Duchovný Ekumenickej pastoračnej služby sa prihovoril odchádzajúcim vojakom

Galéria Za prítomnosti ministra obrany SR Jaroslava Bašku, náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR generála Ľubomíra Bulíka, riaditeľa Vojenskej polície plukovníka Milana Mezovského, miestnej verejnej samosprávy, rodinných príslušníkov a pozvaných hostí sa dňa 27. novembra 2009 uskutočnila slávnostná rozlúčka so 138 príslušníkmi Vojenskej polície a Ozbrojených síl SR, odchádzajúcimi plniť úlohy do operácie ISAF v Afganistane.
Odchádzajúcim profesionálnym vojakom sa prihovorili minister obrany Jaroslav Baška a za duchovnú službu v OS SR dekan Ekumenickej pastoračnej služby Veliteľstva síl výcviku a podpory v Trenčíne por. Marian Bodolló.

,, Nikto nemôže milovať väčšmi, ako keď život položí za svojich priateľov.“ J 15,13
Pán minister, pán náčelník generálneho štábu, generálny štáb, profesionálni vojaci, vážení prítomní, začnem svoj príhovor netradične- pár otázkami:
Čo je vo svete najcennejšie? Duša. Čo je najväčšie? Duša. Ona je stvorená na Boží obraz a preto je najcennejšia. Cennejšia než celý tento viditeľný svet od východu na západ, od severu na juh, od vrchu až po spodok. A aká je najväčšia láska? Obetovať svoju dušu za priateľa.

Text, od ktorého som sa odrazil, a chcem sa krátko nad ním spolu s Vami zamyslieť, povzbudiť Vás ním, hovorí o čomsi, čo dnes už stratilo svoj prvotný význam. Hovorí o solidarite.

K tej ste teraz povolaní- ako príslušníci štátu, ktorý má voči ostatným záväzky a je teda s ostatnými solidárny. Budete tam spolu s príslušníkmi iných národov odkázaní jedni na druhých. Oni budú odkázaní na Vašu a Vy na ich pomoc.
Súčasne budete ako príslušníci jednotky, v rámci ktorej budete mať povinnosti jedných voči druhým. Prajem Vám, aby ste dokázali dobre s každým vychádzať a plniť si svoje úlohy zodpovedne. Budete pod drobnohľadom ako ľudí zo Slovenska, tak aj ostatných krajín. Nesklamte nás! Snažte sa v rámci možností ukázať Slovensko v dobrom obraze.

Ako evanjelický farár som tiež manžel a otec troch detí. Dochádzam do útvaru na týždňovky. Viem, čo je to byť odlúčený od rodiny. Poznám ten pocit, keď sa zdá, že dni nemajú konca. Nech Vám teda čas rýchlo plynie, aby ste mohli byť čím skôr medzi svojimi.

A na záver už len jedno. Prajem Vám spolu s ostatnými prítomnými zo srdca- úprimne, a budem prosiť Pána Boha, aby ani po jednom z Vás neostalo prázdne miesto v rodine. Dávajte teda na seba pozor! Vráťte sa k svojim živí a zdraví, určite Vás tu potrebujú! Nech Vás ochraňuje a požehnáva na Vašich cestách Boh Otec, Syn i Duch Svätý, naveky požehnaný! Amen“

Po prejavoch, slávnostnom pochode na záver s piesňou Tam pod Tatrami, občerstvení pre profesionálnych vojakov, rodinných príslušníkov a pozvaných hostí sa celá slávnosť skončila. Ostáva už len veriť a prosiť Pána Boha, že po splnení povinností sa vrátia všetci k svojim rodinám, deťom, manželkám a útvary, v ktorých slúžia.