nasadený bol výcvikový tím v Tarin Kowt. OMLT sa od júla 2012 transformoval na Military Advisory Team (MAT), takže aj naše jednotky sa odvtedy označujú ako CSS MAT a CSS MAT D-30.
V súvislosti s rastom počtu slovenských vojakov v operácii bolo potrebné doriešiť aj problematiku ich všestranného zabezpečenia. Z tohto dôvodu začal od septembra 2008 v operácii ISAF pôsobiť národný podporný prvok.
Postupne bolo posilňované aj zastúpenie OS SR vo veliteľstvách operácie ISAF, kde majú slovenskí dôstojníci priamy podiel na rozhodovaní o smerovaní operácie. Počet príslušníkov OS SR vo veliteľstvách bol postupne v súlade s rastom počtov slovenského kontingentu navýšený až na súčasný počet 19 príslušníkov OS SR.
Nevybuchnutá munícia a improvizované výbušné systémy predstavujú závažný problém a zdroj ohrozenia miestneho obyvateľstva a vojakov NATO. Z tohto dôvodu vyslala Slovenská republika v decembri 2010 do operácie ISAF tím na likvidáciu nevybuchnutej munície a improvizovaných výbušných prostriedkov (EOD) počte 4 príslušníkov.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky aktívne podporuje ciele medzinárodného spoločenstva a smerovanie operácie ISAF v Afganistane, ktorých zámerom je vybudovať samostatné a efektívne bezpečnostné zložky Afganistanu. V záujme zapojiť sa do tohto procesu ešte aktívnejšie bol v septembri 2011 do operácie vyslaný tím špeciálnych síl (SOTU). Príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny plnia v Afganistane úlohy výcviku a mentoringu špeciálnych jednotiek afganskej národnej polície.
Podľa nového mandátu (uznesenie NR SR č. 117/2012 z 24. júla 2012) sme okrem stiahnutia multifunkčnej ženijnej roty z KAF a strážnej jednotky z Tarin Kowt v septembri 2012 nasadili 2 príslušníkov Vojenskej polície v českom tíme vo Wardaku a začali sme vysielať spojovaciu jednotku NATO budovanú na území SR (NATO DCM).
Aktuálna štruktúra kontingentu OS SR v operácii ISAF je nasledujúca:·
- veliteľstvá operácie ISAF (20/19)
- strážna jednotka na leteckej základni Kandahár (KAF) (165/165)
- provinčné rekonštrukčné tímy - PRT, provincia Uruzgan (6/2)
- národný podporný prvok - NSE, provincia Kandahár (22/22)
- operačné a výcvikové tímy – CSS MAT D-30, provincia Uruzgan (21/16)
- EOD TF Paladin-S, provincia Uruzgan (4/4)
- SOTU jednotka (20/20)
- PAT Wardak (4/2)
-
DCM-C/3.NSB (15/3)











Kalendár










